David Duke

Z Metapédia

David Duke v Moskve, 2007.

David Duke, PhD. (* 1. júl 1950, Tulsa, Oklahoma, USA) je americký politický aktivista za biely nacionalizmus. V rokoch 1989 – 1992 bol poslancom snemovne reprezentantov za Louisianu. Neúspešne sa uchádzal o zvolenie za senátora a viackrát za prezidenta Spojených štátov amerických.

Medzi jeho hlavné postoje patrí:

odpor voči imigrácii a multikulturalizmu;
snaha o zachovanie bielej rasy a jej dedičstva;
kritika židovského supremacizmu;
kritika americkej expanzívnej politiky;
kritika vojny v Iraku.

David Duke je autorom dvoch významných kníh:

Moje prebudenie: cesta k rasovému porozumeniu (My Awakening: A Path to Racial Understanding) – autobiografia popretkávaná filozofickými a faktografickými kapitolami.
Židovský supremacizmus: moje prebudenie k židovskej otázke (Jewish Supremacism: My Awakening to the Jewish Question) – kniha detailne rozoberajúca židovský vplyv v médiách, kultúre, ekonomike a politike predovšetkým Spojených štátov amerických.

[úprava] Vzdelanie

V septembri 2005 Duke získal titul PhD z histórie na Medzioblastnej akadémii personálneho manažmentu. (Táto škola je jednou z najvplyvnejších vo východnej Európe – má najvyššiu možnú akreditáciu aj čo sa týka ukrajinských predpisov aj medzinárodnej úrovne. Ide o najväčšiu súkromnú univerzitu na Ukrajine a navštevuje ju vyše 50 000 študentov.) Téma jeho doktorskej práce bola „Sionizmus ako forma etnického supremacizmu“.

Židovské organizácie protestovali proti udeleniu doktorkého titulu Dukeovi. Abraham Ribakoff sa napríklad vyjadril, že napriek tomu, že Duke splnil všetky skúšky a akademické podmienky udelenia doktorátu, je to „nebezpečné“ a „rozčuľujúce“. (Ribakoff teda priznal, že Duke je dostatočne odborne zdatný a kritizuje udelenie doktorátu len preto, že Duke ma názory, ktoré sa Ribakoffovi nepáčia.) Markus Gollman, predstaviteľ židovstva v Kyjeve otvorene povedal, že Dukeovi by mal byť doktorát odobratý a dodal: „Nebudeme mať pokoj, pokým Duke a fašistický rektor univerzity Gergiev Tchokin nezhnijú vo väzení.“

David Duke prijíma doktorát na Ukrajine, september 2005.

[úprava] Výroky

Nepovažujem sa za rasistu, nemám nič proti iným národom a rasám, ale určite chcem zachovať svoju vlastnú. A myslím, že to platí pre všetkých ľudí.

Mesto po dopade bomby môžeme prestavať, ale keď bude naša rasa geneticky zbombardovaná, zmizne naveky.

Masívna imigrácia bude znamenať zničenie nášho dedičstva a nášho spôsobu života. Nie sme proti iným národom – my rešpektujeme iných ľudí, ale očakávame od nich, aby aj oni rešpektovali nás. Chceme zachovať svoj spôsob života a následkom obrovského prisťahovalectva pochopiteľne stratíme charakter našej spoločnosti a dokonca podstatu našich ľudí samotných. Ceníme si diverzitu na tejto planéte a chceme, aby ostala zachovaná a my sme ostali zachovaní ako životaschopný národ a slobodný národ.

Nechcem, aby táto krajina (USA) sa stala, alebo pripomínala alebo vyzerala ako Mexiko. Je skvelé navštíviť Mexiko, bol som tam zopárkrát. Mám úctu ku všetkým ľuďom na svete.

V súboji medzi vplyvom dedičnosti a prostredia vždy zvíťazí dedičnosť okrem prípadu, že by prostredie zničilo v človeku to, čo nevieme nahradiť: jeho genetické zloženie.

