Herbert George Wells

Z Metapedia
(Presmerované z H. G. Wells)
Prejsť na: navigácia, hľadanie
H. G. Wells okolo roku 1920.

Herbert George Wells (* 21. september 1866, Bromley, Anglicko; 13. august 1946, Londýn) bol anglický spisovateľ. Bol známy svojimi sci-fi knihami, napr. Ostrov doktora Moreaua alebo Vojna svetov. Niekedy býva nazývaný, podobne ako Jules Verne, otcom sci-fi. Venoval sa tiež teórii spoločenských hier – napísal Stolné hry (1911) a Malé vojny (1913) o vojnových hrách s drobnými figúrkami vojakov.

Život

Wells sa narodil 21. septembra 1866 v Bromley, grófstvo Kent, Anglicko. Jeho otec bol majiteľ obchodu. Wells navštevoval Normal School of Science v Londýne a vystriedal viacero povolaní (istý čas bol napríklad učňom čalunníka, potom ako učiteľ) pred tým, než sa od roku 1895 začal naplno venovať písaniu.

V roku 1890 sa Wells oženil so svojou sesternicou Isabel Mary Wellsovou, ale v roku 1894 ju opustil pre jednu zo svojich študentiek Amy („Jane“) Catherine Robbinsovú, ktorú si vzal v roku 1895. S ňou mal dvoch synov: Georgea Philipa (známy ako „Gip“) v roku 1901 a Franka Richarda v roku 1903. Počas tohto manželstva mal však početné aféry, napr. s americkou aktivistkou za kontrolu pôrodnosti Margaret Sangerovou, spisovateľkou Elizabeth von Arnimovou či ukrajinsko-nemeckou šľachtičnou Mourou Budbergovou. V roku 1909 sa Wellsovi narodila dcéra Anna-Jane, ktorú mal so spisovateľkou Amber Reevesovou. V roku 1914 sa ako štvrté Wellsove dieťa narodil syn Anthony West (ako dospelý bol tiež spisovateľom), ktorého mal so spisovateľkou Rebeccou West.

Bapriek tomu, že Amy Catherine o niektorých z týchto afér vedela, ostala za Wellsa vydatá až do svojej smrti v roku 1927.

Na základe niektorých aspektov Wellsovho správania sa predpokladá, že by mohol mať Aspergerov syndróm. [1]

Politické názory

Wells sympatizoval so socializmom (sám tak svoje politické presvedčenie nazval), aj keď bol proti boľševizmu a marxizmu. Istý čas bol členom ľavicovej Fabian society, avšak mal tendenciu dostávať sa do sporov s ostatnými jej členmi (vrátane ďalšieho známeho spisovateľa, G. B. Shawa).

Wells kritizoval neslobodu v Sovietskom zväze, aj keď Stalina opísal ako osobne dobrého človeka. Po stretnutí s ním odchádzal s pocitom, že „nikdy nestretol viac čestného, poctivého a úprimného muža a len vďaka týmto vlastnostiam ,a ničomu okultnému a temnému‘ Stalin získal svoju moc.“[2]

Wellsove politické názory však na druhej strane „mali mnoho spoločné s nacizmom“.[3] Podľa MacKenzieho a MacKenzieho, ktorí spísali Wellsov životopis, Wells „zastával svojskú pozíciu v politike, ktorá nemôže byť jasne označená vtedajšími pojmami ,pravica‘ a ,ľavica‘ a ktokoľvek, kto sa ho snažil umiestniť niekde na tomto kontinuu, prišiel k zvláštnym protirečeniam.“[4]

Ako mnohé významné osobnosti svojej doby, aj Wells zastával pozitívne stanovisko k eugenike. V knihe Moderná utópia opísal štát založený na socialistických a eugenických princípoch, na ktorého čele stál vzdelaný, ľudský a láskavý diktátor. Wells sa taktiež obdivne vyjadril o knihe H. S. Chamberlaina Základy 19. storočia.

Diela

Wells napísal okrem iných aj nasledujúce diela:

Výroky

  • Židia boli presvedčení, že Boh celého sveta je spravodlivý, lenže oni ho tiež chápali ako Boha, s ktorým sa dá jednať a ktorý s otcom Abrahámom urobil obchodnú zmluvu – a veruže výhodnú zmluvu pre nich, aby ovládli svet.
  • Sila pramení z núdze; kľudný, bezpečný život vedie k slabosti.[5] (z knihy „Stroj času“)
  • Ak prírodné vedy nie sú znôškou nezmyslov, čo je príčinou ľudskej inteligencie a sily? Strádanie a sloboda: podmienky, v ktorých aktívni, silní a bystrí prežijú a slabí idú k múru.[6] (z knihy „Stroj času“)

Pozrite tiež

Externé odkazy

Poznámkový aparát

  1. ↑ Fitzgerald, Michael – O'Brien, Brendan: Genius Genes: How Asperger Talents Changed the World. Shawnee Mission, KS: Autism Asperger Publishing Company, 2007. str. 183.
  2. ↑ MacKenzie, Jeanne – MacKenzie, Norman: The life of H. G. Wells: the time traveller. Londýn, Weidenfeld & Nicholson, 1973. str. 380.
  3. ↑ Fitzgerald, Michael – O'Brien, Brendan: Genius Genes: How Asperger Talents Changed the World. Shawnee Mission, KS: Autism Asperger Publishing Company, 2007. str. 182.
  4. ↑ MacKenzie, Jeanne – MacKenzie, Norman: The life of H. G. Wells: the time traveller. Londýn, Weidenfeld & Nicholson, 1973. str. 375.
  5. ↑ The Complete Short Stories of H. G. Wells. London: Ernest Benn Limited, 1966. str. 35.
  6. ↑ Tamtiež, str. 36.
Zdroj: „http://sk.metapedia.org/m/index.php?title=Herbert_George_Wells&oldid=13177“