Tretia ríša

Z Metapedia
(Presmerované z Koncentračné tábory)
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Vlajka Tretej ríše.
Pre súhrn článkov o tejto téme pozrite Portál:Tretia ríša

Tretia ríša (Drittes Reich), tiež nacistické Nemecko, je označenie pre Nemecko v čase, keď boli pri moci národní socialisti, teda od 30. januára 1933 do 8. mája 1945. Tretia ríša znamenala nadväznosť na Svätú rímsku ríšu národa nemeckého (Prvá ríša) a Bismarckove Nemecko (Druhá ríša). Pomenovanie Tretia ríša sa však používalo pomerne zriedka, oficiálny názov štátu bol Deutsches Reich (Nemecká ríša), neskôr sa používalo aj Grossdeutsches Reich (Veľkonemecká ríša).

30. januára 1933 bol za nemeckého kancelára vymenovaný Adolf Hitler, čím sa datuje vznik Tretej ríše. 8. mája 1945 Nemecko kapitulovalo, čo značí jej zánik. (Ide však viac-menej o približné vymedzenie.)

Tretia ríša bola štát postavený na rasových základoch, rasové miešanie Árijcov s inými rasami bolo podľa zákona zakázané. Osoby neárijského pôvodu neskôr nemohli byť ani občanmi Ríše a počas vojny sa nakoniec pristúpilo k deportácii väčšiny z nich.

Hitler zvolený do funkcie

Vo voľbách v marci 1933 získala nacistická strana najväčší podiel hlasov: 44 % mandátov v parlamente. Samo o sebe to nebolo väčšinou, ale v kombinácii s menšími nacionalistickými a pravicovými stranami mala takáto koalícia 52 % hlasov. (Tieto menšie strany sa neskôr zlúčili s NSDAP.) Hitler bol ríšskym prezidentom Hindenburgom menovaný za kancelára. Hitler postupne pretvoril demokratický systém na štátnu organizáciu založenú na vodcovskom princípe.

Domáca politika

Rasová politika

V Tretej ríši bolo zákonom zakázané rasové miešanie Árijcov s Neárijcami. U Nemcov sa aj prostredníctvom oficiálnej propagandy podporovala hrdosť na príslušnosť k národu a rase.

Americký černošský aktivista W. E. B. Du Bois navštívil Nemecko a po návrate do USA povedal, že tam vládne omnoho väčší rasizmus ako v Tretej ríši. V podobnom zmysle sa vyjadril čierny americký atlét Jesse Owens, ktorý na olympijských hrách v roku 1936 vyhral 4 zlaté medaily. Keď bol v Nemecku, mohol cestovať a bývať v tých istých hoteloch, čo bieli, zatiaľ čo keď sa vrátil do USA, stále tam vládla prísne segregácia. Prezident Roosevelt ho dokonca ani nikdy neprijal do Bieleho domu. (K zisku jednej z Owensových legendárnych medailí mu silne dopomohol nemecký atlét a zástanca Hitlera Lutz Long.)

Hitlerov náhľad na rasovú hrdosť bol nasledovný:

    „Nepociťujem nijakú rasovú nenávisť. V každom prípade je však nežiaduce, aby sa rôzne rasy dokopy zmiešavali. (...) Hrdosť na vlastnú rasu – čo neznamená opovrhovanie inými rasami – je normálne a zdravé cítenie. Nikdy som Číňanov alebo Japoncov nepovažoval za podradných oproti nám. Patria medzi starobylé civizácie, a otvorene priznávam, že ich minulosť je vyššia ako naša. Majú právo na ňu byť hrdí, rovnako ako my máme právo byť hrdí na civilizáciu, ku ktorej patríme. V skutočnosti verím, že čím pevnejšie sa budú Číňania a Japonci pridŕžať svojej rasovej hrdosti, tým ľahšie spolu nájdeme porozumenie.“[1]

Antisemitizmus

Nacisti videli Židov ako rozkladný element. Silný sociálny a ekonomický vplyv Židov vnímali ako utláčanie vlastných národných práv, Židov taktiež obviňovali zo šírenia komunizmu. Ďalším dôvodom antisemitizmu bol rasový princíp, z ktorého plynul cieľ vytvoriť rasovo homogénnu krajinu – Židia boli v tomto smere vnímaní ako cudzinci.

Vplyv židov bol preto postupne obmedzovaný, ich práva okresávané, boli zbavovaní určitých zamestnaní a majetku. Napokon sa pristúpilo k ich deportácii a podľa interpretácie väčšiny historikov k ich fyzickej likvidácii (pozrite Holokaust, Polemika o holokauste).

Zdravotná politika

Medicína v nacistickom Nemecku patrila medzi najvyspelejšie na svete v tom čase. Nemeckí vedci medzi prvými na svete varovali pred rizikom radiácie a škodlivosťou prvkov ako azbest, olovo, kadmium či ortuť. Nemecké medicínske časopisy v 30. a 40. rokoch ako prvé na svete varovali pred škodlivými účinkami umelých farbív do jedál a konzervačných prostriedkov v jedle a nápojoch a zdôrazňovali potrebu navrátiť sa k „organickým“, teda prirodzeným prísadám v liekoch, kozmetike, hnojivách a potrave.

Boj proti rakovine, fajčeniu a alkoholu

Pozrite tiež: Adolf Hitler – boj proti fajčeniu

Nacistické Nemecko tiež bolo prvou krajinou na svete, ktorá aktívne zahájila kampaň proti fajčeniu: v júli 1939 bol založený úrad na boj proti tabaku a alkoholu, finančne podporovaný Ríšskym zdravotným inštitútom. V júni 1942 bol na univerzite v Jene, Sasko založený Inštitút na boj proti tabaku, ktorý podporil aj Adolf Hitler osobne. Na projekt zo svojich súkromných zdrojov venoval 100 000 mariek. V roku 1944 sa Nemecko stalo prvou krajinou, kde bolo zakázané fajčenie vo verejnej doprave.

