Politická korektnosť
Z Metapédia
Politická korektnosť (opak Politická nekorektnosť), skrátene tiež PC (z anglického political correctness), je spôsob vyjadrovania sa s prísnou selekciou výrazových prostriedkov tak, aby sa etnické menšiny, homosexuáli či príslušníci iných „znevýhodnených“ skupín v spoločnosti nemohli cítiť urazení.
Ako príklady politickej korektnosti možno uviesť: zamlčanie etnicity páchateľa trestného činu, ak ide o nebieleho páchateľa; používanie slova „Róm“ miesto historicky správneho „Cigán“; posudzovanie kritiky izraelskej politiky ako „antisemitizmus“ a podobne.
Obsah |
[úprava] Pomenovanie a charakteristika politickej korektnosti
Označenie politická korektnosť sa takmer vždy používa jej odporcami, teda neexistuje prakticky nikto, kto by o sebe vyhlasoval, že je politicky korektný [1]. Odporcovia politickej korektnosti vyčítajú, že sa nedotýka podstaty problému a že nepomenúva vec pravým menom, čo znemožňuje jej riešenie. Politická korektnosť je často spätá s pozitívnou diskrimináciou.
Politická korektnosť sa vzťahuje predovšetkým na tieto oblasti:
- ochrana etnických menšín (v bielych krajinách);
- neustále poukazovanie na utrpenie Židov (pričom ich chyby a zločiny sú zamlčiavané);
- kladenie homosexuality na rovnakú kvalitatívnu úroveň ako spolužitie muža a ženy;
- jednostranné zdôrazňovanie harmonických stránok multikulturalizmu;
- propagovanie feminizmu.
Kritici poukazujú tiež na to, že úmyselným zamlčiavaním niektorých faktov, napr. identity páchateľa trestného činu, politická korektnosť zabraňuje spájať významné sociálne súvislosti (pozri Rasa a kriminalita). Týmto opäť nielenže neprispieva k riešeniu problémov, ale naopak, zmemožňuje ich riešenie.
Politickej korektnosti sa v súčasnom západnom svete pridŕžajú všetky významné masmédiá a prakticky všetky ostatné médiá. Neexistuje síce žiadny právny predpis, ktorý by priamo prikazoval držať sa v medziach politickej korektnosti (pozrie tiež Osvienčimská lož), avšak skutočnosť je taká, že kto z nich vybočí, je ihneď vytlačený na okraj spoločnosti. Okamžite sa stane terčom kritiky ostatných médií, je mu zabraňované v činnosti a kariérnom postupe, znemožňovaná propagácia a prezentácia názorov, je ničený ekonomicky, sociálne ostrakizovaný (vplyvom predsudkov vytvorených u ostatných ľudí politicky korektnými médiami – pozri Auschwitz komplex), stáva sa terčom fyzických napadnutí a nezriedka sa vystavuje riziku trestného stíhania.
[úprava] Politická korektnosť v Európe
Najmä počas veľkých prisťahovaleckých vĺn z Afriky a Ázie sa politická korektnosť používa na zatajovanie skutočných údajov o negatívach prisťahovalectva do Európy. Prípadný kritik, získava zo strany médií nálepku xenofóba a rasistu. Zároveň dochádza k zákazu používania označení, ktoré sa používali pre isté etnické skupiny počas storočí. Napríklad vo Veľkej Británii existuje neoficiálny zákaz používať v hovorovej reči výraz čierny (angl. black ), ktoré sa nahrádza výrazom farebný, či zafarbený (angl. coloured ). Výraz neger požívaný po dlhšiu dobu v odbornej literatúre je v súčastnosti tabu. Neoficiálne zakázané sú aj novšie výrazy ako je napráklad paki, ktoré označuje osobu z pakistánskeho pôvodu. Aj v smere náboženskom dochádza k väčším prechmatom zo strany úradov, zatiaľ čo, nosenie moslimských náboženských symbolov, poprípade nosenie burky, oblečenia pri ktorom je žena zahalená okrem očí sa všeobecne uznáva, ako prejav kultúrnej diverzity, nosenie kresťanských symbolov sa zakazuje. Dôvodom je obava z možného pohoršenia najmä moslimov. Ďalším z prejavov je zákaz používať vianočné symboly a označenie vianoc, ktoré je v anglickom jazyku zneje ako christmas (angl. zo slova Christ - Kristus). V súčastnosti sa pre Vianoce používa označenie zimné sviatky.
