Súbor:Sonne1.jpg

Existujú domnienky, že ten pojem pochádza od ruskej okultistky a zakladateľky theosofie Heleny Blavatskej, ktorá o tom rozpráva v diele „Učenie tajomna“ ako o centrálnom slnku.

V mytológii a v ezoterike sa často predstavuje „čierne slnko“ ako protihráč slnka.

Teda je predstavovaný ako symbol protihráča, ako protihodnota a nakoniec aj ako protisvet. Ako taký sa stal symbolom protisily, ktorú človek vidí v určitom pohybe (hnutí).

Preto sa tiež „čierne slnko“ všeobecne stalo synonymom pre mysticko - ezoterickú stránku Národného Socializmu až po tvrdenia, že SS sa v skutočnosti nazývali Schwarze Sonne.Nasvedčuje tomu veľký kruhový ornament s čierneho mramoru, ktorý sa prvýkrát objavil na podlahe tzv.. niekdajšieho „Obergruppenführersaales”- v sále najvyššieho šéfa jednotiek vo Wewelsburgu pri Paderborne a bol označovaný, a tiež považovaný, za symbol okultizmu vtedajšej Tretej ríše. V časoch Národného socializmu slúžil tento symbol, ktorého význam bol chápaný ako dvanásťramenný hákový kríž alebo kruh dvanástich Sig rún, jednotkám SS ako zástupný symbol seversko-pohanského náboženstva a prapôvodného tajného učenia.

Dnes sa tento výraz používa ako symbol a to dosť častejšie na tzv. „čiernej scéne“, v textoch k tomu prináležiacich kapiel a hudobných štýloch (Neofolk, Dark Wave, Gothic Metal).

Ďalšie ezoterické pokusy interpretácie sú také, že „Čierne slnko“ označuje stred našej galaxie: jeho centrum vysiela intenzívne, tvorcovské žiarenie, ktoré ale nie je čierne, ale má skôr fialový tón. Pre iných je to tzv. „vnútorné svetlo“ - všeobecné osvetlenie človeka.

Predstavované je tiež v rôznych kultúrach (nordickej/atlantskej…), ako protiklad (dodatok) k vonkajšiemu svetlu - Slnku.