Multikulturalizmus

Z Metapédia

Obrázok z banneru ministerstva školstva Slovenskej republiky zobrazuje 2 zo 6 detí s nebielymi črtami.

Multikulturalizmus je ideológia presadzujúca, aby spoločnosť pozostávala z rozličných kultúr, národov, etník a rás, z ktorých každá má mať v rámci spoločnosti rovnaké práva. Pri zavádzaní takýchto myšlienok hrali a hrajú významnú úlohu Židia (pozri Židia a multikulturalizmus).

[úprava] Pôvod

Táto myšlienka vychádza z marxizmu, ktorý ako prvý jasne vyslovil myšlienku rovnosti všetkých ľudí („demokracie“ antického sveta ako Atény či Rímska republika v skutočnosti platili len pre veľmi malý okruh ľudí a o rasovej rovnosti tu nemožno hovoriť). V čase sformovania tohto učenia, teda v polovici 19. storočia všetky ostatné smery, vrátane liberalizmu a anarchizmu mali v sebe inherentne zahrnuté videnie rasovej odlišnosti a boli projektované pre bielu rasu (čo vyplýva aj z vyjadrení ich tvorcov). Až marxizmus sa jasne profiloval ako medzirasový.

Biele študentky sú bajonetmi tlačené do násilne desegregovanej školy v Little Rock, Arkansas, september 1957.

[úprava] Argumenty používané na obhajobu multikulturalizmu

• Kultúrne obohatenie: jedna z promultikulturalistických koncepcií tvrdí, že v kultúrne heterogénnej spoločnosti dochádza k vzájomnému duchovnému obohacovaniu a výsledkom má byť spoločnosť, ktorá si osvojí tie najlepšie prvky z každej kultúry. Odporcovia multikulturalizmu namietajú, že z empirického hľadiska ide o čistú utópiu: ťažko napr. v praxi nájsť príklad toho, ako čierny emigrant z Afriky kultúrne obohatí európsku civilizáciu. Navyše, rasovo homogénnej spoločnosti nič nebráni prijať pozitívne prvky iných kultúr s tým, že sa vyhne všetkým nevýhodám multikulturalizmu.
• Spojené štáty americké ako vzor: v USA bieli obyvatelia tvoria len dve tretiny obyvateľstva, mnoho ľudí je rasovo zmiešaných, a predsa ide o štát ako štát s vysokou ekonomickou a životnou úrovňou a tiež politickou mocou. Odporcovia kontrujú: 1. emigračná politika USA využívala dlhý čas eugenické princípy, čím načerpala silný intelektuálny element najmä z Európy; 2. ekonomické parametre USA sú pozitívne ovplyvnené udalosťami, ako 2 svetové vojny, výbojnou vojenskou politikou. Hospodárstvu taktiež prospieva slobodný trh, ktorý by bol možný aj mimo multikulturalizmu. USA boli priekopníkmi hospodárstva aj v čase, kedy vládla prísna rasová segregácia. Naopak: multikulturalizmus v USA spôsobil vznik silného konzumu; odsúdenie náboženstva do symbolickej pozície a materialisticko-komerčnej roviny. Taktiež sa poukazuje na oblasti s prevažujúcim nebielym obyvateľstvom, ktoré majú od „amerického sna“ ďaleko: pozri napr. Detroit. Odporcovia multikulturalizmu preto hovoria: treba sa pozrieť, kto vo vyspelých multikultúrnych štátoch tvorí rast a kto úpadok.
• Teória „demografickej záplaty“: tento argument sa opiera o to, že podľa demografických štatistík má v najbližších desaťročiach klesať počet európskych obyvateľov v produktívnom veku a naopak stúpať počet ľudí v dôchodkovom veku, čo spôsobí ekonomický kolaps. Príchod imigrantov by mohol tento trend zvrátiť. Takúto argumentáciu často používajú predstavitelia Európskej únie – namiesto prijatia opatrení v populačnej politike Európy plánuje EÚ prijať milióny neeurópskych prisťahovalcov na „zaplátanie tejto demografickej diery“.
• Vyplnenie ponuky trhu práce: táto teória súvisí s predchádzajúcou a zároveň tvrdí, že pôvodní európski obyvatelia nie sú ochotní niektoré činnosti vykonávať, a preto treba prijímať imigrantov. Jedná sa najmä o nekvalifikované práce a činnosti vnímané ako dehonestujúce. Táto teória plní len úlohu „podporného argumentu“ a zároveň sa opiera o sociálnu nerovnosť rás. Podľa odporcov multikulturalizmu je problém „neochoty“ vykonávať isté povolania je úplne zanedbateľný a aj slobodný trh si ho dokáže sám vyriešiť reguláciou miezd (Pozri tiež Eugenika – problémy vysokointeligentnej spoločnosti).

