Rusko

Z Metapédia

Rusko (po rusky: Россия), dlhý tvar Ruská federácia (RF) (po rusky: Российская федерация) je demokratický federálny štát s republikánskou formou vlády. Jej rozloha je 17 075 200 km², je teda najväčšou krajinou sveta. Nachádza sa vo východnej Európe a severnej Ázii. Územím Ruska prechádza 11 časových pásiem.

Obsah

[úprava] Dejiny

Obdobia dejín Ruskej federácie:

[úprava] Obyvateľstvo

Podľa údajov z 1. septembra 2007 počet obyvateľov Ruskej federácie činí 142 024 351[1] obyvateľov.

Prvé sčítanie obyvateľstva Ruska sa datuje do rokov 1718 - 1724. V roku 1745 malo Rusko takmer 15,4 miliónov obyvateľov, na začiatku 19. storočia sa ich počet zvýšil na 26,7 miliónov a v polovici storočia 42,4 miliónov. V roku 1900 počet obyvateľov stúpol na 71,1 miliónov, avšak do konca 19. storočia sa každým rokom počet obyvateľstva Ruska zvyšoval iba o 1 %.

Demografický rozvoj obyvateľstva Ruskej federácie v 20. storočí bol dramatický. Pričinilo sa o to mnoho faktorov vrátane prvej svetovej vojny a občianskej vojny, revolúcie v roku 1917 a následnej emigrácie ruského obyvateľstva do krajín západnej Európy, hladomor v krajine v rokoch 1932 - 1933 a represálie voči obyvateľstvu v 30. rokoch 20. storočia. Táto situácia sa čiastočne zlepšila v rokoch 1937 - 1939 zákonom z roku 1936, ktorý zakazoval abort.

Šablóna:Hlavný článok Veľká vlastenecká vojna (1941 - 1945), povojnový rast obyvateľstva (1946 - 1955) a jej pokles na začiatku 60. rokov 20. storočia boli hlavnými príčinami, pre ktoré Sovietsky zväz začal viesť tzv. propôrodnú politiku (1982 - 1987) (po rusky: пронаталистская политика). Tento druh politiky priniesol svoje ovocie v roku 2002, keď sa konalo sčítanie ľudu. V ňom sa Ruská federácia umiestnila na 7. mieste spomedzi krajín sveta s počtom obyvateľov 145 166 731 aj napriek prirodzenému úbytku 8 000 000 obyvateľstva v rokoch 1992 - 2002, ktorý sa čiastočne vykompenzoval migráciou obyvateľstva z pobaltských a zakaukazských republík.

[úprava] Národnostné zloženie obyvateľstva

Umiestnenie Národnosť Počet %
1 Rusi 115 889 107 79,83
2 Tatári 5 554 601 3,83
3 Ukrajinci 2 942 961 2,03
4 Baškirci 1 673 389 1,15
5 Čuvaši 1 637 094 1,13
6 Čečenci 1 360 253 0,94
7 Arméni 1 130 491 0,78
8 Mordvíni 843 350 0,58
9 Avari 814 473 0,56
10 Bielorusi 807 970 0,56
11 Kazachovia 653 962 0,45
12 Udmurti 636 906 0,44
13 Azerbajdžanci 621 840 0,43
14 Marijci 604 298 0,42
15 Nemci 597 212 0,41
16 Kabardínci 519 958 0,36
17 Osetínci 514 875 0,35
18 Dargínci 510 156 0,35
19 Buriati 445 175 0,31
20 Jakuti 443 852 0,31
21 Kumovia 422 409 0,29
22 Inguši 413 016 0,28
23 Lezgýnci 411 535 0,28
24 Komijci 293 406 0,2
25 Tuvinci 243 442 0,17
26 Židia 229 938 0,16
27 Gruzínci 197 934 0,14
28 Karačajevci 192 182 0,13
29 Rómovia 182 766 0,13
30 Kalmyci 173 996 0,12
31 Moldavci 172 330 0,12
32 Lakci 156 545 0,11
33 Kórejci 148 556 0,1
34 Iné národnosti 2 414 558 1,66
35 Bez udania národnosti 1 460 751 1,01

[úprava] Vierovyznanie

Šablóna:Hlavný článok V súčasnosti v Ruskej federácii existuje vyše 70 náboženských smerov. Podľa ústavy Ruskej federácie sú všetky náboženské spolky v krajine nezávislé od štátu a rovnoprávne pred zákonom. Vetci občania majú právo vyznávať akukoľvek vieru podľa ich želania. Majú tiež právo byť ateistami.

