Druhá Slovenská republika

Z Metapédia

Druhá Slovenská republika, oficiálne Slovenská republika, skrátene SR, je vnútrozemský štátny útvar v strednej Európe existujúci od 1. januára 1993.

Obsah

[úprava] Politický systém

Hlavným mestom Slovenskej republiky je Bratislava.
Slovenská republika je unitárny štát.
Hlavou štátu je prezident, volený občanmi v priamych voľbých každých 5 rokov.
Formou vlády je parlamentná demokracia. Každé 4 roky prebehnú voľby do Národnej rady Slovenskej republiky (parlamentu), ktoré sú podľa ústavy všeobecné, rovné, priame a tajné. Každý občan si zvolí jednu stranu podľa svojho výberu. Strany, ktoré získajú aspoň 5 % hlasov, získajú zodpovedajúci počet mandátov v parlamente (z celkového počtu 150).

[úprava] Problémy demokracie

Hoci Slovenská republika je podľa ústavy demokratickým štátom, množstvo nežiaducich názorov je v štáte surovo potláčaných alebo je absolútne znemožné ich efektívne šírenie.

Politická strana Slovenská pospolitosť – Národná strana bola napríklad rozpustená Najvyšším súdom, pretože sa pokúšala o zmenu ústavy (iné politické strany však taktiež tlmočili návrhy na zmenu ústavy a aj ich previedli, bez toho, že by boli zrušené).

Štátne orgány, ale aj orgány samosprávy znemožňujú činnosť nacionalistickým skupinám: sú im zakazované zhromaždenia (hoci na nich nedochádza k násilnostiam ani porušovaniu zákona); predstavitelia týchto organizácií sú monitorovaní a dochádza k ich perzekúcií (neopodstatnen0 zatýkanie, domové prehliadky). V médiách bývajú očierňovaní a démonizovaní (Pozri Politická korektnosť). Bulvárny denník Nový čas sa napríklad musel ospravedlniť občianskemu združeniu Slovenská pospolitosť za nepravdivé informácie, ktoré uviedol. Takáto ochrana je však prakticky nevymožiteľná a navyše účinok uverejnenia takého ospravedlnenia je medzi desiatkami ďalších neobjektívne kritických článkov zanedbateľný.

V Slovenskej republike sa médiá (predovšetkým tlačené) pohybujú v úzko vymedzených hraniciach stanovených politickou korektnosťou. Neexistuje síce žiadny zákon, ktorý by takéto konanie prikazoval, ale v praxi ktokoľvek, kto z týchto medzí vybočí, je ihneď očierňovaný v ostatných médiách, vytlačený na okraj scény a často sa nevyhne ani trestnému stíhaniu. Väčšina obyvateľstva, vplyvom pôsobenia väčšinových masmédií, trpí predsudkami voči komukoľvek, kto si dovolí vyjadriť politicky nekorektný názor (pozri tiež Auschwitz komplex), čím sa vytvára bludný kruh.

V Slovenskej republike je zakázané „spochybňovanie holokaustu“ [1], teda publikácia akýchkoľvek názorov a faktov odporujúcich oficiálnej dogme o tejto historickej udalosti (pozri Osvienčimská lož). „Holokaust“ všaj nikde v zákone nie je definovaný, čo vytvára značnú právnu neistotu pre autorov zaoberajúcich sa obdobím druhej svetovej vojny. Následkom je autocenzúra: historici sa z dôvodu možnej perzekúcie za ich názory vyhýbajú tejto téme a radšej sa orientujú na iné obdobia, čím sa pre určitú udalosť histórie vytvára názorový monopol. Táto skutočnosť je masmédiami široko ignorovaná a nepoukazuje sa na takéto závažné obmedzenie slobody bádania.

[úprava] Demografia

Podľa sčítania obyvateľstva z roku 2001 bolo národnostné zloženie obyvateľov SR nasledovné: [2]

Národnosť Muži Ženy Spolu % obyvateľstva
Slovenská 2 241 269 2 373 585 4 614 854 85,78 %
Maďarská 250 389 270 139 520 528 9,67 %
Rómska 45 770 44 150 89 920 1,67 %
Česká 19 554 25 066 44 620 0,008 %
Rusínska 11 885 12 316 24 201 0,004 %
Ukrajinská 4 584 2 230 10 814 0,002 %
Nemecká 2 261 2 784 5 405 0,001 %
Poľská 779 1 823 2 602 0,00048 %
Ruská 464 1 126 1 590 0,00029 %
Chorvátska 509 381 890 0,00016 %
Srbská 319 115 434 0,00008 %
Židovská 124 94 218 0,00004 %
Ostatné, nezistené 34 248 29 131 63 379 1,17 %
Spolu 2 612 515 2 766 940 5 379 455 100 %

Údaje o národnosti sa zakladajú na to, k akej národnosti sa určitá osoba prihlási, a preto môžu byť subjektívne a skreslené. Omnoho vyšší než oficiálne čísla je počet cigánskeho a židovského obyvateľstva.

[úprava] Pozri aj

[úprava] Poznámkový aparát

  1. ^ „Rovnako ako v odseku 1 [tj. odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky] sa potrestá, kto verejne popiera, spochybňuje, schvaľuje alebo sa snaží ospravedlniť holokaust.“
    odsek 2 § 422 zákona č. 300/2005 Z. z. (Trestný zákon)
  2. ^ Sčítanie obyvateľov domov a bytov 2001, tab. 115: „Bývajúce obyvateľstvo podľa pohlavia a národností“ odkaz k 14.5.2008