| Metapedia Fundraiser 2018: The Internet is the foremost field in the metapolitical battle of our time. Help us hold down the front. | |||
| |||
Panslavizmus
Panslavizmus bol politicko-ideologický smer, ktorého hlavný obsah tvorilo úsilie o zjednotenie slovanských národov pod vládou ruského cárizmu "tak, ako všetky slovanské rieky tečú do ruského mora". Vznikol medzi slovanskými národmi koncom 18. storočia a rozšíril sa najmä v 19. storočí. Prívrženec panslavizmu sa nazýval pansláv, pričom výraz "štvaví panslávi" používali v Uhorsku na označenie národovcov (prevažne evanjelikov) snažiacich sa o vyčlenenie slovenských stolíc z Uhorska. Panslavizmus existuje aj v súčasnosti v transformovanej podobe, skôr v zmysle slovanskej vzájomnosti a spolupatričnosti.
História panslavizmu
Termín panslavizmus použil v Uhorsku po prvýkrát v roku 1826 Ján Herkeľ vo svojom diele Elementa universalis linguae Slavicae
Predzvesťou politického panslavizmu bola snaha o literárne a kultúrne zjednotenie Slovanov v práci J. Kollára O literárnej vzájomnosti, Kollár bol v tom čase kazateľom evanjelickej cirkvy v Budapešti. Jeho názory našli priaznivú odozvu v cárskom Rusku, ktoré v nich videlo rozšírenie svojej historickej úlohy od záštity všetkých pravoslávnych k zjednoteniu Slovanov vôbec.
Štúrove koncepcie sa počas jeho života menili, od predstavy z r. 1848/49 o Slovenskom okolí na čele so srbským kniežaťom Obrenovičom v rámci Rakúska sa na konci života definitívne priklonil k včleneniu Slovenska do Ruska a prijatiu Slovákmi pravoslávia
Najvýraznejším predstaviteľom panslavizmu na Slovensku v 2. polovici 19. storočia bol Svetozár Hurban Vajanský
Politický panslavizmus ako hnutie priamo ohrozujúce integritu štátu bol v Uhorsku trestným činom (§ 127 uhorského trestného zákona). Panslavizmus sa, podobne ako aj pangermanizmus, považoval ako negatívna nálepka na označovanie oponentov v politickom boji.
Panslavizmus v súčasnosti
V súčasnosti je pojem panslavizmus z najväčšej časti zbavený svojej negatívnej konotácie. Mnohí slovanskí vlastenci a nacionalisti sami seba vyhlasujú za panslávov, čo pre nich znamená sympatie, náklonnosť a rešpekt k ostatným slovanským národom.
Pozri tiež
Externé odkazy
- Jozef Podhradský, Tajná história panslavizmu (Nový Sad 1868)
- Thomas Čapek, The Slovaks of Hungary, Slavs and Panslavism (The Knickerbocket Press New York 1906)
