| Metapedia Fundraiser 2018: The Internet is the foremost field in the metapolitical battle of our time. Help us hold down the front. | |||
| |||
Izrael
- Upozornenie: Táto stránka je vo výstavbe, jej obsah nie je dokončený a môže byť nespoľahlivý alebo neuhladený.
Izrael je štát v juhozápadnej Ázii na juhovýchodnom pobreží Stredozemného mora, známy ako židovský štát. Má viac ako 7 miliónov obyvateľov, z toho vyše 5 miliónov Židov. Izrael vznikol 14. mája 1948.
Obsah
História vzniku
V staroveku existoval židovský štát, avšak neudržal svoju nezávislosť. Bol viackrát obsadený a po povstaní v 1. storočí pnl., kedy Rimania , sa Židia rozpŕchli do sveta – nastala tzv. diaspora. Sionistické tendencie boli od čias diaspory vždy živé. Zosilneli na konci 19. storočia, kedy Theodore Hertzl založil sionistické hnutie.
Úspech sionizmu vyvrcholil po druhej svetovej vojne. Odvolávanie sa na holokaust poskytovalo jeden z najsilnejších argumentov sionistov za založenie Izraela. Popredný židovský historik holokaustu Raul Hilberg to zhodnotil takto: „Na spojenecké štáty bol vyvíjaný tlak, aby vytvorili pre preživších Židov útočisko v Palestíne. Založenie Izraelu tri roky po porážke Nemecka bolo teda dôsledkom holokaustu.“
Podľa správy Spoločnosti národov z roku 1920 v Palestíne žilo 700 000 ľudí, z toho asi štyri pätiny tvorili moslimi, vyše 10 % kresťania a ďalších 10 % Židia. Kresťanov bolo v tomto čase v Palestíne viac než Židov (77 000 a 76 000). [1] Podľa sčítania obyvateľstva z roku 1922 (kedy Palestínu spravovala Veľká Británia) na území dnešného Izraela Židia tvorili 10 % obyvateľstva. Podľa posledného sčítania obyvateľstva pred založením štátu (v roku 1947) tvorili Židia asi polovicu obyvateľov územia dnešného Izraela. Podľa údajov OSN z roku 1948 bol celkový počet obyvateľstva na tomto území 1 900 000, z toho 68 % tvorili Arabi a 32 % Židia. V tom čase palestínski Arabi vlastnili 93,5 % pôdy.
Rezolúcia valného zhromaždenia OSN číslo 181 navrhla, aby na území Palestíny vznikli dva štáty: izraelský a palestínsky; Jeruzalem sa mal stať mestom so špeciálnym statusom pod správou OSN. Túto rezolúciu podporili okrem iných aj ZSSR, USA a Československo. Vznikol však len Izrael, ktorý nepodporuje vznik palestínskeho štátu (iba formu samosprávy pre palestínskych Arabov) a nárokuje si celé sporné územie, vrátane Jeruzalema. Obdobne viaceré arabské krajiny neuznávajú existenciu Izraela, a preto bol nimi viackrát napadnutý. Hneď po vzniku Izrael napadli egyptské, sýrske, jordánske, libanonské a iracké vojská, podporované jednotkami ďalších arabských krajín. Napriek početnej prevahe však zvíťazil Izrael a ubránil si svoju existenciu (táto vojna býva nazývaná aj Vojna o nezávislosť). Aj v nasledujúcich konfliktoch sa víťazom stal Izrael a ich následkom obsadil viaceré územia.
Po založení Izraela prebiehali presuny obyvateľstva v rámci Stredného východu. Encarta Encyclopedia z roku 1996 uvádza: „Z viac ako 800 000 Arabov, ktorí žili na území Izraela pred rokom 1948, ostalo iba okolo 170 000. Ostatní sa stali utečencami v okolitých krajinách.“ Po roku 1948 arabské krajiny vyhnali približne 900 000 Židov, z ktorých väčšina utiekla do novozaloženého Izraela.
Izrael a zbrane hromadného ničenia
Izrael nedáva oficiálne stanovisko k tomu, či vlastní zbrane hromadného ničenia: nepopiera ani nepotvrdzuje túto skutočnosť. Vo všeobecnosti sa však predpokladá, že Izrael veľmi pravdepodobne vlastní neohlásené chemické, ako aj biologické zbrane. Túto skutočnosť zaznamenal aj Kongres USA.
Izraelský premiér sa v decembri 2006 na návšteve Nemecka vyjadril, že Irán chce získať jadrové zbrane tak, ako aj USA, Francúzsko, Izrael a Rusko. Podľa oficiálneho izraelského stanoviska reagujúceho na toto vyjadrenie Olmert hovoril všeobecne o probléme a nijak sa nechcel vyjadriť k tomu, či Izrael vlastní jadrové zbrane.[2]
Podpora Izraelu zo Západu
Izrael je silne politicky a finančne podporovaný západným svetom, najmä USA. Rozsiahle sumy finančných prostriedkov získal ako reparácie od Nemecka.
V rokoch 1949 – 1996 Izrael získal od USA v platbách zahraničnej pomoci 62,5 miliardy amerických dolárov. Za ten istý čas rovnaké množstve peňazí od USA dostali dokopy všetky krajiny Strednej Ameriky, Južnej Ameriky a subsaharskej Afriky. V prepočte na obyvateľa získal Izrael od USA asi 166 násobne väčší obnos finančných prostriedkov ako štáty tretieho sveta. V marci 2003 vláda USA schválila 10 miliárd amerických dolárov na pomoc Izraelu. V rokoch 1949 – 2005 dostal Izrael od USA asi 100 miliárd amerických dolárov. Celkovo, americká pomoc Izraelu vychádza na 8 – 10 miliónov amerických dolárov denne.
Pozri tiež
Externé odkazy
Poznámky
- ↑ League of Nations: AN INTERIM REPORT ON THE CIVIL ADMINISTRATION OF PALESTINE. 30.7.1921 (odkaz k 22.10.2008)
- ↑ Olmert: Iran wants nuclear weapons like Israel. ynetnews, 12.12.2006 (odkaz k 13.9.2009)
Tento článok je výhonok, teda je príliš krátky a je vhodné, aby bol rozšírený. Keď článok doplníte, odstráňte prosím túto šablónu. Prezrieť všetky výhonky.