Nie je to nenávisť k týmto iným ľuďom prečo oponujeme imigrácii. Je to jednoducho poznanie, že takáto masívna imigrácia do našich krajín úplne zničí to, čo považujeme za krásne a cenné.

Čo sa týka Ameriky a európskeho sveta, chcem žiť v štáte, ktorý odráža moje tradície a hodnoty a nechcem, aby sa moji ľudia stali menšinou v republike, ktorú postavili naši praotcovia. Čo je zaujímavé, taký istý cieľ sleduje väčšina Židov podporou Izraela ako židovského štátu.

Dnes univerzitný profesor môže hovoriť o udržiavaní čistoty a genetickej línie svojho domáceho kokeršpaniela, ale ak by vyjadril starosti o genetické dedičstvo jeho detí a vnúčat, stal by sa v akademickom svete vydedencom.

Niekde v našom vnútri sa hýbu gény za naše zachovanie a prejavujú sa teraz v novom prebudení. Vidím toto prebudenie kdekoľvek sú naši ľudia. Je silné najmä medzi mladými. Predstavuje víziu, ktorú perzekúcia ani nenávisť nemôžu zničiť. V tejto chvíli niekde na svete ďalšie biele dieťa spí vo svojej kolíske, nič netušiace o veľkom boji, ktorý zúri o to, aby mohlo vyrásť vo svojej krajine a podľa hodnôt svojich ľudí. (Židovský supremacizmus, str. 336)

Masívna imigrácia nie je nič iné, než etnické čistenie, či v prípadne západného sveta skôr etnické špinenie spoločnosti.

Environmentalisti, či už sú kapitalisti alebo komunisti, demokrati alebo totalitaristi, tvrdia, že cesta k lepšiemu svetu leží v zlepšení mechanizmov fungovania spoločnosti. Celá história človeka bola o jeho vzostupe vďaka nástrojom, ktoré si zostrojil. Doba ľadová vytvorila geneticky skvelú rasu, ktorá, začínajúca bez písaného jazyka, bez škôl, bez domácich zvierat, bez komplexnej architektúry nakoniec všetky tieto veci vytvorila z ničoho, pomocou svojej inteligencie a vrodených schopností. Ak by environmentalisti mali pravdu, pravekí ľudia by nikdy neboli schopní vytvoriť civilizáciu, pretože prostredie, v ktorom žili, bolo príliš primitívne nevzdelané, aby im na to poskytlo príležitosť. Naši predkovia vytvorili civilizáciu z ničoho, len genetického dedičstva nesenom v nich. Úspechy Európanov môžu byť porovnané so storočiami neschopnosti Afričanov úspešne čo len prebrať to, čo Európania vytvorili. Najväčší poklad našich ľudí vždy bol v ich génoch, a nie zlate a peňaženkách. (Moje prebudenie, str. 106)

Tým, ktorí mi píšu, vysvetľujem, že majú právo obraňovať sa, ak sú napadnutí, ale robenie protizákonných činov robí veci len horšími pre nich, ich rodiny a priateľov. Pripomínam im, že posledné miesto, kde by chceli byť, je vo väzení, prečíslení najhoršími z čiernych. Taktiež zdôrazňujem, že naše hnutie nie je o nenávisti, ale o láske k našim tradíciám, dedičstvu a slobode. Vedel som vtedy ako aj teraz, že jediný spôsob, ako vybudovať trvalé hnutie neleží na nenávisti, ale na hlbokej a stálej láske k našim ľuďom a ich najvyšším ideálom. (Moje prebudenie, str. 608)

Jeden argument, ktorý som často počúval bol, že priznanie rasových rozdielov vedie k brutalitám ako plynové komory. Poukázal som na to, že väčšina našich zakladajúcich otcov neverila v rasovú rovnosť a nestavali žiadne údajné plynové komory. Taktiež som hovoril o tom, že podľa takmer akéhokoľvek merítka bolo viac ľudí zavraždených v mene rovnosti než v mene akejkoľvek inej doktríny v histórii. V mene rovnosti jakobíni počas francúzskej revolúcie zavraždili desaťtisíce najlepších a najkultúrnejších ľudí vo Francúzsku. V Rusku, Číne, štátoch východnej Európy, Kambodži, Vietname a inde boli zabité desiatky miliónov ľudí v mene rovnosti. Rovnosť je náboženstvo nenávisti založené na závisti. (Moje prebudenie, str. 609 – 610)

