Psychopatia

Z Metapédia

(Presmerované z Psychopati)

Psychopatia (z latinčiny: psyche – duša, myseľ a pathos – choroba) je pojem používaný v psychiatrii na označenie ľudí, pre ktorých sú charakteristické povahové črty ako necitlivosť, ľahostajnosť, potreba silných stimulov, vysoká impulzívnosť, absencia výčitiek svedomia, nedostatok empatie či slabá sebakontrola. Vo všeobecnosti možno povedať, že psychopatom chýbajú vlastnosti, ktoré inak ľuďom umožňujú žiť v harmonickej spoločnosti.

Percentuálne zastúpenie psychopatických osobností v USA je u mužov približne 5,8 % a u žien približne 1,2 %.

Sociálne dôsledky psychopatie
Je zrejmé, že psychopati sú pre spoločnosť veľkou záťažou. Richard Lynn sumarizuje údaje z USA:

kriminalita: okolo 60 % mužskej väzenskej populácie tvoria psychopati;
prenášanie nákazlivých chorôb: viac ako tretina všetkých HIV pozitívnych (37 %) sú psychopati;
nezamestnanosť, zneužívanie sociálneho systému;
u žien je časté tehotenstvo v mladom veku; pre tieto matky je typická konzumácia alkoholu, narkománia, fajčenie, delikvencia, horšie študijné výsledky a nižšia inteligencia všeobecne.

Najhorším problémom sú tzv. „plnokrvní“ (full-blow) psychopati, ktorým nízka inteligencia v spojení s psychopatiou umožňuje vykonávať len nekvalifikované a nestimulujúce práce, v ktorých sú nespokojní, a tak hľadajú vzrušenie inde (často v kriminálnych aktivitách).

Psychopatia a tvorivosť
Mierne formy psychopatie sa niekedy spájajú s nadpriemernou tvorivosťou. Psychopatické osobnosti majú zvýšenú potrebu vzrušenia a aktivity, čo ich vedie k riskantnému správaniu – nebezpečné športy, kriminalita, sexuálne dobrodružstvá – ale niekedy aj k tvorivým výkonom.

Psychopatia a eugenika
Psychopati spôsobujú veľké sociálne škody, „ničia svet ostatným“. Úlohou eugenickej spoločnosti je svet od týchto indivíduí oslobodiť a pritom zachovať mierne formy subklinickej psychopatie spojené s vysokou inteligenciou a sebavedomím, ktoré vedú k tvorivosti.