V roku 1937 nacisti presadili zákony zakazujúce predaj alkoholu maloletým a stanovili tvrdé tresty pre vodičov šoférujúcich v opitosti, pričom prvýkrát boli na tento účel zavedené krvné testy na prítomnosť alkoholu. Ako súčasť opatrení štátu obmedziť pitie alkoholu SS propagovala minerálnu vodu. Bolo to zapríčinené aj tým, že do roku 1945 SS ovládla 75 % produkcie minerálok v Nemecku.

Americký historik Robert N. Proctor poukázal na to, ako sú tieto stránky histórie neznáme bežným ľuďom: „Koľkí z nás vedia, že väzni v Dachau vyrábali organický med? Alebo že nacistickí zdravotní aktivisti spustili najsilnejšiu kampaň proti fajčeniu na svete? Koľkí z nás vedia, že nacistický boj proti rakovine bol najtvrdší spomedzi všetkých na svete?“

Eugenika

V Tretej ríši sa vykonávala eugenika. Osoby s ťažkými dedičnými ochoreniami (napr. mentálna retardácia) boli sterilizované na základe Zákon na predchádzanie dedične poškodenému potomstvu, v niektorých prípadoch sa používala aj eutanázia (pozrite Rasová hygiena).

Koncentračné tábory

Nacistické Nemecko je notoricky známe svojimi koncentračnými tábormi. Išlo o sieť táborov, v ktorých boli internovaní politickí, ale aj kriminálni väzni. Prvé koncentračné tábory boli zriadené krátko potom, čo nacisti nastúpili k moci. Najznámejší z nich bol Dachau, situovaný severne od Mníchova.

Tieto tábory boli veľkými väznicami a väzni sem boli umiestnení na príkaz súdu na stanovenú dobu, ktorá závisela od toho, čo spáchali. Mohlo ísť o čisto politické činy – častým dôvodom bol aktivizmus alebo členstvo v zakázanej komunistickej strane, ale aj bežné zločiny: napr. násilnú kriminalitu vrátane krádeže a lúpeže. Nakoniec boli do táborov internovaní aj homosexuáli, to však až dlhši čas po ich založení. Uväznenie v táboroch často nebolo permanentné, čo bolo preukázané po odtajnení dokumentov z moskovských štátnych archívov, kde boli nájdené dokumenty o prepustení väznov z koncentračného tábora Auschwitz z roku 1944 (počas tohto obdobia malo vyvražďovanie dosiahnuť svoj vrchol – pozrite Holokaust).

Počas druhej svetovej vojny boli koncentračné tábory vybudované aj na Nemcami okupovaných územiach, najmä v Poľsku. V roku 1941 sa pristúpilo k plánu evakuácie Židov, pričom boli dočasne umiestnení v jednotlivých koncentračných táboroch. Podľa klasických historikov holokaustu, skupiny historikov, ktorá v súčasnosti prevažuje medzi akademikmi, slúžili niektoré z týchto táborov na vyhladzovanie najmä Židov a „evakuácia“ mala v skutočnosti znamenať vyhladenie (pozrite Holokaust).

Zahraničná politika

Národní socialisti po nástupe k moci začali uplatňovať sľubovanú politiku zjednocovania Nemcov a vyvíjali intenzívnu činnosť v prospech navrátenia etnicky nemeckých území Ríši:

  • V januári 1935 bolo k Nemecku na základe plebiscitu pripojené Sársko (90,3 % hlasujúcich sa vyjadrilo za spojenie s Nemeckom);
  • V marci 1938 Nemci bez odporu obsadili Rakúsko, aprílový plebiscit dodatočne schválil pripojenie Rakúska k Ríši (99 % Rakúšanov, sú však pochybnosti o objektivite);
  • V októbri 1938 boli na základe Mníchovskej dohody k Ríši pripojené prevažne nemecké územia československo-nemeckého pohraničia (Sudety);
  • 22. marca 1939 sa vláda Litvy podvolila nemeckému ultimátu a odovzdala Ríši väčšinovo nemecké mesto Memel a okolie.

Tieto kroky boli priamym porušením Versailesskej mierovej zmluvy (odporom ku ktorej sa Hitler nikdy netajil) a významne prispeli k rozpadu tzv. „versailesského systému“, čo sa katastrofálne prejavilo vo vypuknutí svetovej vojny.

Pozri tiež

Zdroje

  • Proctor, Robert Neel: Racial Hygiene: Medicine Under the Nazis. Cambridge: Harvard University Press, 1988. ISBN 0-674-74578-7.
  • Proctor, Robert Neel: The Nazi War on Cancer. Princeton, New Jersey: Princeton University Press, 1999. ISBN 0-691-07051-2.

Externé odkazy

Poznámkový aparát

Národný socializmus
Základné pojmy
Árijci, Biela rasa, Eugenika
Filozofia
Národný socializmus, Mein Kampf, Národnosocialistické ponímanie Boha, Výroky Adolfa Hitlera
Predstavitelia
Adolf Hitler (tvorca), Heinrich Himmler, David Lane, Vojtech Tuka
Organizácie
NSDAP, SA, SS, The Order
Národnosocialistické štáty
Tretia ríša, Protektorát Čechy a Morava, Slovenská republika, Nezávislý štát Chorvátsko