Národný súd
Z Metapédia
Národný súd bol mimoriadny stanný súd zriadený po druhej svetovej vojne na vysporiadanie sa s predstaviteľmi režimu prvej Slovenskej republiky. Aktívny bol v rokoch 1946 – 1947. Na jeho čele stál Igor Daxner.
Procesy vedené na Národnom súde vykazovali charakteristiky politických procesov. Obžalovaný si nesmel vybrať obhajcu, ale bol mu pridelený. Proti rozsudkom nebolo možné odvolať sa a žiadosť o milosť nemala odkladný účinok. Obhajcovia nesmeli hovoriť so svojimi klientami bez úradného dozoru.
Hlavný proces sa začal 2. decembra 1946 pod plným názvom „Proces s Dr. Jozefom Tisom, Alexandrom Machom a Dr. Ferdinandom Ďurčanským“. Predsedníctvo Národného súdu sa počas procesu dopustilo mnohých počinov vedúdich k potlačeniu spravodlivého rázu procesu.
Boli vynesené nasledovné rozsudky:
- Jozef Tiso bol odsúdený na trest smrti povrazom (rozsudok vykonaný 18. apríla 1947 v Bratislave);
- Alexander Mach bol odsúdený na 30 rokov väzenia (prepustený v roku 1968);
- František Ďurčanský bol odsúdený na trest smrti povrazom in contumatium (v neprítomnosti a rozsudok nebol vykonaný nikdy).
Významnú pozíciu v procese mal Benešov dôverník, komunista Karel Bedrna.
Tisov obhajca Ernest Žabkay zaznamenal:
- Významným činiteľom procesu, jeho sivou eminenciou, bol JUDr. Karel Bedrna. Tento erudovaný český sudca, člen KSČ od roku 1923 a funkcionár KSS v ilegalite si udržal post predsedu senátu Krajského súdu v Levoči počas trvania Slovenského štátu... (Svoje deti posielal do Hlinkovej mládeže.) Počas celého procesu pravidelne sedel v pojednávacej miestnosti a prostredníctvom Daxnera konanie usmerňoval.
Žalobca v Tisovom prípade Anton Rašla taktiež zaznamenal, že „po odbornej stránke zvykol pri koncipovaní rozsudkov Daxnerovi pomáhať Dr. Karel Bedrna (to sme vedeli len niektorí zasvätenci)...“
