Cigáni

Z Metapédia

Ciganska - rómska vlajka od roku 1971.
Ciganska - rómska vlajka od roku 1971.

Cigáni, politicky korektne nazývaní Rómovia, sú etnická skupina pochádzajúca z Indie, dnes žijúca prevažne v Európe. Ich celkový počet sa odhaduje na minimálne 15 miliónov po celom svete. Výrazné početné zastúpenie majú v Indii: 2,2 milióna; v Rumunsku: podľa rôznych zdrojov 535 000 – 2 500 000; v USA: okolo 1 milióna (podľa odhadov cigánskych organizácií); v Brazílii: do 1 milióna; v Bulharsku: do 800 000; v Španielsku: 600 – 800 000; v Maďarsku: do 600 000; v Srbsku: do 550 000; na Slovensku: do 600 000 (pozri nižšie); v Rusku: do 400 000; na Ukrajine: okolo 400 000; vo Francúzsku: okolo 300 000; v Česku: okolo 200 000. Cigáni v Európe sú charakteristickí svojimi odlišnými antropologickými znakmi, špecifickou mentalitou a rozsiahlymi kultúrnymi odlišnosťami s ostatným obyvateľstvom, čo často ústi do asociálneho správania. Medzinárodný deň Rómov - Cigánov sa oslavuje 8. apríla.

Obsah

[úprava] Pôvod Cigánov

Presné okolnosti pôvodu Cigánov sú nejasné. Kedysi sa za pravlasť cigánov považoval mylne Egypt. Sami Cigáni údajne o sebe tvrdili, že sú potomkami starých Egypťanov, aby sa vykresľovali v pozitívnom svetle. V súčasnosti sa väčšina bádateľov zhoduje na tom, že pochádzajú z Indie. Nie je celkom jasné, z ktorej jej časti. Podľa jazykových analýz pochádzajú Cigáni zo západnej alebo severozápadnej Indie. Iné lingvistické analýzy ale miesto ich pôdovu stavajú do strednej Indie, odkiaľ boli mocnejšími a hospodársky úspešnejšími kmeňmi vytlačení ďalej na sever (ani v tomto čase však Cigáni neboli jednotným celkom). [1]

Genetické výskumy, ktoré svedčia o vysokej frekvencii alely Fy*Q0 medzi Cigánmi poskytujú podporu tvrdeniu, že ich pôvod treba hľadať v malarických častiach indického subkontinentu, čo vylučuje hornatú oblasť severnej Indie. [2]

Cigáni v Indii zrejme tvorili spodinu spoločnosti. Ako šudrovia – nedotknuteľní, mali najmenej árijskej krvi a stýkanie sa s nimi bolo pre ostatné kasty spoločensky neprípustné. Bolo im povolené vykonávať len podradné práce.

Do Európy sa Cigáni dostali v 12. – 14. storočí. Pôvode im boli udeľované privilégiá, ale pre svoju neprispôsobivosť a spôsob života sa u veľkej časti obyvateľstva stretávali s nevôľou. Migrovali tiež na Stredný východ, kde sa stretli s podobnou odovzou. Mnohí z nich sa však stali známi ako zruční hudobníci alebo remeselníci.

Rasový pôvod Cigánov je zmiešaný, geneticky najbližší sú tmavému obyvateľstvu drávidského pôvodu, ktoré v súčasnosti tvorí prevažnú väčšinu obyvateľov Indie. Svetlejšie elementy cigánskej cigánskej populácie sa postupne asimilovali do európskej spoločnosti, išlo však o pomerne malý počet prípadov (tento jav existuje aj dnes, takže v osadách a getách ostáva najzaostalejšia časť Cigánov). V rámci Cigánov tiež existujú rôzne podskupiny: napríklad olašskí Cigáni sú známi ako najsvetlejšia a najbohatšia zložka cigánskej populácie. Cigáni sú v klasickom delení na tri ľudské rasy (biela, čierna a žltá) často zaraďovaní medzi bielu rasu.

