Alfred Rosenberg
Z Metapédia
Alfred Rosenberg (* 12. január 1893, Talinn, Estónsko; † 16. október 1946, Norimberg, Nemecko) bol nemecký národnosocialistický politik a filozof, hlavný ideológ NSDAP. Bol ríšskym ministrom pre východné územia; plánoval demontovať Sovietsky zväz a obnoviť slobodu každej zväzovej republiky [1]. Silne odmietal kresťanstvo a niekedy býva označovaný ako vedúci prívrženec novopohanstva v nacistickom hnutí.
Je autorom knihy Mýtus 20. storočia. Pri svojich rasových teóriách vychádzal najmä z H. S. Chamberlaina a jeho diela Základy 19. storočia. Na vrchol rasovej hierarchie stavia bielu (árijskú) rasu. Rosenberg ako ríšsky minister pre východné územia a hlavný rasový ideológ strany zastával názor, že Slovania sú Árijci a kritizoval tvrdé nemecké protiopatrenia v rámci partizánskej vojny (pozri Budúce plány s východnými územiami). Podľa jeho plánov sa Ukrajina mala stať kultúrnym centrom východného sveta a v Kyjeve mala byť založená univerzita.
Vo februári 1943 Rosenberg predložil Adolfovi Hitlerovi podrobný návrh, podľa ktorého sa mal sovietsky systém kolektívnych družstiev premeniť na súkromné podniky, mali sa vytvoriť légie zo všetkých etnických skupín Sovietskeho zväzu, navrátiť sloboda týmto etnikám a vydať k tomu vhodné politické vyhlásenie. Hitler odpovedal vyhýbavo (povedal, že sa možno k niektorým z týchto návrhom vráti „keď začne plánovaná jarná ofenzíva“) [2]. Obával sa totiž, že spojenectvo s Rusmi by bolo neisté (pozri Ruská oslobodenecká armáda).
Na Norimberských procesoch bol odsúdený na trest smrti za zločiny proti mieru, vedenie agresívnych vojen, vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti (uznaný za vinného vo všetkých bodoch obžaloby, za všetky zločiny, za ktoré boli obžalovaní na Norimberských procesoch súdení) a popravený 16. októbra 1946.
Rosenberg bol ženatý dvakrát. V roku 1915 si zobral Estónčanku Hildu Leesmannovú; rozviedli sa v roku 1923. Svoju druhú ženu, Nemku Hedwigu Kramerovú si zobral v roku 1925 a manželstvo trvalo až do Rosenbergovej popravy. S Kramerovou mali dve deti: syna, ktorý zomrel ako dieťa a dcéru Irenu, ktorá sa narodila v roku 1930.
Podľa súdneho psychológa na Norimberských procesoch mal IQ 127.
[úprava] Výroky
- Nepovedal som, že Židia sú podradní. Nikdy som ani netvrdil, že sú rasa. Len som hovoril, že zmiešavanie odlišných kultúr je škodlivé. (12. január 1946)
- Pustili sme 50 000 židovských intelektuálov cez hranice. Rovnako ako som chcel životný priestor (Lebensraum) pre Nemecko, bol som toho názoru, že Židia by tiež mali mať svoj životný priestor – mimo Nemecka. (15. december 1945)
[úprava] Pozri tiež
[úprava] Poznámky
- ^ Takto sa vyjadril v rozhovore s Dr. Taubertom v máji 1941. Denník J. Goebbelsa, 24.5.1941. Citované podľa: Irving, David: Goebbels, pán myšlenek Třetí říše. Brno: JOTA, 2004. ISBN 80-7217-293-X. str. 501.
- ^ Irving, David: Hitlerova válka a válečná stezka let 1933 – 1945. Brno: JOTA, 2005. str. 579.
