| Metapedia Fundraiser 2018: The Internet is the foremost field in the metapolitical battle of our time. Help us hold down the front. | |||
| |||
Lev Prchala
Lev Prchala (* 23. marec 1892, Slezská Ostrava; † 11. jún 1963, Feldbach) bol český generál a exilový politik.
Narodil sa 23. marca 1892 v Slezskej Ostrave ako syn baník. Navštevoval vyššiu školu a na univerzite vo Viedni študoval právo (štúdium pravdepodobne nedokončil). Ako dvadsaťročný dobrovoľne vstúpil do rakúsko-uhorskej armády v Terste. V roku 1913 dokončil školu pre dôstojníkov v zálohe a po vypuknutí vojny odišiel na frontu.
Počas prvej svetovej vojny bol v roku 1916 ako nadporučík rakúsko-uhorskej armády zajatý na východnom fronte. V nasledujúcom roku vstúpil do Československých légií v Rusku, s ktorými sa zúčastnil bojov proti nemeckým vojskám a neskôr Červenej armáde.
Späť do vlasti sa dostal v roku 1920 cez Vladivostok. Po štúdiu na vysokej vojenskej škole v Paríži pôsobil v niekoľkých funkciách v československej armáde. V roku 1925 sa stal brigádnym generálom, v roku 1928 divíznym generálom a v roku 1936 armádym generálom. V čase mníchovskej krízy velil 4. armáde, ktorá mala brániť južnú Moravu. Dôrazne sa staval proti kapituálcii, navštívil i Edvarda Beneša, ktorému sprostredkoval svoj názor a dokonca sa zúčastnil aj príprav nikdy neuskutočneného prevratu.
Po kapitulácii bol Prchala menovaný vojenským veliteľom Podkarpatskej Rusi a členom tamojšej vlády. 15. marca 1939 nariadil vojenskú obranu proti maďarskému útoku, ktorá sa udržala 3 dni.
Po obsadení Podkarpatskej Rusi Prchala ušiel do Poľska, kde organizoval česko-slovenské vojenské jednotky. 17. októbra 1939 odišiel do Francúzska, neskôr bol nútený emigrovať do Veľkej Británie. V exile patril medzi výrazných odporcov politiky Edvarda Beneša, ktorý ho v roku 1940 (ako „prezident ČSR“) postavil mimo vojenskej služby.
Ani po konci vojny sa Prchala do Československa už nikdy nevrátil. V roku 1945 bol zbavený hodnosti armádneho generála, ktorú neskôr úspešne vysúdil na britskom súde. V exilu sa naďalej politicky angažoval, okrem iného spolupracoval so slovenskými a sudetonemeckými organizáciami. Zastával koncepciu samostatného Česka a Slovenska ako nekomunistických štátov.