[úprava] Sociálne postavenie Cigánov

Drvivá väčšina Cigánov v Európe aj v súčasnosti stojí na okraji spoločnosti, sú disproporčne zastúpení pri násilnej kriminalite (pozri Rasa a kriminalita a Zoznam obetí kriminality Cigánov) a nerešpektujú normy spoločnosti. Vlády európskych štátov sa ich pokúšajú integrovať do spoločnosti, zatiaľ čo nacionalisti (a veľká časť obyvateľstva) by privítali model segregácie, aby každý mohol nasledovať hodnoty svojej kultúry.

Cigáni na košickom sídlisku Luník IX.
Cigáni na košickom sídlisku Luník IX.

[úprava] Cigáni na Slovensku

[úprava] História

Prvé správy o Cigánoch na Slovensku pochádzajú z roku 1322 z východného Slovenska. Za čias kráľa Žigmunda Luxemburského (1387 – 1437) boli Cigáni chránení kráľovskými glejtami. (Následkom tohto sa medzi Cigánmi meno Žigmund stalo populárnym.)

V roku 1980 prebehlo sčítanie obyvateľstva, počas ktorého sám sčítací komisár na dotazník napísal „R“, ak išlo o Cigána. Počet Cigánov bol takto stanovený na 190 000. V roku 1989 udáva evidencia národných výborov počet 250 000.

[úprava] Súčasnosť

V súčasnosti na Slovensku žije pomerne veľké množstvo Cigánov. Podľa Sčítania obyvateľov domov a bytov z roku 2001 sa v rámci celej republiky k rómskej národnosti prihlásilo 89 920 osôb (45 770 mužov a 44 150 žien). [3] Skutočné číslo Cigánov je však pravdepodobne mnohonásobne vyššie, pretože výsledky sčítania obyvateľstva sa zakladajú na tom, kto si akú národnosť vyberie. Mnoho Cigánov sa preto radšej hlási k maďarskej, či dokonca slovenskej národnosti. Demograf Ivan Mládek sa v júni 2007 v rozhovore pre denník Pravda vyjadril, že podľa výsledkov sčítania je Cigánov na Slovensku len 90 000, „my však pozitívne vieme, že ich je tristo až štyristotisíc“ [4]. Rôzne ďalšie odhady sa pohybujú od 360 do 600 000. [5] V rámci Európy, na Slovensku je pomer počtu Cigánov k bielemu obyvateľstvu na poprednom mieste. Počet cigánskych osád v rámci Slovenska sa odhaduje na vyše 600 (celkový počet obcí na Slovensku je 2883 a k tomu 138 miest).

Prevažná väčšina Cigánov na Slovensku žije vo veľmi zlých sociálnych podmienkach. Často bývajú v primitívnych osadách v nekvalitných chatrčiach, postavených nelegálne. Charakteristické je, že keď dostanú nové byty, v ktorých môžu bývať, po čase ich zdemolujú a zničia tak, že sú neobývateľné.

Na Slovensku je notoricky známe košické sídlisko Luník IX. Cigáni tu tvoria drvivú väčšinu obyvateľstva. Po nasťahovaní do nových bytov niektoré cigánske rodiny vytrhali parkety z podlahy a v strede obývačky z nich založili vatru. V priebehu rokov Cigáni byty úplne zdevastovali a okolie domov zaplavili horami odpadkov.

Slovenský sociológ F. Olejár uvádza správanie niektorých Cigánov na východnom Slovensku (z roku 1972):

    Cigáni napr. natiahnu cez cestu drôt, aby sa motocyklista zabil. Za detské prídavky si kúpia len psa, pálenku, pre deti nič. Za rok ubili asi desať mladých teliat v maštaliach JRD (úderom do obličiek), takže zahynuli a zdochliny potom ukradli. Okrskár vyhotovil zápis (...) obvinení sa nedostavili a tým celá záležitosť skončila. (...) Čerešne kradnú tak, že odseknú vetvy či vyrúbu celé stromy. Zemiaky nekupujú, úplne si vystačia s ukradnutými. Psa ukradnú, zabijú a zjedia. Prepadávajú roľníkov s nožom, ale používajú aj kosy a sekery. Lúpežné prepady sú bežné, roľníci dopredu ustupujú.

