| Metapedia Fundraiser 2018: The Internet is the foremost field in the metapolitical battle of our time. Help us hold down the front. | |||
| |||
Náboženstvo
Náboženstvo je súhrnný pojem používaný na opísanie učení, povier a postojom k Bohu/bohom, prípadne iným nadprirodzeným bytostiam, a úkonov robených v súvislosti so vzťahom k týmto entitám.
Vymedzenie pojmu
Existuje viacero definícií náboženstva.
Jeden zo zakladateľov slovenskej religionistiky prof. Komorovský píše: „Obsahom slova náboženstvo je všetko, čo súvisí s vierou v Boha a jeho uctievaním.“[1]
Podľa Encyclopædia Britannica náboženstvo je: „Vzťah ľudí k tomu, čo považujú za sväté, zbožné, spirituálne alebo duchovné.“ [2]
Podľa Davida Lanea: „Náboženstvo je filozofia alebo učenie, ktoré zahŕňa Boha, bohov a niekedy aj iné bytosti za hranicou vnímania smrteľníkov.“
Penguin Dictionary of Religions uvádza: „Všeobecný pojem používaný (...) na pomenovanie všetkých konceptov zahŕňajúcich vieru v boha(bohov) a bohyne(bohýň) ako aj iných spirituálnych bytostí alebo najvyšších transcedentálnych vecí.“[3]
Etymológia
V mnohých, najmä indoeurópskych jazykoch (taliančina, francúzština, angličtina, nemčina, španielčina, ruština...) je výraz pre náboženstvo derivátom latinského slova religio. Pôvod tohto latinského slova nie je celkom jasný. Podľa rímskeho spisovateľa Ciceróna výraz religio znamenal svedomitosť a týkal sa ľudí, ktorí svedomito zbierali predmety súvisiace s uctievaním bohov. Ďalšou možnosťou je latinské sloveso religiare, čo znamená spájať; to môže znamenať napr. spájanie sveta bohov so svetom smrteľníkov.[4]
Kresťanský spisovateľ v 4. stor. nl. Lucius Caecillius Firmianus Lactantius odvodzoval religio od religiare, čo znamená znovuzväzovať. V tomto slove teda videl zväzok človeka s Bohom, najvyššou bytosťou.[5]
V slovenčine je náboženstvo odvodené od slova nábožný a to od slova Boh. Boh je odvodený od staroslovanského bog, čo je kognát (slovo so spoločným základom) staroindického bhaga (podobne staroperzské baga) – dávajúci výživu, bohatsvo. Výraz teda nepochádza latinského slova religio.
Veriaci
Pod veriacim sa rozumie obvykle ten, kto sa stotožňuje s výkladom istého náboženstva:[6]
- „Veriaci je ten, kto vyznáva nejaké náboženstvo; ten, čo uverí v neoveriteľné tvrdenia o veciach, ktoré nemožno ani vidieť, ani počuť, ani cítiť, ani nahmatať. A to do takej miery, že si neoveriteľného Boha uctieva, podriaďuje svoje správanie istým pravidlám, prizerá sa zabíjaniu, alebo sa dáva zabíjať.“
Avšak v skutočnosti mnohí ľudia, označovaní inými alebo samým sebou ako veriaci, k viere ohľadom náboženstva neprišli vlastnou úvahou, ale predstavuje pre nich len ideu, s ktorou vyrastali od detstva, a preto ju automaticky prevzali, tak ako aj iní okolo nich.
Pozrite tiež
Poznámkový aparát
- ↑ Komorovský J. a kol.: Religionistika a náboženská výchova. Bratislava: F. R. & G. spol. s r.o., 1997, str. 236.
- ↑ Encyclopædia Britannica (odkaz k 1.9.2009)
- ↑ Penguin Dictionary of Religions (odkaz k 1.9.2009)
- ↑ Kol. autorov: Svetové náboženstvá. Bratislava: Mladé letá, 1995, str. 14 – 15.
- ↑ Komorovský J. a kol.: Religionistika a náboženská výchova. Bratislava: F. R. & G. spol. s r.o., 1997, str. 236 – 237.
- ↑ Kol. autorov: Svetové náboženstvá. Bratislava: Mladé letá, 1995, str. 14 – 15.
