Inteligencia

Z Metapedia
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Inteligencia je označenie pre mentálnu spôsobilosť a kognitívne schopnosti jedinca, najmä schopnosť učiť sa, logicky uvažovať, spájať súvislosti, rozlišovať, myslieť abstraktne, učiť sa a pamätať si, tvoriť. Neexistuje však žiadna jednotná definícia inteligencie. Niektorí autori spochybňujú koncept inteligencie ako takej.

Definícia inteligencie

Pod inteligenciou najčastejšie býva ponímaná mentálna spôsobilosť a kognitívne schopnosti jedinca, najmä schopnosť učiť sa, logicky uvažovať, spájať súvislosti, rozlišovať, myslieť abstraktne, učiť sa a pamätať si, tvoriť. Neexistuje však žiadna jednotná definícia inteligencie; preto niektorí bádatelia tvrdia, že inteligencia ako faktor je bezvýznamný a nevýpovedný (pozrite Kritika inteligencie).

Meranie inteligencie

V psychológii už takmer storočie existuje snaha kvantifikovať inteligenciu. Jedným z najčastejších spôsobov merania inteligencie je inteligenčný kvocient – IQ. Sú však pochybnosti o hodnovernosti tohto parametra, najmä zo strany environmentalistických vedcov. Viac informácií v článku: Inteligenčný kvocient – kritika IQ.

Dedičnosť inteligencie

Medzi vedcami existuje rozpor, či je inteligencia vrodená a určená hlavne geneticky, alebo sa formuje pôsobením prostredia. Väčšina vedcov súhlasí s tým, že vplyv majú aj gény aj prostredie, no otázny je pomer ich vplyvov.

Hereditalisti v prvom rade argumentujú, že podľa všetkých známych vedeckých poznatkov, mentálne schopnosti zahŕňajúce inteligenciu závisia od funkcií mozgu. Zloženie, fungovanie a veľkosť mozgu, rovnako ako v prípade všetkých ostatných orgánov, je určené génovou výstavbou jedinca. V opačnom prípade by sa aj had či orangutan mohli naučiť chápať matematiku či ekonómiu. Genotyp však predurčuje fenotyp a jeho limity, či už ide o srdce, pečeň, mozog či iný orgán tela.

Či už je inteligencia určená primárne dedičnosťou alebo prostredím, Hernstein a Murray sumarizujú: „Všetko, čo vieme o príčinách kognitívnej schopnosti – génoch a prostredí, nasvedčuje tomu, že v čase, kedy ľudia dorastú do veku, kedy by mohli byť považovaní za dostatočne morálny spôsobilých, je ich IQ už jasne ustálené.“[1]

IQ jednovaječných dvojčiat

Pozrite tiež: Lee Willerman

Meranie IQ jednovaječných (geneticky totožných) dvojčiat oddelených pri narodení je vhodným prostriedkom objasňovania pomeru vplyvu génov a prostredia, pretože ich možno jasne odlúčiť: genetická zložka oboch dvojčiat je totožná, odlišuje sa len prostredie.

Výskumy ukazujú, že ich jednovaječných dvojčiat vychovávaných oddelene koreluje dokonca viac než IQ geneticky odlišných súrodencov vychovávaných v tom istom prostredí (0.75 oproti 0.60). Neexistuje žiadny výskum, ktorý by vyvracal pozitívnu koreláciu medzi IQ jednovaječných dvojčiat vychovávaných oddelene. [2]

Britský psychológ sir Cyril Burt sa venoval štúdiu inteligencie jednovaječných dvojčiat a dospel k záveru, že korelácia IQ jednovaječných dvojčiat vychovávaných oddelene je 0,77. Jeho výskumy však boli spochybnené ľavicovo orientovanými vedcami, z čoho vzišla tzv. „Burtova aféra“. Burt bol obvinený z falšovania údajov a dokonca z vymýšľania si spolupracovníkov na podporu svojich tvrdení.