Je pravdepodobné, že Cigáni majú na takéto správanie silné genetické predpoklady. Zástancovia tohto náhľadu tvrdia, že Cigáni sa vyvíjali v prostredí, ktorého vplyvom sa selektovali gény nevhodné na život v západnej civilizácii (pozri r stratégia). (Výskum na túto tému je však tabuizovaný – pozri Politická korektnosť.) Proponenti tzv. environmentalistických pozícií sú zase presvedčení, že výraznejšiu (eventuelne absolútnu) úlohu zohráva prostredie, nie gény. Diskusia na odbornej úrovni medzi týmito dvomi tábormi však neprebieha, pretože ak sa niekto prihlási k prvej skupine, v médiách je ihneď očierňovaný, nazývaný rasistom a pod. (pozri Auschwitz komplex)

[úprava] Sídla

Na Slovensku sa nachádza 149 segregovaných cigánskych osídlení na okrajoch alebo mimo obcí. Podiel nelegálnych obydlí je v nich pritom vyšší ako 20 percent. Uvádza sa to v návrhu strednodobej koncepcie rozvoja cigánskej (rómskej) národnostnej menšiny v SR, ktorú Úrad vlády (ÚV SR) predložil do pripomienkového konania v roku 2008. Najvyšší podiel nelegálnych obydlí (49 percent) je v osídleniach, ktoré sú mimo obce a najčastejším typom nelegálnych bydlísk sú chatrče. Tie tvoria takmer 16 percent všetkých obydlí a býva v nich 14 percent obyvateľov cigánskych osídlení. [6] Problematika nelegálnych obydlí vzbudzuje rozhorčenosť u bieleho obyvateľstva, najmä z pohľadu aplikovania tzv. „dvojitého metra“, zo strany úradov, keď cigánske stavby bez povolenia nie sú sankcionované, ani ináč riešené. Riešením bieleho obyvateľstva v prípade, že Cigáni dosiahnu vysoké početné zastúpenie v ich obci či mestskej časti je často tzv. biely útek.

Medzi sídla s výraznejším počtom Cigánov patria (prvé číslo udáva počet Cigánov): Luník IX (5 500 v roku 2004), Jarovnice (3625 – 4500 v roku 2006), Kecerovce (2 400 v roku 2008), Bystrany (2 200 v roku 2007), Smižany (1800 v roku 2001) [7], Nálepkovo (1013 z 2850 obyvateľov v roku 2001) [8], Kostoľany nad Hornádom (825 v roku 2004), Trhovište (okolo 800 v roku 2005)[9].

Cigánska matka s deťmi.
Cigánska matka s deťmi.

[úprava] Zamestnanosť

Organizácia Human Partnership Society urobila v roku 2007 prieskum, na ktorom sa zúčastnilo 1100 respondentov. Podľa neho až 3/4 slovenských Cigánov nikdy nepracovali. Zaujímavý je i fakt, že polovica opýtaných Cigánov pracovať chce. [10]

