Rómovia
Z Metapedia
Rómovia, tiež nazývaní Cigáni, sú etnická skupina pochádzajúca z Indie, dnes žijúca prevažne v Európe. Ich celkový počet sa odhaduje na minimálne 15 miliónov po celom svete. Výrazné početné zastúpenie majú v Indii: 2,2 milióna; v Rumunsku: podľa rôznych zdrojov 535 000 – 2 500 000; v USA: okolo 1 milióna (podľa odhadov rómskych organizácií); v Brazílii: do 1 milióna; v Bulharsku: do 800 000; v Španielsku: 600 – 800 000; v Maďarsku: do 600 000; v Srbsku: do 550 000; na Slovensku: do 600 000 (pozrite nižšie); v Rusku: do 400 000; na Ukrajine: okolo 400 000; vo Francúzsku: okolo 300 000; v Česku: okolo 200 000.
Rómovia v Európe sú charakteristickí svojimi odlišnými antropologickými znakmi, špecifickou mentalitou a rozsiahlymi kultúrnymi odlišnosťami s ostatným obyvateľstvom, preto z veľkej časti stoja mimo väčšinovej európskej spoločnosti. Medzinárodný deň Rómov – Cigánov sa oslavuje 8. apríla.
Obsah |
Pôvod Rómov
Presné okolnosti pôvodu Rómov sú nejasné. Kedysi sa za pravlasť Rómov považoval mylne Egypt. Sami Rómovia údajne o sebe tvrdili, že sú potomkami starých Egypťanov, aby sa vykresľovali v pozitívnom svetle. V súčasnosti sa väčšina bádateľov zhoduje na tom, že pochádzajú z Indie. Nie je celkom jasné, z ktorej jej časti. Podľa jazykových analýz pochádzajú Rómovia zo západnej alebo severozápadnej Indie. Iné lingvistické analýzy ale miesto ich pôvodu stavajú do strednej Indie, odkiaľ boli mocnejšími a hospodársky úspešnejšími kmeňmi vytlačení ďalej na sever (ani v tomto čase však Rómovia neboli jednotným celkom).[1]
Genetické výskumy, ktoré svedčia o vysokej frekvencii alely Fy*Q0 medzi Rómami poskytujú podporu tvrdeniu, že ich pôvod treba hľadať v malarických častiach indického subkontinentu, čo vylučuje hornatú oblasť severnej Indie.[1]
Rómovia v Indii zrejme tvorili spodinu spoločnosti. Ako šudrovia (najnižšia kasta) – nedotknuteľní, mali najmenej árijskej krvi a stýkanie sa s nimi bolo pre ostatné kasty spoločensky neprípustné. (Podľa genetického výskumu v Indii sa vyššie kasty vyznačujú vyšším podielom európskych génov.[1]) Bolo im povolené vykonávať len podradné práce.
Do Európy sa Rómovia dostali v 12. – 14. storočí. Pôvode im boli udeľované privilégiá, ale pre svoju neprispôsobivosť a spôsob života sa u veľkej časti obyvateľstva stretávali s nevôľou. Migrovali tiež na Stredný východ, kde sa stretli s podobnou odovzou. Mnohí z nich sa však stali známi ako zruční hudobníci alebo remeselníci.
Rasový pôvod Rómov je zmiešaný, geneticky najbližší sú tmavému obyvateľstvu drávidského pôvodu, ktoré v súčasnosti tvorí prevažnú väčšinu obyvateľov Indie. Svetlejšie elementy rómskej populácie sa postupne asimilovali do európskej spoločnosti, išlo však o pomerne malý počet prípadov (tento jav existuje aj dnes, takže v osadách a getách ostáva najzaostalejšia časť Rómov). V rámci Rómov tiež existujú rôzne podskupiny: napríklad olašskí Rómovia sú známi ako najsvetlejšia a najbohatšia zložka rómskej populácie. Rómovia sú v klasickom delení na tri ľudské rasy (biela, čierna a žltá) často zaraďovaní medzi bielu rasu.
Sociálne postavenie Rómov
Drvivá väčšina Rómov v Európe aj v súčasnosti stojí na okraji spoločnosti, sú disproporčne zastúpení pri násilnej kriminalite (pozrite Rasa a kriminalita) a nerešpektujú normy spoločnosti. Vlády európskych štátov sa ich pokúšajú integrovať do spoločnosti, zatiaľ čo nacionalisti sa často prikláňajú k modelu segregácie či brania ohľadu na rasové špecifiká.
