Perun

Z Metapedia
(Presmerované z Perún)
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Moderné vyobrazenie Peruna.

Perun, tiež Parom (poľsky Piorun, litovsky Perkunas = hrom, rusky Perun), je významný slovanský boh, vládca hromu, búrky a oblohy, uctievaný tiež ako darca životodarnej vlahy, boh plodnosti a slnečné božstvo. Je najčastejšie spomínaným slovanským bohom a u mnohých slovanských kmeňov, najmä východoslovanských tvoril najvyššiu postavu v rámci panteónu a bol hlavným bohom. V Kyjevskej Rusi bolo uctievanie Peruna štátnym kultom až do pokresťančenia štátu v roku 988. Ruské kniežatá v tom čase napríklad na Peruna prisahali, keď uzatvárali zmluvy.

Historik Prokopios Cezarejský v spise Vojna s Gótmi napísal o niektorých južnoslovanských kmeňoch: „uznávajú, že jediný boh, tvorca blýskavice je pánom všetkého: jemu obetúvajú volov a iné obetné zvieratá.“ Hoci sa tu výslovne nespomína meno boha, je zrejmé, že ide o Peruna, nakoľko v tom čase Perun v slovanských jazykoch znamenalo jednoducho hrom (aj v slovenčine dnes Parom, iné pomenovanie pre Peruna, stále znamená hrom).

Perun býval vyobrazovaný ako muž mocnej postavy, s ryšavou alebo zlatou bradou. Po oblohe sa preháňal na voze ťahanom kozlom. Jeho hlavnou zbraňou bola sekera, niekedy sa vyobrazoval aj s kladivom. Symbolmi Peruna sú tiež kôň, hora, dub, orol, oheň (blesk sa niekedy vnímal ako „nebeský oheň“), sekera, kladivo a niekedy aj luk so šípmi.

Boha s totožným menom uctievali tiež baltské kmene, preto sa Perun niekedy označuje aj ako baltoslovanský boh.

Všeobecný indoeurópsky motív

Motív boha oblohy/slnka, často ako najvyššieho boha, je prítomný vo všetkých indoeurópskych náboženstvách. Germánskym ekvivalentom Peruna je Thor, rímskym Jupiter, gréckym Zeus atď. Predpokladá sa, že ide jednoducho len o iné pomenovanie pôvodne spoločného boha, ktorý sa rozvinul do miestnych podôb.

Pozri tiež