Ferdinand Ďurčanský

Prof. JUDr. Ferdinand Ďurčanský (* 18. december 1906, Rajec – † 15. marec 1974, Mníchov) bol slovenský politik a novinár.

Život

Právo študoval v Bratislave, Paríži a Haagu. Od roku 1933 bol pedagógom na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (1939 - docent, 1940 - profesor). Ako významný predstaviteľ Hlinkovej slovenskej ľudovej strany sa v roku 1939 podieľal na rozdelení ČSR. V rokoch 1938 – 1939 bol ministrom spravodlivosti, zdravotníctva a sociálnej starostlivosti, neskôr verejných prác a dopravy v slovenskej autonómnej vláde. V rokoch 1939 až 1940 bol prvý minister zahraničia Slovenského štátu. Pokúšal sa zachovať určitú nezávislosť slovenskej zahraničnej politiky od Nemecka, a preto bol na pokyn Adolfa Hitlera odvolaný. V marci 1945 utiekol do Rakúska a odtiaľ cez Švajčiarsko do Ríma. V roku 1947 in contumaciam odsúdený Národným súdom na trest smrti ako vojnový zločinec. V roku 1947 emigroval do Argentíny a v roku 1952 sa presťahoval do Mníchova. V SRN založil tzv. slovenský akčný výbor. Zomrel v roku 1974 v Mníchove.

Dielo

Právo Slovákov na samostatnosť vo svetle dokumentov - Biela kniha (Buenos Aires 1954)