Kriminalita
Hlavný článok: Rasa a kriminalita – Rómovia na Slovensku
Podľa posledných slovenských kriminálnych štatistík, ktoré sa robili s rasovým akcentom) sa Rómovia vyznačovali výrazne vyššou kriminalitou než zvyšok obyvateľstva Slovenska.[1][1] Nie sú známe faktory ani neskoršie štatistiky, ktoré by potvrdzovali názor alebo nasvedčovali tomu, že táto situácia sa zmenila.
V Srbsku sú páchateľmi trestných činov proti rodine (únos, predaj a kupovanie detí, sexuálne a telesné využívanie detí, sexuálne vzťahy s príbuznými) Rómovia o 44 % častejšie než väčšinové obyvateľstvo (ktoré ale zahŕňa nielen bielych Srbov, ale aj minority ako napr. Albánci, ktorí sú často zmiešanej rasy).[1]
Inteligencia
Inteligencia Rómov nebola doposiaľ predmetom rozsiahlej výskumnej činnosti. V takmer všetkých doteraz publikovaných štúdiách sa však Rómovia vyznačujú značne horšími výsledkami v inteligenčných testoch než príslušníci majority. V československom priestore sa sumarizáciou výskumov inteligencie Rómov venoval najviac Petr Bakalář. Bakalář uvádza:[1]
- „Rómovia ako celok pravidelne v IQ testoch skórujú v pásme subnormality. (...) Uvádzam niektoré ďalšie výskumy v chronologickom poradí. Bohužiaľ v niektorých z nich autori neuvádzajú konkrétny výsledok v IQ a len konštatujú signifikantný rozdiel vo výkonoch rómskej a nerómskej populácie. Z výsledkov je zrejmé, že Rómovia dosahujú horšie výsledky v inteligenčných testoch v ktorejkoľvek skupine (detský domov, výchovný ústav, základná škola, delikventi). Nepodarilo sa mi nájsť žiadny výskum, v ktorom by sa Rómovia od Nerómov nelíšili. Dá sa predpokladať, že taký neexistuje – vzhľadom na to, že by bol široko medializovaný.“
Následne Bakalář uvádza osem výskumov, pričom najvyššie uvedné namerané IQ u Rómov bolo 82 (v tomto nešlo o reprezentatívnu vzorku, ale podľa uvedenej štúdie o nadpriemer).[1]
Počas jednej slovenskej štúdie bola sledovaná veľká vzorka 23 510 detí v bankobystrickom okrese vo veku 6 – 14 rokov. Celkom 2,16 % (510) detí bolo diagnostikovaných ako mentálne retardovaných (s IQ pod 70; podľa Pražskej Wechslerovej stupnice). Mentálna retardácia bola diagnostikovaná u 0,9 % Nerómov a u 21,5 % Rómov. Hoci rómske deti tvorili len 6 % vzorky, tvorili až 60,7 % mentálne retardovaných.[1]
Osoby s IQ 70 – 85 sa označujú ako hranične mentálne retardované; osoby v tejto kategórii sa ešte nepovažujú za mentálne postihnuté.[1]
Rómovia na Slovensku
História
Prvé správy o Rómoch na Slovensku pochádzajú z roku 1322 z východného Slovenska. Za čias kráľa Žigmunda Luxemburského (1387 – 1437) boli Rómovia chránení kráľovskými glejtami. (Následkom tohto sa vraj medzi Rómami meno Žigmund stalo populárnym.)
V roku 1980 prebehlo sčítanie obyvateľstva, počas ktorého sám sčítací komisár na dotazník napísal „R“, ak išlo o Róma. Počet Rómov bol takto stanovený na 190 000. V roku 1989 udáva evidencia národných výborov počet 250 000.
Súčasnosť
V súčasnosti na Slovensku žije pomerne veľké množstvo Rómov. Podľa Sčítania obyvateľov domov a bytov z roku 2001 sa v rámci celej republiky k rómskej národnosti prihlásilo 89 920 osôb (45 770 mužov a 44 150 žien). [1] Skutočné číslo Rómov je však pravdepodobne mnohonásobne vyššie, pretože výsledky sčítania obyvateľstva sa zakladajú na tom, kto si akú národnosť vyberie. Mnoho Rómov sa preto radšej hlási k maďarskej, či dokonca slovenskej národnosti. Demograf Ivan Mládek sa v júni 2007 v rozhovore pre denník Pravda vyjadril, že podľa výsledkov sčítania je Rómov na Slovensku len 90 000, „my však pozitívne vieme, že ich je tristo až štyristotisíc“ [1]. Rôzne ďalšie odhady sa pohybujú od 360 do 600 000. [1] V rámci Európy, na Slovensku je pomer počtu Rómov k bielemu obyvateľstvu na poprednom mieste. Počet rómskych osád v rámci Slovenska sa odhaduje na vyše 600 (celkový počet obcí na Slovensku je 2883 a k tomu 138 miest).
