Židovská skupinová stratégia

Z Metapedia
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Židia
Zidovska-hviezda.png

JudaizmusSekulárny judaizmusKryptojudaizmus


Židovský supremacizmusŽidovský etnocentrizmusŽidovské antikresťanstvo


Židovská skupinová stratégiaSionizmusIzrael


AntisemitizmusHolokaust


Židia a komunizmusŽidia a multikulturalizmus


História Židov na Slovensku


Citáty o Židoch

Židovská skupinová stratégia (anglicky Jewish team strategy), tiež židovská skupinová evolučná stratégia (anglicky Jewish group evolutionary strategy), je teoretická koncepcia utvorená sociálnymi vedcami na vysvetlenie špecifického správania Židov ako skupiny. Pod židovskou skupinovou stratégiou sa označujú v zásade organizované postupy a činnosti Židov smerujúce k udržaniu a rozvoju ich skupiny.

Koncept

Princípy vnútroskupinovej solidarity, výnimočnosti a nadradenosti sa prejavujú už v Starom zákone[1] a taktiež v Talmude. Niektorí sociálni vedci preto judaizmus interpretujú ako nástroj na zachovanie identity Židov a rozvoja židovskej komunity. Tieto idey však podľa nich nie sú viazané len na náboženstvo: aj mnohí Židia, ktorí neinklinovali k žiadnemu náboženstvu, ba dokonca ho odmietali, mali veľmi silnú židovskú identitu (napríklad Sigmund Freud) – pozri Sekulárny judaizmus.

Niektorými z charakteristických znakov židovských hnutí sú podľa týchto autorov:

  • Pokusy zmeniť západnú spoločnosť takým smerom, aby sa ukončila existencia antisemitizmu a poskytla judaizmu ako kolektívnej stratégii možnosť pokračovať (v skrytej či otvorenej podobe).
  • Židia majú často tendenciu vyberať si radikálne politické hnutia, ktoré kritizujú západnú civilizáciu (napr. komunizmus – pozri Židia a komunizmus, kritika tradičných hodnôt, podpora prisťahovalectva).
  • Snahy vykresliť antisemitizmus ako psychickú poruchu, patologizovať existenciu nežidovských kolektivnych organizácií, pričom židovská skupinová súdržnosť ostáva mimo kritiky.
  • Podpora a idealizácia pluralitnej, multietnickej spoločnosti (pozri Židia a multikulturalizmus). Cieľom je rozdrobenie možností iných skupín organizovať sa, aby Židia ako jednotná skupina získali výhodu.
  • Židovskí intelektuáli vypracovali a propagujú myšlienku, že judaizmus má na svete mravné poslanie.

Petr Bakalář uvádza:

    Všeobecne možno povedať, že židovské intelektuálne hnutia sa snažia presadzovať ideológie, ktoré sa organizujú okolo ideálu humanity, spoločenskej harmónie a v skutočnosti sú utopistické. Ich výhodou však je, že smerujú k stavu, ktorý by umožnil zachovať existenciu judaizmu ako kohéznej skupiny a zároveň zabránil antisemitizmu. [2]

Pozrite tiež

Poznámkový aparát

  1. Napr. Exodus 2:11–13; 11:5-7; 23:27-28,30; 34:24. Levicitus: 25:39,44,46; Deuteronomium 7:6; 15:6; 20:16-17. Žalmy 2:7-9. Izaiáš 45:14. Micheáš 5:7-8. Zachariáš 14:12.
  2. Bakalář, Petr: Tabu v sociálních vědách. Praha: Votobia, 2003. str. 187.