Židovská skupinová stratégia
Z Metapédia
| Židovská skupinová stratégia |
|---|
 Judaizmus – Sekulárny judaizmus – Kryptojudaizmus Židovský supremacizmus – Židovský etnocentrizmus – Židovské antikresťanstvo |
Židovská skupinová stratégia (anglicky Jewish team strategy), tiež židovská skupinová evolučná stratégia (anglicky Jewish group evolutionary strategy), je súhrnné označenie pre organizované postupy a činnosti Židov smerujúce k udržaniu a rozvoju ich skupiny.
Židia sú už od nepamäti silnou, súdržnou skupinou, ktorej členovia sa navzájom podporujú a zastávajú svoje záujmy. To neznamená, že každý Žid je členom nejakého „sprisahania“. Taktiež to neznamená, že Židia sa na všetkom zhodnú, neexistujú medzi nimi názorové alebo osobné rozpory. Niektorí Židia dokonca otvorene kritizujú židovský supremacizmus (aj títo majú však miesto pri presadzovaní skupinových záujmov Židov: poukázaním na tieto prípady sa Židia snažia argumentovať, že nie sú o nič viac etnocentrickí ako iné skupiny).
Princípy vnútroskupinovej solidarity, výnimočnosti a nadradenosti sa prejavujú už v Starom zákone [1] a taktiež v Talmude. Judaizmus v tomto zmysle je nástrojom na zachovanie identity Židov a rozvoja židovskej komunity. Tieto idey však nie sú viazané len na náboženstvo: aj mnohí Židia, ktorí neinklinovali k žiadnemu náboženstvu, ba dokonca ho odmietali, mali veľmi silnú židovskú identitu (napríklad Sigmund Freud) – pozri Sekulárny judaizmus.
To neznamená, že všetci Židia sú súčasťou nejakého univerzálneho sprisahania. Evidentne existujú značné rozpory medzi Židmi v spôsoboch, ako majú ochraňovať a presadzovať svoje záujmy.
Niektorými z charakteristických znakov židovských hnutí sú tieto:
- Pokusy zmeniť západnú spoločnosť takým smerom, aby sa ukončila existencia antisemitizmu a poskytla judaizmu ako kolektívnej stratégii možnosť pokračovať (v skrytej či otvorenej podobe).
- Židia majú často tendenciu vyberať si radikálne politické hnutia, ktoré kritizujú západnú civilizáciu (napr. komunizmus – pozri Židia a komunizmus, kritika tradičných hodnôt, podpora prisťahovalectva).
- Snahy vykresliť antisemitizmus ako psychickú poruchu, patologizovať existenciu nežidovských kolektivnych organizácií, pričom židovská skupinová súdržnosť ostáva mimo kritiky.
- Podpora a idealizácia pluralitnej, multietnickej spoločnosti (pozri Židia a multikulturalizmus). Cieľom je rozdrobenie možností iných skupín organizovať sa, aby Židia ako jednotná skupina získali výhodu.
- Židovskí intelektuáli vypracovali a propagujú myšlienku, že judaizmus má na svete mravné poslanie.
Tieto zmeny Židia presadzujú viac-menej postupne: nevyhlasujú samozrejme otvorene, že západná civilizácia je zlá, ale podporujú dielčie kroky vedúce k narušeniu jej základov (ako masívna imigrácia, podpora homosexuality a podobne).
Petr Bakalář uvádza:
- Všeobecne možno povedať, že židovské intelektuálne hnutia sa snažia presadzovať ideológie, ktoré sa organizujú okolo ideálu humanity, spoločenskej harmónie a v skutočnosti sú utopistické. Ich výhodou však je, že smerujú k stavu, ktorý by umožnil zachovať existenciu judaizmu ako kohéznej skupiny a zároveň zabránil antisemitizmu. [2]
Niektorými príkladmi môže byť psychoanalytické hnutie Sigmunda Freuda, Boasova antropologická škola alebo Frankfurtská škola sociálneho výskumu. Všetky šírili myšlienkové prúdy podkopávajúce základy tradičných hodnôt a prispeli k likvidácii rasového nacionalizmu tvrdeniami, že rasy (eventuelne rozdiely medzi nimi) vôbec neexistujú.
[úprava] Pozri tiež
[úprava] Poznámky
- ^ Napr. Exodus 2:11–13; 11:5-7; 23:27-28,30; 34:24. Levicitus: 25:39,44,46; Deuteronomium 7:6; 15:6; 20:16-17. Žalmy 2:7-9. Izaiáš 45:14. Micheáš 5:7-8. Zachariáš 14:12.
- ^ Bakalář, Petr: Tabu v sociálních vědách. Praha: Votobia, 2003. str. 187.