Sú to integracionisti a multikulturalisti, ktorí svojimi zle vedenými programami vytvárajú ovzdušie rasovej nenávisti. (...) Na prvom mieste je to zlyhanie priznať rozdiely medzi rasami, ktoré vytvára nezhody medzi rasami. Detí, ktoré sú najviac rozhorčené, majú na to dobrý dôvod. Boli dotlačení do zmiešaných škôl, kde neprávom trpia. Biele deti, ktoré chodia do čisto bielych škôl, majú v sebe oveľa menej nepriateľstva, a často pozitívny vzťah k černochom. V najviac bielych častiach Ameriky majú ľudia najliberálnejšie postoje voči černochom a iným rasovým menšinám. Keby som mal tú moc, okamžite by som zastavil tieto šialené programy nútenej integrácie a výsledkom by bolo omnoho menej nenávisti a nepriateľstva medzi rasami. (Moje prebudenie, str. 608 – 609)

Pôda Európy je svätá, povsvätená tisíckami generácií, ktoré z nej čerpali svoje živobytie a miliónmi tých, ktorí ju obraňovali a vyživovali svojou krvou. Čistota dedín a dokonca miest, znamenitosť školstva, kultúrna atmosféra, krása Álp; žiadne miesto na svete nie je ako Európa. Všade som videl krásne tváre a aj najmenšie dievčatá sa mohli neskoro večer prechádzať po uliciach bez strachu. Áno, skutočne je to krajina mojich predkov. Mnohé dediny boli spoločenstvá pretrvávajúce už od čias pred zaznamenanou históriou a napriek malej jazykovej bariére som sa cítil časťou tej komunity, ako cestovateľ, ktorý sa po dlhom čase vrátil domov. (Moje prebudenie, str. 577)

V charaktere amerického Indiána je mnoho česti: ich súlad s prírodou a ich nezdolný duch odporu proti obrovskej presile. Je správne, aby sa indiánske deti učili o hrdosti na svoje dedičstvo a činy ich predkov. Cením si Indiánov za to, že sa postavili za svoje dedičstvo a chránili ho vlastnými životmi. (Moje prebudenie, str. 8)

Skutočná sloboda je možná len v spoločnostiach, ktoré esenciálne pozostávajú z jednej rasy a sú orientované k prirodzeným túžbam a hodnotám jej dedičstva. (Moje prebudenie, str. 184)

Viem, že pretrvávajúca nenávisť ničí nenávideného rovnako ako nenávidiaceho a že najväčšie diela a poklady ľudstva boli stvorené v službe láske a tvorivosti, nie horkosti a neznášanlivosti. Ale keď stratíme schopnosť nenávidieť zlo alebo tých, ktorí ho vykonávajú na nevinných, prídeme o vec potrebnú pre prežitie. V tom bode sa staneme dokonalými otrokmi, pozbavenými pocitov, schopní zniesť akúkoľvek neprávosť, akékoľvek zlo alebo tyraniu, ak sa odvoláva na meno lásky. (Moje prebudenie, str. 592)

Bývam často, tak veľmi často, že je to už pomaly súčasť môjho mena, v médiách nazývaný ,biely supremacista‘ alebo podobne. Nie som ním. Nechcem, aby bieli ľudia boli nadradení. V skutočnosťi si ani nemyslím, že by sme mali mať základne v 65 krajinách na svete a nemyslím si, že by sme mali byť v Iraku. Nie som za to, aby sme ovládali politiku štátov v Južnej Amerike, juhovýchodnej Ázii, Afrike, alebo kdekoľvek inde na svete. Ale verím, že máme právo zachovať našu vlastnú kultúru, naše dedičstvo vo svojej krajine.