Tradičné náboženstvá na území Ruskej federácie sú pravoslávie, islam, v menšej miere judaizmus a budhizmus. Väčšina obyvateľstva vyznáva pravoslávie. Jeho súčasťou sú aj náboženské sekty ako staroverectvo a molokánstvo.

Zbytky pohanskej viery ostali zakorenené v symboloch. Ľudia si predstavovali Zem, ktorá je zložená z troch častí – neba, zeme a pekla, ktorému vládnu slovanskí bohovia Perún, Veles a Svarog.

[úprava] Mestá

Mestá Ruskej federácie sa delia do 6 skupín podľa ich veľkosti:

  • malé mestá (do 50 000)
  • stredne veľké mestá (50 000 - 100 000)
  • veľké mestá (100 000 - 250 000)
Novorossijsk, Groznyj, Velikij Novgorod, Jakutsk, Pskov, Petropavlovsk-Kamčatskij, Majkop, Nachodka, Piatigorsk, Noriľsk, Kislovodsk, Sergiev Posad, Kyzyl
  • väčšie mestá (250 000 - 500 000)
Tomsk, Tula, Machačkala, Briansk, Kaliningrad, Magnitogorsk, Kursk, Tver, Ulan-Ude, Archangeľsk, Stavropoľ, Murmansk, Smolensk, Vladimir, Vladikavkaz, Čerepovec, Taganrog, Komsomoľsk, Komsomoľsk na Amure
  • najväčšie mestá (500 000 - 1 000 000)
Krasnojarsk, Saratov, Voronež, Toljatti, Krasnodar, Uľjanovsk, Iževsk, Jaroslavľ, Irkutsk, Vladivostok, Chabarovsk, Novokuzneck, Orenburg, Riazaň, Astrachaň
  • miliónové mestá (po rusky: города миллионеры) (vyše 1 000 000)
Moskva, Petrohrad, Novosibirsk, Jekaterinburg, Nižný Novgorod, Samara, Omsk, Perm, Volgograd, Kazaň, Čeľjabinsk, Rostov-na-Donu, Ufa

[úprava] Administratívne rozdelenie

Šablóna:Hlavný článok Oficiálny názov krajiny – Ruská federácia – napovedá, že nejde o unitárny štát, ale o spojenie rozličných subjektov s väčšou či menšou autonómiou. V roku 2007 Ruskú federáciu tvorí 85 subjektov, medzi ktorými sú veľké rozdiely nielen čo do rozlohy, počtu obyvateľstva, či životnej úrovne, ale aj čo do miery politickej autonómie.

Najvyšší stupeň samostatnosti v rozhodovaní má 21 republík, ktoré sú zväčša vytvorené na etnickom základe, aj keď podiel ruského obyvateľstva v nich môže byť mimoriadne vysoký. Ako príklad možno uviesť Udmurtskú republiku, kde sú titulárnym národom Udmurti, no tí v celkovom počte obyvateľov republiky predstavovali podľa sčítania obyvateľstva v roku 2002 iba 29,3 %, kým podiel Rusov presahoval 60 %.

Najnižší stupeň majú autonómne okruhy (celkovo 6) a autonómna oblasť (1), ktoré sú síce subjektami federácie, ale zároveň tvoria všetky – s výnimkou Čukotského autonómneho okruhu – súčasť iných subjektov federácie.

Okrem toho Ruskú federáciu tvorí ešte 47 oblastí, 8 krajov. Obytnými subjektmi sú aj Moskva a Sankt Peterburg.

Najvyššie funkcie môžu mať v jednotlivých subjektoch federácie rozličné označenia, no s výnimkou republík, kde sa používajú tituly prezident republiky alebo hlava republiky, je to spravidla gubernátor alebo primátor (po rusky: мэр). Novšie sa v rámci úsilia o väčšiu centralizáciu a integráciu krajiny vytvorilo 7 federálnych dištriktov (4 v Európe a 3 v Ázii). Správu dištriktov ustanovuje prezident Ruskej federácie.

Zdroj: "http://sk.metapedia.org/wiki/Rusko"