Na Slovensku je notoricky známe košické sídlisko Luník IX. Rómovia tu tvoria drvivú väčšinu obyvateľstva. V priebehu rokov Rómovia byty úplne zdevastovali a okolie domov zaplavili horami odpadkov. Pôvodný scenár mal byť taký, že Rómom budú pridelené byty medzi vzornými občanmi, ktorí by mali na Rómov pozitívne pôsobiť. Dopadlo to však opačne, bieli obyvatelia sa postupne odsťahovali.
Podľa názoru niektorých politicky nekorektných bádateľov má značná časť Rómov na takéto správanie silné genetické predpoklady. Zástancovia tohto náhľadu tvrdia, že Rómovia sa vyvíjali v prostredí, ktorého vplyvom sa selektovali gény nevhodné na život v západnej civilizácii (pozrite r stratégia). (Výskum na túto tému je však tabuizovaný – pozrite Politická korektnosť.) Proponenti tzv. environmentalistických pozícií sú zase presvedčení, že výraznejšiu (eventuelne absolútnu) úlohu zohráva prostredie, nie gény. Diskusia na odbornej úrovni medzi týmito dvomi tábormi je však veľmi obmedzená, práve z dôvodu politickej korektnosti.
Sídla
Na Slovensku sa nachádza 149 segregovaných rómskych osídlení na okrajoch alebo mimo obcí. Podiel nelegálnych obydlí je v nich pritom vyšší ako 20 percent. Uvádza sa to v návrhu strednodobej koncepcie rozvoja rómskej národnostnej menšiny v SR, ktorú Úrad vlády (ÚV SR) predložil do pripomienkového konania v roku 2008. Najvyšší podiel nelegálnych obydlí (49 percent) je v osídleniach, ktoré sú mimo obce a najčastejším typom nelegálnych bydlísk sú chatrče. Tie tvoria takmer 16 percent všetkých obydlí a býva v nich 14 percent obyvateľov rómskych osídlení. [1] Problematika nelegálnych obydlí vzbudzuje rozhorčenosť u bieleho obyvateľstva, najmä z pohľadu aplikovania tzv. „dvojitého metra“, zo strany úradov, keď rómske stavby bez povolenia nie sú sankcionované, ani ináč riešené. Riešením bieleho obyvateľstva v prípade, že Rómovia dosiahnu vysoké početné zastúpenie v ich obci či mestskej časti je často tzv. biely útek.
4. augusta 1995 uviedla TASR správu sčasti zachycujúcu pomer rómskeho obyvateľstva niektorých regiónov:
- „Podľa neoficiálnych policajných štatistík na Slovensku žije v súčasnosti okolo 83 000 Rómov, čo predstavuje 1,5 percenta všetkých obyvateľov. Problematické je však stanoviť znaky, podľa ktorých zaradiť občana do skupiny rómskeho etnika, ak sa k nemu sám nehlási. Preto aj všetky dostupné údaje nemusia byť smerodajné pri spracúvaní rôznych štúdií. Najviac – vyše 11 000 a percentuálne – 7,5 percenta Rómov žije v okrese Spišská Nová Ves. Nasledujú okresy Košice – vidiek (5 %), Poprad (4,8 %) Rožňava (4,6 %) Vranov nad Topľou a Stará Ľubovňa so 4,6-percentným zastúpením rómskeho obyvateľstva. Naopak na posledných priečkach je hlavné mesto SR Bratislava (0,14 %), okresy Považská Bystrica (0,12 %) a Dolný Kubín iba s 0,08 percenta. Menej než jedno percento rómskeho obyvateľstva žije v 18 z 38 slovenských okresov.“
Medzi sídla s výraznejším počtom Rómov patria (prvé číslo udáva počet Rómov): Luník IX (5 500 v roku 2004), Jarovnice (3625 – 4500 v roku 2006), Kecerovce (2 400 v roku 2008), Bystrany (2 200 v roku 2007), Smižany (1800 v roku 2001) [1], Nálepkovo (1013 z 2850 obyvateľov v roku 2001) [1], Kostoľany nad Hornádom (825 v roku 2004), Trhovište (okolo 800 v roku 2005)[1].