[úprava] Kritika multikulturalizmu

Odporcovia multikulturalizmu tvrdia, že multikulturalizmus sprevádzajú mnohé nevýhody. Medzi najčastejšie námietky patrí:

• Multikulturalizmus bol zavedený zhora, bez súhlasu alebo odobrenia občanov, teda nedemokraticky. Hoci mnohé prieskumy verejnej mienky ukázali, že ľudia preferujú homogénne krajiny, údajne demokraticky zvolení zástupcovia odmietli ich vôľu rešpektovať. Naopak, uvalili multikulturalizmus a miesto toho, aby sa verejnou mienkou riadili, označujú ju za rasistickú.
• Etnická nehomogenita spôsobená multikulturalizmom zapríčiní stratu stability spoločnosti, jej rozklad, rozpad na rozličné skupiny s odlišnými záujmami. Do budúcnosti hrozí riziko občianskych vojen a odtŕhania častí krajín. Ako príklad sa uvádza Kosovo, ktoré bolo pôvodne čisto srbskou oblasťou, no kvôli masívnej emigrácii dnes Srbi tvoria len 6 % obyvateľstva v krajine, ktorú vybudovali ich predkovia. Vývoj udalostí doviedol až k tomu, že 17.2.2008 Kosovo jednostranne, bez dohody so srbskou vládou vyhlásilo nezávislosť. Takýto je pravdepodobný budúci vývoj všetkých multikultúrnych (multirasových) krajín, tvrdia odporcovia multikulturalizmu.
• Obrovský etnický nárast nebielych prisťahovalcov, v kombinácii s početným poklesom bielych a systémom liberálnej demokracie spôsobí, že domáce obyvateľstvo stratí vládu nad svojimi krajinami (početnejší nebieli ich jednoducho „demokraticky“ prehlasujú, s čím sa nebude dať nič robiť).
• Šírenie rôznych chorôb, ktorých nositeľmi sú najmä jedinci negroidnej rasy (najznámejší AIDS).
• Rasové miešanie, nevyhnutne spojené s multikulturalizmom, zabíja jedinečnú identitu národa a rasy. David Lane to vyjadril takto:
  Ľudia, ktorí dovolia inej rase žiť spoločne s nimi, zaniknú, pretože nevyhnutným výsledkom rasovej integrácie je kríženie rás medzi sebou, ktoré ničí jedinečnosť a exkluzivitu rasy. (...) Nie je konštruktívne nenávidieť ostatné rasy, alebo dokonca zmiešané rasy. No separácia je podmienkou zachovania rasy vlastnej.
  • Africké a ázijské štáty týmto procesom takmer vôbec nebudú dotknuté, keďže sú homogénne a imigrácia do nich prakticky neexistuje. Naproti tomu všetky biele štáty akceptovali multikulturalistickú dogmu a každoročne do nich prúdia milióny utečencov z tretieho sveta.
• Spoločnosť je komplexný systém s vlastnou identitou, hodnotami, kultúrou, tradíciou, atď. Hodnoty rozdielnych civilizácií: napríklad európskej a islamskej sú nezlučiteľné. Právny systém spoločnosti však nemôže obsiahnuť protichodné hodnoty. Preto spolužitie takto odlišných kultúr bude nutne diskrimináciou, keďže nebudú môcť svoje práva uplatňovať obe súčasne. Multikulturalizmus si teda nutne vnútorne protirečí.

[úprava] Multikulturalizmus a Slovensko

Situácia multikulturalizmu na Slovensku je silne špecifická.

• Slovenské obyvateľstvo je približne z 90 % biele, až na výraznú približne 8 až 10 % menšinu Cigánov, ktorá nesie skôr znaky negroidnej rasy.
• Okrem toho tu žije silná približne 10 % menšina hlásiaca sa k maďarskej národnosti, kde jazykový rozdiel umocnený mnohými inými faktormi spôsobuje neustále napätie s majoritnou spoločnosťou, najmä na politickej úrovni.
• Vzhľadom na silnú nezamestnanosť nebadať na Slovensku vôbec jav, kedy by isté povolania nebola vôľa vykonávať.
• Slovensko je chápané ako tranzitná krajina pre väčšinu prisťahovalcov.
• Azylová politika je v porovnaní s inými štátmi stále dosť prísna, aj keď je stále silnejší tlak na jej zmiernenie, čo sa aj prejavuje v praxi.
• Po vstupe do EÚ však najmä vo väčších mestách, špeciálne v hlavnom meste Bratislava, badať neustály nárast čiernych a žltých obyvateľov, ktorí vzhľadom na počty nepreukazujú znaky patologického správania (ako napr. časté rasové nepokoje v Paríži) a aj preto ich obyvateľstvo relatívne akceptuje a prijíma. Zároveň, vzhľadom na skutočnosť, že v prípade čiernych na Slovensku ide väčšinou o študentov, v podstate prezentujú elitu čiernej rasy.
• Na Slovensku dochádza k javom, ktoré sú charakteristické pre rané štádiá multikulturalizmu, napr. nárast medzirasových vzťahov; nárast obyvateľov neeurópskeho pôvodu; narastajúci počet cigánskeho etnika a snaha o vytvorenie relevantnej politickej reprezentácie; nízka natalita slovenského národa; vytváranie silného ekonomického zázemia v podobe stredného podnikania zo strany moslimov; snaha o vytvorenie moslimskej cirkvi na Slovensku.

[úprava] Pozri tiež

• Politická korektnosť
• Multikulturalistické nepokoje
• Pozitívna diskriminácia
• Ľudia proti rasizmu
• Rasové miešanie
• Biela vina
• Biely útek

[úprava] Externé odkazy

• Články o multikulturalizme na Beo.sk