Ján Režňák

Z Metapedia
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Ján Režňák pri preberaní Nemeckého kríža v zlate.

Ján Režňák (* 14. apríl 1919, Jablonica; † 19. september 2007, Martin) bol slovenský vojenský letec, s vyše 30 zostrelmi bol najúspešnejším slovenským pilotom počas druhej svetovej vojny. Bojoval na strane Slovenského štátu, zúčastnil sa vojny proti ZSSR. Počas povstania v roku 1944 sa neangažoval ani na jednej strane. Keď Nemci v roku 1945 ustupovali zo Slovenska, ponúkli Režňákovi, nech sa s nimi vydá do Ríše a bude bojovať ďalej vo Wehrmachte, no odmietol.

Ján Režňák zostrelil okolo 35 sovietskych lietadiel. Dosiahol hodnosť práporčíka a boli mu uvedené nasledovné vyznamenania:

  • Slovenská strieborná medaila vojenského Víťazného kríža (slovenské vyznamenanie);
  • Strieborný vojenský Záslužný kríž (slovenské vyznamenanie);
  • Bronzová, strieborná a zlatá medaila Za hrdinstvo (slovenské vyznamenanie);
  • Železným krížom II. a I. stupňa (nemecké vyznamenania);
  • Nemeckým krížom v zlate (nemecké vyznamenanie);
  • Zlatá frontová letecká spona;
  • Strieborná medaila Koruny kráľa Zvonimíra (chorvátske vyznamenanie).

Vzťahy slovenských pilotov s nemeckými Režňák opísal ako srdečné:

    Veľmi dobre sme spolu vychádzali. Veliteľom bol Dietrich Hrabak. To bol 100-percentný charakter. Pred piatimi rokmi som mu napísal, či sa pamätá na jeden let, keď sme išli sprevádzať nemecké bombardovacie lietadlá. Trvalo to 15 minút, potom som povedal Jozefovi Štauderovi, že ideme na voľné stíhanie. On na to, že mu nejde mašina, tak som išiel sám. Boli sme na ruskej strane. Ruským stíhačom sme hovorili Indiáni, tak som sa rozhliadal, či nejakého nezbadám. V diaľke som uvidel štyri bodky. Zbadali mňa. Ja som si hovoril, že jeden z nich pôjde určite dole. Už som odistil kanón a v tom zbadám, že je to messerschmitt, tak som útok prerušil, tiež spoznali, že je to naše lietadlo. Keď som pristál, o chvíľu vidím veliteľské auto. Vystúpil Hrabak, čakal som, že ma poriadne spucuje. Na tvári som mu videl úsmev. Prišiel ku mne, podal mi ruku a gratuloval mi, že som sa veľmi dobre držal. Z toho som mal väčšiu radosť, ako keby som zostrelil 10 Rusov. [1]

O vojnových zločinoch Nemcov sa Režňák vyjadril: „Vraj tam boli obesení partizáni, ale ja som to nevidel. Oni zvyčajne v noci podrezali niekoľko Nemcov a to potom bola z ich strany pomsta. Nemci, to bol jeden inteligentný národ, inak by sme sa na nich vykašľali.“ [2]

V roku 1948 po nástupe komunistov bol degradovaný a prepustený z armády. Pracoval v Považských strojárňach ako šéfpilot a učiteľ lietania. Keď mu ŠtB v roku 1951 po niekoľkých pokusoch definitívne odobrala pilotský diplom, vykonával prácu konštruktéra, projektanta a revízneho technika v Považskej Bystrici a v Piešťanoch. V roku 1979 odišiel do dôchodku. Po roku 1989 neúspešne žiadal rehabilitáciu. Zomrel v roku 2007.

Externé odkazy

Poznámky