Igor Daxner
Z Metapédia
JUDr. Igor Daxner (* 26. septembra 1893, Tisovec - † 18. apríla 1960, Bratislava) bol slovenský právnik. Zúčastnil sa povstania v roku 1944 ako propagandista. Po vojne bol predsedom Národného súdu v Bratislave (1946 – 1947), ktorý po vojne súdil vedúcich predstaviteľov ľudáckeho režimu.
[úprava] Predseda Národného súdu
Národný súd bol zriadený v roku 1946 ako mimoriadny súd. Súdil vedúcich predstaviteľov režimu prvej Slovenskej republiky. Procesy vedené na Národnom súde mali väčšinu charakteristík politických procesov.
Počas pôsobenia v pozícii predsedu Národného súdu sa Daxner prezentoval počinmi, ktoré boli nemiestne, neprofesionálne a hrubo narúšali zásady spravodlivého procesu. Nedovolil napríklad obhajobe nahliadnuť do spisového materiálu (ktorý vážil 700 kg) až do posledného týždňa pred termínom hlavného pojednávania. Obhajoba nemala možnosť prístupu k archívnym materiálom, čo nesmierne sťažilo jej prácu. Pri jednej príležitosti Daxner zhabal obžalovanému Tisovi poznámky v príprave obhajoby. Daxner pravidelne nepripúšťal „nepohodlných“ svedkov a zastavoval ich v kľúčových momentoch výpovedí.
Keď sa Tiso počas obhajoby odvolával na vtedajšie platné zákony, Daxner ho prerušil vo výpovedi: „Musíte predsa vedieť, že za Slovenského štátu žiadny zákon, žiadne nariadenie, ani Váš podpis nebol platný!“ Tiso vstal a skromne poznamenal: „Pán predseda, tak potom nebol platný ani môj podpis na dekréte, ktorým som Vás vymenoval za senátneho predsedu Najvyššieho súdu.“ Daxner, šokovaný touto odpoveďou, prerušil pojednávanie.
22. novembra 1946 minister Ivan Pietor v dôvernej správe prezidentovi E. Benešovi oznamuje, že predseda Národného súdu Dr. I. Daxner „teraz operuje v súvislosti s procesom menom pána prezidenta Beneša a formuluje vec tak, že dostal od pána prezidenta príkaz, aby odsúdil Dr. Tisu k smrti.“
Keď v procese proti bývalému vyslancovi Nemecka Hansovi Elardovi Ludinovi jeho obhajca Dr. Aristid Jamnický chcel povolať ďalšieho svedka pre obhajobu, Daxner mu odpovedal: „No dobre, ale čo sa namáhate, veď oboch dám obesiť!“ (mal na mysli druhého obžalovaného)
Keď sa Tiso sťažoval, že so svojím obhajcom sa nesmie rozprávať bez úradného dozoru, Daxner mu odpovedal: „Keby ste boli súdení na Norimberskom procese, ešte ináč by to bývalo s tým vaším obhajcom!“
Dr. Juraj Šujan, ktorý bol žalobcom na procese s Tisom, vo svojich spomienkach zaznamenal, že na stretnutí všetkých predsedov senátov Národného súdu a prokurátorov úradu obžaloby koncom septembra 1946 predseda Národného súdu Daxner všetkým oznámil:
- Aby ste všetci vedeli: bol som spolu s niekoľkými predstaviteľmi odbojových zložiek na návšteve u pána prezidenta Dr. Beneša v Topoľčiankach. Keď sme už boli na odchode, požiadal som ho, aby som mohol u neho ešte pobudnúť ako predseda Národného súdu. Dôverne som sa ho opýtal, ako sa díva na Tisov prípad. Otvorene mi povedal: Tiso musí visieť. Hovorím vám to preto, lebo aj medzi nami sú takí, ktorí si prajú iný koniec.
