Multikulturalizmus

Obrázok z banneru ministerstva školstva Slovenskej republiky zobrazuje 2 zo 6 detí s nebielymi črtami.

Multikulturalizmus je ideológia presadzujúca, aby spoločnosť pozostávala z rozličných kultúr, národov, etník a rás, z ktorých každá má mať v rámci spoločnosti rovnaké práva. Pri zavádzaní takýchto myšlienok hrali a hrajú významnú úlohu Židia (pozrite Židia a multikulturalizmus).

Obsah

1 Pôvod
2 Argumenty používané na obhajobu multikulturalizmu
3 Kritika multikulturalizmu
4 Multikulturalizmus a Slovensko
5 Pozrite tiež
6 Externé odkazy

Pôvod

Marxizmus ako prvý zásadne vyslovil myšlienku rovnosti všetkých ľudí. Napríklad demokracie antického sveta ako Atény či Rímska republika v skutočnosti platili len pre veľmi malý okruh ľudí a o rasovej rovnosti tu nemožno hovoriť (navyše existovalo otrokárstvo). V čase sformovania učenia marxizmu, teda v polovici 19. storočia všetky ostatné smery, vrátane liberalizmu a anarchizmu mali v sebe inherentne zahrnuté videnie rasovej odlišnosti a boli projektované pre bielu rasu (čo vyplýva aj z vyjadrení ich tvorcov). Až marxizmus sa jasne profiloval ako medzirasový. V súčasnosti sa však zástancovia multikulturalizmu k marxizmu obvykle nehlásia.

Biele študentky sú bajonetmi tlačené do násilne desegregovanej školy v Little Rock, Arkansas, september 1957.

Argumenty používané na obhajobu multikulturalizmu

Kultúrne obohatenie: podľa tejto koncepcie v kultúrne heterogénnej spoločnosti dochádza k vzájomnému duchovnému obohacovaniu a výsledkom je spoločnosť, ktorá si osvojí tie najlepšie prvky z každej kultúry. Odporcovia multikulturalizmu namietajú, že z empirického hľadiska ide o utópiu: ťažko v praxi nájsť príklad toho, ako čierny emigrant z Afriky kultúrne obohatí európsku civilizáciu. Navyše, rasovo homogénnej spoločnosti nič nebráni prijať pozitívne prvky iných kultúr s tým, že sa vyhne všetkým nevýhodám multikulturalizmu.
Spojené štáty americké ako vzor: v USA bieli obyvatelia tvoria len dve tretiny obyvateľstva, mnoho ľudí je rasovo zmiešaných, a predsa ide o štát ako štát s vysokou ekonomickou a životnou úrovňou a tiež politickou mocou. Odporcovia kontrujú najmä dvomi tvrdeniami: 1. emigračná politika USA využívala dlhý čas eugenické princípy, čím načerpala silný intelektuálny element najmä z Európy; 2. ekonomické parametre USA sú pozitívne ovplyvnené udalosťami, ako 2 svetové vojny; hospodárstvu taktiež prospieva slobodný trh, ktorý by bol možný aj mimo multikulturalizmu. USA boli priekopníkmi hospodárstva aj v čase, kedy vládla prísna rasová segregácia. Odporcovia taktiež poukazujú na oblasti s prevažujúcim nebielym obyvateľstvom, ktoré majú od „amerického sna“ ďaleko (napr. Detroit). Odporcovia multikulturalizmu preto hovoria, že je nutné všimnúť si, ktoré skupiny obyvateľstva vo vyspelých multikultúrnych štátoch tvorí rast a ktoré úpadok.
Teória „demografickej záplaty“: tento argument sa opiera o to, že podľa demografických štatistík má v najbližších desaťročiach klesať počet európskych obyvateľov v produktívnom veku a naopak stúpať počet ľudí v dôchodkovom veku, čo spôsobí ekonomický kolaps. Príchod imigrantov by mohol tento trend zvrátiť. Takúto argumentáciu často používajú predstavitelia Európskej únie – namiesto prijatia opatrení v populačnej politike Európy plánuje EÚ prijať milióny neeurópskych prisťahovalcov na zvrátenie nepriaznivého demografického vývoja.
Vyplnenie ponuky trhu práce: táto teória súvisí s predchádzajúcou a zároveň tvrdí, že pôvodní európski obyvatelia nie sú ochotní niektoré činnosti vykonávať, a preto treba prijímať imigrantov. Jedná sa najmä o nekvalifikované práce a činnosti vnímané ako dehonestujúce. Táto teória plní len úlohu „podporného argumentu“ a zároveň sa de facto opiera o sociálnu nerovnosť rás, na čo s obľubou poukazujú jej kritici. Podľa odporcov multikulturalizmu je problém neochoty vykonávať isté povolania zanedbateľný a aj slobodný trh si ho dokáže sám vyriešiť, napríklad reguláciou miezd (pozrite tiež Eugenika – problémy vysokointeligentnej spoločnosti).

Kritika multikulturalizmu

Odporcovia multikulturalizmu tvrdia, že multikulturalizmus sprevádzajú mnohé nevýhody. Medzi najčastejšie námietky patrí:

Nerešpektovanie verejnej mienky: multikulturalizmus bol zavedený zhora, bez súhlasu alebo odobrenia občanov, teda nedemokraticky. Hoci mnohé prieskumy verejnej mienky ukázali, že ľudia preferujú homogénne krajiny.^[1] Takýto postoj však často býva označený za rasistický.
Hrozba rozporov: etnická nehomogenita spôsobená multikulturalizmom môže zapríčiniť stratu stability spoločnosti, jej rozklad, rozpad na rozličné skupiny s odlišnými záujmami. Do budúcnosti hrozí riziko občianskych vojen a odtŕhania častí krajín. Ako príklad sa uvádza Kosovo, ktoré bolo pôvodne čisto srbskou oblasťou, no postupnými migračnými vlnami sa stali menšinou. Niektorí odporcovia multikulturalizmu sa obávajú, že takýto môže byť pravdepodobný budúci vývoj všetkých multikultúrnych (multirasových) krajín.^[2]
Strata vlády: obrovský etnický nárast nebielych prisťahovalcov, v kombinácii s početným poklesom bielych a systémom liberálnej demokracie môže spôsobiť, že domáce obyvateľstvo stratí vládu nad svojimi krajinami (početnejší nebieli ich jednoducho prehlasujú).
Šírenie rôznych chorôb, ktorých nositeľmi sú najmä jedinci negroidnej rasy (najznámejšie AIDS). Ako typický prípad sa poukazuje na Simona Mola, kamerunského prisťahovalca, ktorý nakazil desiatky Poliek vírusom HIV.
Strata jedinečnosti: rasové miešanie likviduje jedinečnú identitu národa a rasy. David Lane napríklad povedal:
Nezlučiteľnosť rozličných videní sveta: tento argument sa zakladá na tom, že spoločnosť je komplexný systém s vlastnou identitou, hodnotami, kultúrou, tradíciou, atď. Hodnoty rozdielnych civilizácií: napríklad európskej a islamskej sú nezlučiteľné. Právny systém spoločnosti však nemôže obsiahnuť protichodné hodnoty. Preto spolužitie takto odlišných kultúr bude nutne diskrimináciou, keďže nebudú môcť svoje práva uplatňovať obe súčasne.