Zamestnanosť
Organizácia Human Partnership Society urobila v roku 2007 prieskum, na ktorom sa zúčastnilo 1100 respondentov. Podľa neho až 3/4 slovenských Rómov nikdy nepracovali. Polovica opýtaných Rómov vyjadrila vôľu pracovať.[1]
Konflikty s Nerómami a snahy o separáciu
Na Slovensku sa vyskytlo niekoľko prípadov, kedy sa predstavitelia samosprávy pokúsili na lokálnej úrovni zaviesť segregáciu rómskeho a nerómskeho obyvateľstva. Napríklad v lete roku 2006 v obci Vyšný Kazimír (okres Vranov nad Topľou) sa po mnohých sťažnostiach od občanov starosta spolu s obecným zastupiteľstvom rozhodli zakázať Rómom vstup na miestne kúpalisko. Podľa starostu obce dôvodom bolo, že Rómovia hrubo porušovali hygienické zásady, močili do vody, chodili do nej s bicyklami, ba dokonca rybník využívali aj na istý druh „prania“ – skočili doň oblečení a namydlení, čím poškodzovali aj životné prostredie. [1] V roku 2007 v inej obci sa zase obyvatelia snažili zakázať Rómom vstup do krčmy (keďže v nej vyvolávali bitky, robili neporiadok, atď.). Takéto opatrenia boli však označené za rasistické a dlho sa neudržali, keďže podľa bývajú intepretované ako rasová diskriminácia v zmysle, ktorú zakazujú Ústava SR aj Antidiskriminačný zákon.
V auguste 2006 v obci Jarovnice podala skupina nerómskych občanov petíciu predsedovi Národnej rade SR, v ktorej žiadali ochranu pred vysokou rómskou kriminalitou. Časť občanov sa vyjadrila aj v prospech separácie Rómov a ostatného obyvateľstva. Predstavitelia NR SR však ako riešenie uviedli výstavbu predškolských zariadení, školy a rodinných domov pre Rómov a zriadenie obecnej polície (pre podrobnosti pozrite článok Jarovnice). [1]
Obyvatelia hlavného mesta SR Bratislavy, mestskej časti Podunajské Biskupice sa taktiež obrátili na orgány verejnej správy so sťažnosťou proti rómskym výtržnostiam. 18. februára 2008 podali sťažnosť na miestny úrad a adresovali ho starostke PhDr. Alžbete Ožvaldovej. V sťažnosti občania poukázali na istý podnik na sídlisku Medzi jarky, kde sa stretávajú neprispôsobiví občania rómskeho pôvodu. Obyvatelia sú denne svedkami výtržností, krádeží, bitiek a vulgárneho pokrikovania na dospelých aj deti. Skupiny Rómov na ulici bránia prechodu ľudí po pešej zóne a blokujú vstupy do obchodov. Spoluobčanov obťažujú ponukami rôzneho, pravdepodobne kradnutého, tovaru. Rómske deti poškodzujú autá na priľahlých parkoviskách. Občania vyslovili aj podozrenie na nelegálne hazardné hry a predaj drog. Predstavitelia samosprávy reagovali na sťažnosť: spomínaný podnik bol preverený a neboli nájdené žiadne závažné pochybenia zo strany prevádzkovateľa, čím bola celá sťažnosť považovaná za vybavenú. Vôbec sa teda nepreverila podstata problému. V oficiálnom stanovisku zverejnenom v miestnych novinách bolo uvedené: „Symptóm neprispôsobivosti vybraných skupín občanov je všeobecným celospoločenským problémom, nielen problémom našej mestskej časti. Územná samospráva nemá dostatočné represívne nástroje takéto problémy samostatne riešiť.“ [1]
Začiatkom roka 2004 boli značne znížené sociálne dávky, čo výrazne postihlo rómsku komunitu. Následkom bola vlna rómskych nepokojov po celom Slovensku. Spôsobená škoda na zariadení sa vyšplhala na 181 000 korún, na tovare na 569 000 korún a iné škody boli vyčíslené na 97 000 korún. Do 26. februára 2004 polícia obvinila 182 ľudí, z toho 51 mužov, 96 žien a 35 mladistvých. Vyšetrovatelia podali 111 návrhov na vzatie do väzby a v 42 prípadoch súdy žiadosti vyhoveli. Drvivá väčšina iniciátorov a účastníkov nepokojov však nebola stíhaná. V dôsledku výtržností bol do oblasti Prešovského, Košického a časti Banskobystrického kraja presunutý značný počet policajtov a vojakov. [1] (odkaz k 22.1.2009) Taktiež sa pomýšľalo na vyhlásenie výnimočného stavu, nakoniec sa však takéto opatrenie neuplatnilo.
Najvážnejšie prípady rabovania sa vyskytli najmä na východnom Slovensku: v Levoči, Michalovciach, Drahňove, Čiernej nad Tisou, Trhovišti, Čaklove a iných obciach. V Čiernej nad Tisou rabujúci Rómovia zranili predavačky v obchode. [1]
Pozrite tiež
Externé odkazy
- Jozef Varga: O cigánoch
- O údajných „nezákonných sterilizáciách“ Cigánok – Beo.sk
- Problémy s Cigánmi v Českej republike
