Holokaust

Z Metapedia

Masový hrob v nemeckom koncentračnom tábore Bergen-Belsen. Táto fotka, ktorá sa stala takmer synonymom holokaustu, ironicky pochádza z tábora, ktorý ani podľa exterminacionistickej verzie neslúžil na vyhladzovanie.

Holokaust (z gréčtiny „zničiť ohňom“), tiež holocaust alebo shoah (šoa), odporcami karikovaný ako švindlkaust (anglicky Holohoax) je podľa tzv. ortodoxných historikov systematické vyhladenie 5 – 6 miliónov Židov (prípadne iných skupín obyvateľstva) nacistickým Nemeckom (prípadne jeho spojencami) počas druhej svetovej vojny. (Skupina bádateľov, ktorí sa sami označujú ako revizionisti však túto verziu spochybňujú.)

Od čias druhej svetovej vojny je holokaust hojne využívaný ako politická zbraň a zdroj príjmov. Holokaust bol jeden z primárnych argumentov pre založenie Izraela. V mnohých západných krajinách boli prijaté a platia zákony zakazujúce diskusiu o podstate holokaustu.

Osud Židov v rokoch 1933 – 1945

Židia
Judaizmus – Sekulárny judaizmus – Kryptojudaizmus Židovský supremacizmus – Židovský etnocentrizmus – Židovské antikresťanstvo Židovská skupinová stratégia – Sionizmus – Izrael Antisemitizmus – Holokaust Židia a komunizmus – Židia a multikulturalizmus História Židov na Slovensku Citáty o Židoch

V roku 1933 v Nemecku k moci nastúpili národní socialisti a Adolf Hitler sa stal ríšskym kancelárom (v roku 1934 Vodcom). Svetový židovský kongres 24. marca 1933, ešte pred prijatím akýchkoľvek protižidovských zákonov, „vyhlásil vojnu Nemecku“ a vyzval na bojkot nemeckého tovaru. Židia mali v Nemecku obrovský ekonomický a politický vplyv. Nacisti si mysleli, že pôsobia rozkladne. Preto boli postupne obmedzovaní vo svojich činnostiach a právach, vytlačení z politických pozícií, ich majetok bol skonfiškovaný a boli podporovaní v tom, aby emigrovali mimo Nemecka. Väčšina nemeckých Židov počas rokov 1933 – 1939 skutočne Nemecko opustila. Na podporu týchto tvrdení existuje dostatok podkladov, vyjadrení aj dokumentov a zhodujú sa na nich všetci historici.

Čo sa však so Židmi dialo počas vojny, je predmetom kontroverzie.

Jedna skupina vedcov (exterminacionisti) tvrdí, že Židia boli počas druhej svetovej vojny plánovite a systematicky vyhladzovaní.
Naproti tomu stoja revizionisti, podľa ktorých sú tvrdenia o systematickom, masovom vyhladzovaní Židov nepodložené. Riešením židovskej otázky podľa nich mala byť emigrácia. (Zástancovia týchto názorov sú v mnohých krajinách politicky prenasledovaní.)

Základné piliere holokaustu

Exterminacionisti svoju verziu nazývajú „holokaust“. Toto slovo znamená v gréčtine „úplne zhorieť“ či „zničiť ohňom“.

Základné piliere holokaustu, ktoré ho definujú, sú:

1. Existoval plán nacistov na systematické vyvraždenie európskeho židovstva.
2. Tento plán sa v praxi vykonal za pomoci dômyselných vyhladzovacích prostriedkov ako plynové komory.
3. Realizácia tohto plánu si vyžiadala 5 – 6 miliónov obetí z radov Židov.

Holokaust na Norimberských procesoch

Pozri aj: Norimberské procesy

Aj keď niektorým aspektom holokaustu sa venovala značná pozornosť (predovšetkým Osvienčimu), niektoré neboli pokryté takmer vôbec. Napríklad, táborom akcie Reinhard (Belzec, Sobibor, Treblinka), kde bola vraj zavraždená asi tretina obetí holokaustu (1,5 – 1,7 milióna) sa venovalo iba okolo 20 minút a bol predvedený jediný svedok (Samuel Rajzmann, ktorý bol podľa svojich tvrdení väzňom v Treblinke). Revizionisti však aj jeho výpoveď považujú za nedôveryhodnú.

Bazén v Osvienčime. Podľa revizionistov slúžil na rekreáciu väzňov v nepracovných dňoch.