V roku 1989 psychológ Robert Joynson [3] a v roku 1991 sociológ Ronald Fletcher [4] nezávisle od seba preskúmali prípad Burtovej aféry. Obaja dospeli k záveru, že útoky proti Burtovi boli motivované profesionálnym a ideologickým antagonizmom a že neboli prezentované žiadne hodnoverné dôkazy proti Burtovi, ktoré by ho usvedčili z falšovania údajov alebo vymýšľania si spolupracovníkov. [5]

Novšie štúdie Burtove závery potvrdili (niektoré dokonca prišli k mierne vyššej korelácii IQ jednovaječných dvojčiat vychovávaných oddelene). Minnesotská štúdia dvojičiek z roku 1990, väčšinou vedcov prijatá ako nekontroverzná došla k záveru, že korelácia IQ jednovaječných dvojičiek vychovávaných oddelene je 0,78 (Burtovo číslo bolo 0,77). [6]

Kritika konceptu inteligencie

Koncept inteligencie býva často predmetom kritiky, najmä zo strany ľavicovo orientovaných sociálnych vedcov či príslušníkov etnických skupín, ktorých inteligencia je podľa týchto testov nižšia. Najčastejšími výhradami bývajú, že inteligencia je určená normatívne – teda subjektívne, že existujú viaceré typy inteligencie či že inteligencia znamená rôzne veci v rozličných kultúrach.

Inteligencia je inherentne normatívna

Existujú viaceré typy inteligencie

S takýmto názorom prišiel hlavne americký psychológ Howard Gardner. Podľa neho testy inteligencie merajú len určitý druh inteligencie, jej logicko-matematickú zložku. Gardner rozlišuje aj „telesno-pohybovú“, „hudobnú“ a „osobnú“ inteligenciu. Levin uvádza, že nazývať sociálne schopnosti „inteligenciou“ dáva inteligencii úplne nový význam, a toto slovo úplne nanovo definuje. [7] Podľa Gardnera by porovnateľne inteligentní boli Muhammad Ali a Albert Einstein. Takýto náhľad však znamená, že pojem „inteligencia“ ako ho pertraktuje Gardner je arbitrárne rozšírený nad jeho všeobecne ponímaný význam kognitívnych schopností, a tak ide o absolútne iný parameter.

„Inteligencia“ znamená rozličné veci v rozličných kultúrach

Jencks uvádza: „,Inteligencia‘ nie je fixovaná jednorozmerná črta. V rozličných kultúrach ani neznamená to isté.“ [8] Block a Dworkin tento postoj zdieľajú: „,Inteligencia‘ je vágny pojem, v rozličných kultúrach často používaný na označenie rôznych vecí.“

Levin na toto namieta:

    „Po prvé, je absolútne očividné, že ľudia rozprávajúci iným jazykom než angličtinou nikdy ,inteligenciou‘ nič nemyslia ani neopisujú, keďže ,inteligencia‘ je anglické slovo, ktoré sa v ich jazykoch nenachádza a nikdy ho teda nepoužívajú. (...) Jedinou rozumnou otázkou teda môže byť, či iný jazyk ako angličtina obsahuje výraz pre význam slova ,inteligencia‘ a aký výraz to je. Tento pojem, ak existuje, je synonymum pre ,inteligenciu‘ v tomto jazyku. Otázkou, bezvýznamnou, pretože odpovedá sama na seba, je, čo znamená toto slovo, synonymum ,inteligencie‘. [Z]namená ,inteligencia‘. Výraz každej kultúry pre inteligenciu podľa definície znamená ,inteligenciu‘, takže myšlienka, že ,inteligencia... neznamená to isté v každej kultúre‘ je sama svojou podstatou absurdná.“
    „...Wober (1974) uvádza, že kigandský a ,západný‘ koncept inteligencie sa líšia. Woberovým dôkazom je, že slovo obugezi, ktoré opisuje ako ,kigandský ekvivalent pre inteligenciu‘ znamená z hľadiska západu skôr ,sociálna konformita‘ než ,inteligencia‘. Vhodným záverom by pochopiteľne bolo, že obugezi ipso facto nie je ekvivalentom inteligencie, ale skôr ekvivalentom lepšieho prekladu ,znalosť kultúrnych foriem‘. Sám Wober píše, že ,obugezi je viac ako učenosť než inteligencia‘ . Ak obugezi je viac ako učenosť ako inteligencia, potom obugezi neznamená ,inteligencia‘.“ [9]

