Rasa a inteligencia

Z Metapédia

    Upozornenie: Táto stránka je vo výstavbe, jej obsah nie je dokončený a môže byť nespoľahlivý alebo neuhladený.
Etnické a rasové rozdiely nameranej inteligencie boli pozorované odkedy boli vynájdené testy inteligencie. [1] Herrnstein a Murray uvádzajú: „Existujú rozdiely medzi rasami a sú pravidlom, nie výnimkou. Tento záver by sa niekomu mohol zdať kontroverzný, ale má blízko k tautológii. Podľa definície sú rasy skupinami ľudí, ktoré sa líšia špecifickými spôsobmi. Stalo sa intelektuálnou módou, že musia byť popierané všetky rozdiely okrem úplne nepopierateľných rozdieloch vo vzhľade, ale nič v biológii nenasvedčuje, že by tomu tak malo byť.“ [2]

Obsah

[úprava] Dedičnosť inteligencie

Hlavný článok: Dedičnosť inteligencie

Empirický výskum, predovšetkým štúdie jednovaječných dvojičiek, preukazujú veľký súvis medzi genetikou a inteligenciou. Tento záver je však spochybňovaný environmenalistami. Väčšina vedcov však priznáva, že na výšku inteligencie pôsobia genetické faktory, ako aj faktory prostredia. Pre viac informácií pozri Dedičnosť inteligencie.

[úprava] Inteligencia rás podľa IQ

Veľa výskumov bolo venovaných vzťahu medzi rasou a inteligenciou, ktoré dochádzajú k podobným výsledkom. Ako unifikovaný parameter sa používa IQ.

Priemer bielej rasy je IQ cca 100. V rámci mongoloidnej rasy existujú rozdiely v IQ: obyvatelia Indočíny a južnej Ázie dosahujú nižšie výsledky. Aziati v USA majú priemerné IQ okolo 105, ide však pravdepodobne nie o reprezentatívnu vzorku rasy, ale akýsi pozitívny výber. V Japonsku je priemerné IQ okolo 105 – 106. Priemerné IQ Hispáncov je 92. Indovia majú priemerné IQ 91. Severoamerickí Indiáni dosahujú priemer IQ 90. Černosi v Amerike majú priemerné IQ okolo 84. Negroidi v Afrike majú IQ okolo 75. Tento rozdiel je následkom väčšej premiešanosti amerických černochov s bielymi a nepochybne tiež vecou prostredia. Za každé percento bielej krvi sa inteligencia černochov zvyšuje približne o jeden bod IQ. Tento nárast stráca účinnosť nad IQ 100 (pozri Americkí černosi). Podobnú spoločenskú pozíciu ako černosi v Amerike majú v stredo- a východoeurópskych štátoch Cigáni. Výskumu ich inteligencie je zasvätených len málo výskumov. Z dostupných údajov vychádza, že priemerné IQ Cigánov je niekde medzi 70 – 80 (osoby s IQ 70 – 85 sa označujú ako hranične mentálne retardované).

IQ sa skladá z dvoch základných zložiek: verbálnej inteligencie a priestorovej inteligencie. Vo verbálnej inteligencii sú rozdiely medzi rasami relatívne najnižšie, dominujú v nej však bieli. Zaujímavým problémom je aj tzv. „paradox IQ a geniality“: podľa teórie IQ by medzi žltou rasou malo byť aj najviac významných vynálezcov, géniov a priekopníkov vedy. História však ukazuje, že nepomerne viac sa ich našlo medzi bielou rasou. Pravdepodobnou odpoveďou je, že IQ jednoducho nemeria tvorivosť, ale skôr schopnosť prispôsobiť a uplatniť sa. Environmentalisti túto skutočnosť zdôvodňujú odlišným prostredím.

V roku 2000 sa skúmala inteligencia vysokoškolákov na University of Johannesburg. Priemerné IQ bielych študentov bolo 104, v prípade čiernych študentov 84. [3]

[úprava] Cigáni

Bolo prevedených viacero výskumov, ktoré merali inteligenciu cigánskeho etnika a porovnávali ju s inteligenciou necigánskeho bieleho obyvateľstva. Neexistuje žiadny výskum, ktorý by nezistil rasové rozdiely v inteligencii Cigánov a Necigánov a Cigáni sa zakaždým vyznačovali nižšou priemernou inteligenciou.

Počas jednej slovenskej štúdie bola sledovaná veľká vzorka 23 510 detí v bankobystrickom okrese vo veku 6 – 14 rokov. Celkom 2,16 % (510) detí bolo diagnostikovaných ako mentálne retardovaných (s IQ pod 70; podľa Pražskej Wechslerovej stupnice). Mentálna retardácia bola diagnostikovaná u 0,9 % Necigánov a u 21,5 % Cigánov. Hoci cigánske deti tvorili len 6 % vzorky, tvorili až 60,7 % mentálne retardovaných. [4]

[úprava] Kritika

Predovšetkým environmentalisti a ľavicovo orientovaní bádatelia výsledky takýchto výskumov, alebo výskumy samotné a ich hodnovernosť, spochybňujú. Ich názory sú zároveň silne kopírované masmédiami.