[úprava] Konflikty s Necigánmi a snahy o separáciu

Na Slovensku sa vyskytlo niekoľko prípadov, kedy sa predstavitelia samosprávy pokúsili na lokálnej úrovni zaviesť segregáciu cigánskeho a necigánskeho obyvateľstva. Napríklad v lete roku 2006 v obci Vyšný Kazimír (okres Vranov nad Topľou) sa po mnohých sťažnostiach od občanov starosta spolu s obecným zastupiteľstvom rozhodli zakázať Cigánom vstup na miestne kúpalisko. Podľa starostu obce dôvodom bolo, že Cigáni hrubo porušovali hygienické zásady, močili do vody, chodili do nej s bicyklami, ba dokonca rybník využívali aj na istý druh „prania“ – skočili doň oblečení a namydlení, čím poškodzovali aj životné prostredie. [11] V roku 2007 v inej obci sa zase obyvatelia snažili zakázať Cigánom vstup do krčmy (keďže v nej vyvolávali bitky, robili neporiadok, atď.). Takéto opatrenia boli však označené za rasistické a dlho sa neudržali, keďže podľa Ústavy SR išlo o „rasovú diskrimináciu“, čo je zakázané.

V auguste 2006 v obci Jarovnice podala skupina necigánskych občanov petíciu predsedovi Národnej rade SR, v ktorej žiadali ochranu pred vysokou cigánskou kriminalitou. Časť občanov sa vyjadrila aj v prospech separácie Cigánov a ostatného obyvateľstva. Predstavitelia NR SR však ako riešenie uviedli výstavbu predškolských zariadení, školy a rodinných domov pre Cigánov a zriadenie obecnej polície (pre podrobnosti pozri článok Jarovnice). [12]

Obyvatelia hlavného mesta SR Bratislavy, mestskej časti Podunajské Biskupice sa taktiež obrátili na orgány verejnej správy so sťažnosťou proti cigánskym výtržnostiam. 18. februára 2008 podali sťažnosť na miestny úrad a adresovali ho starostke PhDr. Alžbete Ožvaldovej. V sťažnosti občania poukázali na istý podnik na sídlisku Medzi jarky, kde sa stretávajú neprispôsobiví občania cigánskeho pôvodu. Obyvatelia sú denne svedkami výtržností, krádeží, bitiek a vulgárneho pokrikovania na dospelých aj deti. Skupiny Cigánov na ulici bránia prechodu ľudí po pešej zóne a blokujú vstupy do obchodov. Spoluobčanov obťažujú ponukami rôzneho, pravdepodobne kradnutého, tovaru. Cigánske deti poškodzujú autá na priľahlých parkoviskách. Občania vyslovili aj podozrenie na nelegálne hazardné hry a predaj drog. Predstavitelia samosprávy reagovali na sťažnosť: spomínaný podnik bol preverený a neboli nájdené žiadne závažné pochybenia zo strany prevádzkovateľa, čím bola celá sťažnosť považovaná za vybavenú. Vôbec sa teda nepreverila podstata problému. V oficiálnom stanovisku zverejnenom v miestnych novinách bolo uvedené: „Symptóm neprispôsobivosti vybraných skupín občanov je všeobecným celospoločenským problémom, nielen problémom našej mestskej časti. Územná samospráva nemá dostatočné represívne nástroje takéto problémy samostatne riešiť.“ [13]

Začiatkom roka 2004 boli výrazne znížené sociálne dávky, čo výrazne postihlo cigánsku komunitu. Následkom bola vlna cigánskych nepokojov po celom Slovensku. Spôsobená škoda na zariadení sa vyšplhala na 181 000 korún, na tovare na 569 tisíc korún a iné škody boli vyčíslené na 97 tisíc korún. Do 26. februára 2004 polícia obvinila 182 ľudí, z toho 51 mužov, 96 žien a 35 mladistvých. Vyšetrovatelia podali 111 návrhov na vzatie do väzby a v 42 prípadoch súdy žiadosti vyhoveli. Drvivá väčšina iniciátorov nepokojov však nebola stíhaná. V dôsledku výtržností bol do oblasti Prešovského, Košického a časti Banskobystrického kraja presunutý značný počet policajtov a vojakov. [14] Taktiež sa pomýšľalo na vyhlásenie výnimočného stavu, nakoniec sa však takéto opatrenie neuplatnilo.

