Rusíni

Rusíni (zriedkavo tiež Rusnaci a pod.) sú najzápadnejšia vetva východných Slovanov žijúca na severovýchodnom Slovensku, v Haliči, Bukovine, v Zakarpatskej oblasti Ukrajiny, v Rumunsku, v Srbsku, Chorvátsku, Maďarsku a početná skupina v USA a Kanade. Nikdy nemali svoj národný štát. Na Ukrajine (a v minulosti počas komunizmu aj v Česko-Slovensku) existenciu Rusínov neuznávajú a považujú ich za Ukrajincov. 7. marca 2007 Zakarpatská oblastná rada v Užhorode svojim rozhodnutím na území Zakarpatskej oblasti Ukrajiny uznala národnosť Rusínov. V minulosti celé obyvateľstvo Ukrajiny označovalo seba za Rusínov, neskôr prevzalo názov „Ukrajinci“. Haličskí Rusíni prijali názov Ukrajinci len cca 70 – 150 rokov dozadu. V terajšej dobe sa Rusíni zakarpatskej oblasti a Rumunska väčšinou hlásia k ukrajinskej národností, zatiaľčo väčšina slovenských Rusínov považujú seba za osobitý národ.

Podľa etnografických príznakov sa delia na päť skupín: Lemkovia, Bojkovia, Huculi, Verchovinci a Doliniaci (= Hajnali).

Pôvod Rusínov

Existuje niekoľko názorov na pôvod Rusínov. Všeobecne uznávanou teóriou je, že súčasní Rusíni sú potomkovia slavizovaného sarmatského kmeňa Belochorbatov, z ktorých sa časť usídlila v dnešnom Chorvátsku, na pozvanie byzantského cisára Herakleia.

Pozrite tiež

• Indoeurópania
• Východní Slovania