Najčastejšími námietkami environmentalistov sú:

  • Kritika inteligencie ako takej (Pozrite: Inteligencia – kritika|).
  • Kritika IQ ako spôsobu merania inteligencie (Pozrite: Inteligenčný kvocient – kritika).
  • Rasové rozdiely v inteligencii sú spôsobené predovšetkým prostredím a negenetickými faktormi.
  • IQ testy nie sú relevantným spôsobom merania inteligencie, môžu byť zaujaté a znevýhodňovať niektoré nebiele rasy.

[úprava] Výskumy

Pre malý počet výskumov, ktoré dospeli k záveru, že rasy sa významne nelíšia v inteligencii nebývajú štúdie častým argumentom environmentalistov. Predsa sa však nájdu ojedinelé prípady výskumov, ktoré bývajú takto používané.

[úprava] Deti amerických vojakov v Nemecku

Podľa IQ testov detí splodených americkými vojakmi (čiernymi a bielymi) v Nemecku po druhej svetovej vojne nebol medzi týmito deťmi takmer žiadny rozdiel v inteligencii. Hereditaristi zvyknú výskumu vyčítať nasledovné:

  • Americkí vojaci neboli reprezentatívnou vzorkou bieleho a čierneho obyvateľstva. Pred prijatím do armády museli totiž prejsť armádnym testom, čo sa nepodarilo 30 % čiernych a 3 % bielych.
  • IQ u detí sa meralo medzi 5. a 13. rokom. V tomto veku sa ešte plne neukázal genotyp a rozhodujúcu rolu zohrávalo prostredie.
  • Rolu mohla zohrať selektívna preferencia na strane nemeckých žien.

Hereditarista Michael Levin však priznáva: „Táto nemecká štúdia však tak či tak podporuje environmentalizmus.“ [5]

[úprava] Výskum Jane Mercerovej

Sociologička Jane Mercerová sa pokúsila vysvetliť rozdiely v IQ vplyvom kultúry. Testy sú artefaktom kultúry a kultúra nemusí preniknúť rovnako do každej domácnosti a ku každému členovi spoločnosti, tvrdí Mercerová. Menej kníh v domácnosti znamená menej kontaktu s materiálom, ktorý meria test verbálnej inteligencie; rôzne formy socializácie dieťaťa môžu ovplyvniť, či dieťa získa schopnosti alebo sa bude snažiť získať schopnosti, ktoré test meria.

Mercerová v duchu tejto hypoteézy v roku 1988 vykonala výskum na vzorke 180 bielych detí a 180 latinskoamerických detí na základnej škole v Riverside, Kalifornia. Pri výbere detí prihliadala na 8 sociálnych faktorov ako úplnosť rodiny, urbanizácia, či socioekonomický status (zamestnanie a vzdelanie hlavy rodiny), čím sa snažila odstrániť efekt prostredia. Výskumu je vyčítané, že prísnou selekciou pre sociálne faktory Mercerová spôsobila, že nešlo o reprezentatívnu vzorku Hispáncov a bielych. Hernstein a Murray uvádzajú: „[K]ontrolovanie pre socioekonomický status znižuje rozdiely v IQ medzi čiernymi a bielymi asi o tretinu. Do miery, v akej je socioekonomický status zapríčinený rodičovským IQ, kontrolovanie pre socioekonomický status rodičov je zároveň kontrolovaním pre rodičovské IQ. (...) Zjavnou možnosťou, ktorú Mercerová demonštrovala, je, že rodičia s podobným IQ majú deti s podobným IQ – čo nie je nijak zarážajúce zistenie.“ [6]

[úprava] Pozri tiež

[úprava] Zdroje

[úprava] Poznámky

  1. ^ Herrnstein, Richard – Murray, Charles: The Bell Curve: Intelligence and Class Structure in American Life. Free Press Paperbacks: New York, 1996. str. 270.
  2. ^ Herrnstein, Richard – Murray, Charles: The Bell Curve: Intelligence and Class Structure in American Life. Free Press Paperbacks: New York, 1996. str. 272.
  3. ^ Skuy, Mervin – Gewer, Anthony – Osrin, Yael – Khunou, David – Fridjhon, Peter – Rushton, John Philippe: Effects of mediated learning experience on Raven's matrices scores on African and non-African university students in South Africa
  4. ^ Kvasnicová, M. – Puskailerová, D. – Csomóová, E. – Hlaváčová, G. – Horňáková, V. – Kohút, V. – Žabková, V.: Geneticky podmienená mentálna retardácia v okrese Banská Bystrica. Čs. pediatrie, č. 1, 1992. s. 25 – 28.
  5. ^ Levin, Michael: Why Race Matters. Race Differences and What They Mean. Westport: Praeger, 1997. str. 106.
  6. ^ Herrnstein, Richard – Murray, Charles: The Bell Curve: Intelligence and Class Structure in American Life. Free Press Paperbacks: New York, 1996. str. 305.
Ľudské rasy
Základné pojmy
Rasa, Biela rasa, Žltá rasa, Čierna rasa, Rasové miešanie
Sociálne dôsledky rasových rozdielov
Rasa a inteligencia
Rasa a kriminalita
Rasa a civilizácia
Biely útek
Zoznam multikultúrnych nepokojov
Politika a filozofia
Multikulturalizmus, Židia a multikulturalizmus, Biely nacionalizmus, Národný socializmus, One-drop rule
Zoznam všetkých článkov
Zdroj: "http://sk.metapedia.org/wiki/Rasa_a_inteligencia"
Iné jazyky