[úprava] Zoznam Cigánskych nepokojov a útokov na biele obyvateľstvo

Rok Mesto/Obec Okres Útok na biele obyvateľstvo Bilancia
2004.10.2[15] Trebišov a okolie Trebišov Nie protestné zhromaždenie približne štyroch stoviek Cigánov, zdôvodnené znížením socialnych dávok, vyhrážanie sa nepustením detí do škôl
2004, 12.2 Michalovce Michalovce Nie protesné zhromaždenie, otvorené vyhrážanie sa rabovaním obchodov
2004, 12-14.2 Levoča Levoča  ? rabovanie supermarketu Billa.
2004, 20.2 Drahňov Michalovce Nie predavačky našli ráno obchod vykradnutý.
2004, 20.2 Čierna nad Tisou Trebišov Áno skupina 50 Cigánov prepadla obchod, pričom zranila predavačky. Obvinených je 13 ľudí.
2004, 21.2 Trhovište Hlohovec  ? dopoludnia neúspešný pokus o vyrabovanie obchodu, nasledované večerným vlámaním sa. Zaistených 33 Cigánov.
2004, 24.2 Čaklov Vranov nad Topľou  ? vyrabovaný obchod, čomu nedokázala zabrániť ani prítomnosť polície
2004, 25.2 Slovensko celoštány Nie celoslovenský protest proti sociálnej reforme, deti nemali prísť na prvé vyučovacie hodiny.
2004, 25.2 Hucín Revúca Nie vykradnutý miestny obchod
2004, 25.2 Šivetice Revúca Nie vykradnutá predajňa Jednoty

Poznámka: ak nie je uvedené ináč, všetky škody na majetku sú uvedené v dobových finančných hodnotách.

[úprava] Pozri tiež

[úprava] Externé odkazy

[úprava] Poznámky

  1. ^ Malá, H.: Výchova, vzdělání a biologický vývoj cikánských detí a mládeže v ČSSR. Praha: Univerzita Karlova, 1984. str. 10.
  2. ^ Bernasovská, J. – Bernasovský, I.: Anthropology of Romanies (Gypsies): Auxological and anthropogenetical study.. Brno: NAUMA a Masarykova univerzita, 1999. str. 142.
  3. ^ Sčítanie obyvateľov domov a bytov 2001, tab. 115: „Bývajúce obyvateľstvo podľa pohlavia a národností“ odkaz k 3.3.2008
  4. ^ Jozef Mládek: Slováci tak skoro nevymrú Pravda, 21. 6. 2007
  5. ^ SME, 8.4.2008
  6. ^ Správa tlačovej agentúry TASR z 12. 1. 2008
  7. ^ Splnomocnenkyňa vlády SR uskutoční 11.10.2001 pracovnú cestu v okresoch Spišská Nová Ves, Levoča a Gelnica. Tlačová správa úradu vlády SR z 8.10.2001 (odkaz k 23.4.2008)
  8. ^ Tamtiež.
  9. ^ Denník Korzár: V Trhovišti budú úrodu strážiť zmiešané hliadky,17. mája 2005
  10. ^ Hlavné Správy Stv z 8.apríla 2007
  11. ^ Sivák, Ladislav: Zákaz kúpania pre cigánov. Beo.sk, 14.8.2006.
  12. ^ Petruš, Andrej: Budú Jarovnice v budúcnosti iba rómskou obcou? Prešovský večerník, 21.11.2006. (odkaz k 14.4.2008)
  13. ^ Biskupické noviny, ročník VIII, číslo 4 (apríl 2008), str. 4.
  14. ^ [1] Po rómskych nepokojoch zatiaľ 182 obvinených, internetový portál mesta Košíc, 26.Február 2004
  15. ^ Zoznam Cigánskych nepokojov začiatkom roka 2004 Po rabovačkách hovoria Rómovia o vojne, Pravda, 23. februára 2004
Zdroj: "http://sk.metapedia.org/wiki/Cig%C3%A1ni"
Iné jazyky