Odvolané tvrdenia o holokauste

Hlavný článok: Odvolané tvrdenia o holokauste

Mnohé tvrdenia, ktoré boli prezentované na Norimberských procesoch, ba dokonca niektoré, ktoré si našli svoju cestu aj do prác západných a východných historikov, sú dnes aj oficiálnou históriou označené za nepravdivé. Patria medzi ne napríklad tvrdenia o štyroch miliónoch mŕtvych v Osvienčime, plynových komorách slúžiacich na vraždenie na území Nemecka či vyrábaní mydla zo židov.

Kritika oficiálnej verzie

Proti oficiálnej (vyhladzovacej) verzii vyvstali z okruhu historikov známych ako revizionisti vážne námietky (odporcami sú revizionisti nazývaní „popierači holokaustu“). Títo argumentujú, že celú udalosť je potrebné opäť, nezávisle prešetriť a že dôkazy pravdepodobne nie sú dostačujúce na potvrdenie vyhladzovacej verzie. (Pre niektoré revizionistické argumenty pozri Polemika o holokauste)

Reakcie na kritiku oficiálnej verzie

Historici oficiálnej verzie odmietajú diskusiu s revizionistami (pozri Auschwitz komplex). V mnohých európskych krajinách (Nemecko, Francúzsko, Švajčiarsko, Slovensko, Česko) existujú zákony, podľa ktorých „popieranie“ oficiálnej verzie holokaustu je trestateľné niekoľkoročným väzením (pozri Osvienčimská lož). Aj v západných krajinách, kde protirevizionistické zákony neexistujú, bývajú bádatelia prejavujúci takéto názory alebo sympatie k nim obeťami násilných útokov, očierňovania v médiách, vyhadzovaní zo škôl a brzdení vo vedeckej kariére (pozri Politická korektnosť).

Vo februári 2006 poľské úrady oznámili, že nepripustia do Osvienčimu tím iránskych bádateľov, ktorí chceli tábor podrobiť výskumu. Minister zahraničných vecí Stefan Meller vyhlásil, že jeho krajina by mala zabrániť Iránu, aby vyšetroval holokaust. Riaditeľ múzea v Osvienčime povedal, že popierači holokaustu zneucťujú pamiatku obetí a nebudú pripustení. ^{[1] [1]}.

Za „popieranie holokaustu“ (alebo podobné činy) boli odsúdené a potrestané mnohé osobnosti verejného života (politici, historici, žurnalisti), napr.:

• Germar Rudolf
• Ernst Zündel (odsúdený 17 februára 2007 na 5 rokov väzenia nemeckým súdom; započítanie dvojročného pobytu vo väzbe ako súčasť trestu bolo odmietnuté, taktiež bol odsúdený bez možnosti podmienečného prepustenia za dobré správanie)
• Robert Faurisson (odsúdený na v júli 2006 vo Francúzsku tri mesiace väzenia podmienečne a pokutu 7 500 eur)^[1]
• Sylvia Stolz (advokátka Ernsta Zündela, odsúdená v januári 2008 na 3,5 roka vo väzení a 5 rokov zákazu výkonu právnického povolania) ^[1]
• David Irving (v roku 2005 odsúdený na tri roky väzenia v Rakúsku, prepustený po 13 mesiacoch)
• Wolfgang Frohlich (odsúdený v januári 2008 v Rakúsku na 6,5 roka väzenia) ^[1]
• Jürgen Graf (odsúdený v rodnom Švajčiarsku, odišiel do exilu v Rusku)
• Bruno Gollnisch (poslanec Európskeho parlamentu za francúzsky Národný front; odsúdený v januári 2007 na tri mesiace väzenia podmienečne a pokutu 55 000 eur za vyslovenie viet (11. októbra 2004): „Nespochybňujem existenciu koncentračných táborov, ale historici by mali mať šancu diskutovať o počte mŕtvych. K existencii plynových komôr, je vec historikov, aby voľne diskutovali.“) ^[1]

Holokaust a jeho politický význam

Jürgen Graf uvádza nasledujúce spôsoby využitia holokaustu:^[1]

• založenie a podpora Izraela;
• tlmenie kritiky Židov;
• odvádzanie pozornosti od vojnových zločinov Spojencov, legitimizácia druhej svetovej vojny a víťazných mocností;
• znemožňovanie objektívnej diskusie o národnom socializme;
• kritika nežidovského nacionalizmu (najmä nemeckého a európskeho), ktorý potenciálne môže vyústiť do ďalšieho holokaustu.

Holokaust taktiež slúži ako jednotiaci prvok židovskej komunity a vyvolávia sympatie mnohých Nežidov voči Židom, potrebu chrániť ich pred ďalším možným prenasledovaním.

Pozrite tiež

• Dôkazy holokaustu
• Oficiálna história
• Polemika o holokauste
• Neviditeľný slon
• Auschwitz komplex

Poznámkový aparát