Keď v roku 2002 Ministerstvo spravodlivosti SR zverejnilo štatistiky o odsúdených za trestnú činnosť, pričom ako samostatná skupina boli vedení Cigáni (ktorí mali disproporčne vyššiu kriminalitu), bolo takéto počínanie zo strany médií (napr. denník SME), organizácie Ľudia proti rasizmu a zástancov práv menšín označené za „šokujúce“, protiústavné a „diskriminačné a spôsobilé vzbudzovať rasovú neznášanlivosť“. Pritom však išlo len o zverejenie faktov, pričom nebolo kritizované členenie štatistík na ženské a mužské pohlavie, hoci Ústava SR zakazuje aj diskrimináciu na základe pohlavia.
[úprava] Príklady politickej korektnosti
- V júni 2006 vedenie strednej školy v Horshame, Anglicko zakázalo niekoľkým študentkám nosiť prstene symbolizujúce ich kresťanskú vieru s odôvodnením, že ide o šperky. 16-ročná Lydia Playfootová, jedna zo študentiek, sa odvolala proti tomuto rozhodnutiu, avšak 16. júla najvyšší súd potvrdil zákaz. V tej istej škole moslimskí a sikhskí žiaci bez problémov nosia šatky a oceľové náramky.
- V októbri 2006 bola pracovníčka londýnskeho letiska Heathrow Nadia Eweida, požiadaná nadriadenými, aby si zakryla poprípade odstránila kríž, ktorá nosila vo forme náhrdelníka. Keďže neuposlúchla bola prinútená odísť na neplatenú dovolenku. Nekresťanské symboly, alebo nosenie závoja, či turbana sú pritom podľa vedenia Britských Aerolínií povolené.
[úprava] Reakcie na publikovanie politicky nekorektných údajov
Reakcie na publikovanie výskumov na politicky nekorektné témy (napr. rozdiely medzi rasami) zo strany niektorých skupín pripomínajú praktiky inkvizície. Keď napr. J. P. Rushton začal v Kanade publikovať výsledky svojich výskumov, podľa ktorých sa ľudské rasy líšia v inteligencii, došlo k týmto reakciám:
- premiér Ontaria žiadal jeho prepustenie z vysokej školy,
- vyšetrovanie políciou,
- útoky v prominentných novinách a televíznych staniciach, kde bol démonizovaný,
- tlak na jeho prepustenie z Behaviour Genetics Association,
- nielen ľavicová tlač, ale aj jedno popredné pravicové periodikum odmietli uverejniť platený inzerát na jeho knihu.
Žiadny z týchto útokov sa nezakladal na racionálnej argumentácii, ktorá by vyvrátila Rushtonove tvrdenia, ale jednalo sa o emocionálne útoky na jeho „odpornú osobnosť“.
Sociológovi Michaelovi Levinovi bolo vyhrážané smrťou, nachádzal v pošte exkrementy, bol terčom podpaľačstva a urážlivých telefonátov. Levin uvádza, že A. Jensen, J. P. Rushton či E. O. Wilson majú podobné, ba dokonca ešte horšie skúsenosti. [2]
Osobitnú kapitolu v potláčaní politicky nekorektných názorov v moderných demokraciách tvorí prenasledovanie revizionistov (pozri Osvienčimská lož, Reakcie na kritiku oficiálnej verzie holokaustu). V tomto prípade sa taktiež ukazuje dvojitý štandard politickej korektnosti: podľa zásad politickej korektnosti by mala byť určitá skupina označovaná tak, ako sa sama pomenuje a nie ako ju nazývajú iní. Revizionisti však napriek tomu bývajú v médiách označovaní ako „popierači holokaustu“, hoci tento termín vymysleli ich odporcovia.
[úprava] Pozri tiež
[úprava] Poznámkový aparát
- ^ Existujú aj výnimky, napr. vysokoškolský učiteľ Eduard Chmelár: Chmelár, Eduard: Prečo podporujem politicky korektný jazyk Blog aktualne.sk, 14.11.2007
- ^ Levin, Michael: Why Race Matters. Race Differences and What They Mean. Westport: Praeger, 1997. str. 16.