Inteligencia je naučiteľná

Fischer a kol. namietajú: „Ak je inteligencia definovaná ako mentálne spracovávanie informácií, možno sa inteligenciu naučiť. Samotná existencia škôl manažmentu potvrdzuje náš názor, že schopnosti spravovania a spracovávania informácií sa možno naučiť.“ [10] Obdobne, ak je inteligencia schopnosť hľadať vzťahy, „rozhodne sa ju študenti môžu naučiť. Bežne učíme malé deti rozpoznávať tisíce vzťahov medzi malou množinou znakov.“ [11] „[N]akoľko každý odborník raz bol začiatočník, v istom zmysle sa začiatočníci musia naučiť myslieť ako odborníci. Rozdiel v tom, ako začiatočníci a odborníci spracovávajú informácie sú preto naučiteľné.“

Michael Levin tomuto stanovisku oponuje: „Ale hlavnou otázkou je, či sa každý jednotlivec a každá skupina môže naučiť mentálne spracovávanie informácií, alebo čokoľvek iné, v rovnakej miere – teda, či sú všetci jedinci a všetky skupiny rovnako fenotypovo inteligentné – a či je nejaká časť skupinových rozdielov alebo rozdielov medzi jednotlivcami v potenciáli naučiť sa mentálne spracovávanie informácií spôsobená geneticky.“ Túto otázku Fischer a kol. úplne obchádzajú. [12] Svoju argumentáciu ďalej uzatvára tým, že v prípade, že vnímame inteligenciu ako niečo naučiteľné, relevantné sú rozdiely v schopnosti naučiť sa inteligenciu. [13]

Pozrite tiež

Poznámkový aparát

  1. ↑ Herrnstein, Richard – Murray, Charles: The Bell Curve: Intelligence and Class Structure in American Life. Free Press Paperbacks: New York, 1996. str. 142.
  2. ↑ Bouchard, Thomas: Familial Studies of Intelligence: A Review. Science, 1981, Vol. 212. str. 55 – 1059.
  3. ↑ Joynson, Robert B.: The Burt Affair. London: Routledge, 1989.
  4. ↑ Fletcher, Ronald: Intelligence, equality, character and education. 1991. Intelligence 15:139-149.
  5. ↑ Herrnstein, Richard – Murray, Charles: The Bell Curve: Intelligence and Class Structure in American Life. Free Press Paperbacks: New York, 1996. str. 12.
  6. ↑ Bouchard, T., Jr. – Lykken, D. T. – McGue, M. – Segal, N. L. – Tellegen, A.: Sources of human psychological differences: The Minnesota study of twins reared apart. 1990. Science 250:223-228. (odkaz k 7.10.2008)
  7. ↑ Levin, Michael: Why Race Matters. Race Differences and What They Mean. Westport: Praeger, 1997. str. 47.
  8. ↑ Jencks, C.: Rethinking Social Policy. Cambridge, Massachussets: Harvard University Press, 1992.
  9. ↑ Levin, Michael: Why Race Matters. Race Differences and What They Mean. Westport: Praeger, 1997. str. 49 – 50.
  10. ↑ Fischer, C. – Hout, M. – Jankowski, M. – Lucas, S – Swidler, A. – Voss, K.: Inequality by Design. Princeton, New Jersey: Princeton University Press, 1996. str. 47
  11. ↑ Tamtiež, str. 49.
  12. ↑ Levin, Michael: Why Race Matters. Race Differences and What They Mean. Westport: Praeger, 1997. str. 114.
  13. ↑ Tamtiež.
Zdroj: „http://sk.metapedia.org/m/index.php?title=Inteligencia&oldid=13487“