Kultúra

Z Metapédia

Kultúra je pojem používaný najčastejšie na označenie ustálených vzorcov ľudského správania. Pojem je ponímaný z rôznych hľadísk. Pôvodne sa takto označovalo pestovanie úžitkových plodín. Taktiež o kolóniách niektorých primitívnych organizmov sa hovorí ako o kultúrach (kultúry baktérií, húb...); v tomto prípade slovo kultúra znamená niečo iné ako keď je používané v súvislosti s ľudskou spoločnosťou. V 1. storočí nl. tento pojem ako metaforu použil Cicero ^[1] na preklad Platónovho pojmu „starostlivosti o dušu“. Toto vnímanie sa opäť prijalo a rozšírilo v období renesancie. Rozumejú sa ním činnosti zušľachťujúce, rozvíjajúce a kultivujúce ľudského ducha, vznešené ľudské činnosti (najmä umenie, či už v podobe literatúry, architektúry, divadla, atď.).

V súčasnosti sa slovo používa aj v širokom výklade: na označenie akýchkoľvek produktov ľudskej činnosti (najmä ustálených foriem ľudského správania sa, zvykov). V tejto súvislosti sa hovorí napr. o metalovej kultúre, popovej kultúre, internetovej kultúre, či kultúre hráčov počítačových hier.

Obsah 1 Rasa a kultúra 2 Pozri tiež 3 Externé odkazy 4 Poznámky

[úprava] Rasa a kultúra

Nacionalisti, bieli nacionalisti ako aj iní národnostne či rasovo uvedomelí ľudia považujú rasové miešanie a multikulturalizmus za hrozbu jednotlivým kultúram. Kultúra je tvorená ľuďmi, tvrdia, ide o vonkajší prejav podstaty národa/rasy v rámci daných podmienok. Tvorcovia kultúry určujú jej charakter, podobu a dávajú tvár krajine, ktorú obývajú. Preto sú pôvodcami danej kultúry, determinujú jej špecifickosť. Tým pádom napr. bez Slovákov nemôže existovať ani slovenská kultúra. Ako historické príklady zániku jedinečnej civilizácie po zmene zloženia obyvateľstva sa uvádzajú Severná Amerika (európska kultúra nahradila indiánsku), India či Egypt a najnovšie aj nebiele enklávy v európskych a amerických mestách (Paríž, Detroit, Luník IX...).

Historik Arthur Kemp argumentáciu zhrňuje nasledovne:

Napríklad: čínska civilizácia je výtvorom čínskych ľudí a je odrazom zloženia populácie žijúcej v Číne. Čínska civilizácia je jedinečná Číňanom, oni ju vytvorili a odzrkadľuje ich hodnoty a normy. Keďže Číňania vytvorili čínsku civilizáciu, logicky z toho vyplýva, že čínska kultúra by zmizla, keby zmizli Číňania. V súčasnosti drvivá väčšina Číňanov žije v Číne, kde vytvárajú čínsku civilizáciu. Ak by však do Číny imigrovali milióny austrálskych Aborigéncov a populácia Číňanov by dramaticky poklesla čo do počtu, v priebehu niekoľkých rokov by sa charakter čínskej civilizácie zmenil – odrážal by nových obyvateľov územia.
Inými slovami, spoločnosť alebo civilizácia danej oblasti by potom odzrkadľovala fakt, že väčšina obyvateľov by boli nie Číňania, ale Aborigénci. Keby sa Čína zaplnila Aborigéncami, znamenalo by to koniec čínskej civilizácie. Aborigéni by vytvorili novú civilizáciu, ktorá by odrážala ich, nie Číňanov. Že by sa niečo takéto stalo, je úplne logické. Nemá to nič spoločné s tým, ktorá kultúra je vyvinutejšia, ani predstavou nadradenosti či podradnosti – jednoducho je to odraz faktu, že civilizácia je výtvorom povahy ľudí vytvárajúcich obyvateľstvo daného územia.
Keby zajtra všetci čínski ľudia na svete zmizli, potom, úplne pochopiteľne, by s nimi zmizla aj celá čínska kultúra a civilizácia. Je to presne tento prirodzený spúšťací princíp, ktorý určuje vytvorenie a zánik civilizácií: ak ľudia, ktorí tvoria určitú spoločnosť alebo civilizáciu, zmiznú, potom daná spoločnosť alebo civilizácia zmizne s nimi.
Ak je zmiznuté obyvateľstvo nahradené inými ľuďmi, je vytvorená nová spoločnosť alebo kultúra, ktorá odráža spoločnosť alebo kultúru nových obyvateľov daného územia.

[úprava] Pozri tiež

• Civilizácia
• Umenie
• Multikulturalizmus
• Dielo

[úprava] Externé odkazy

• Vzťah rasy a civilizácie

[úprava] Poznámky

1. ^ „Cultura animi autem philospohia est.“ („Kultúrou duše je však filozofia.“)