Janko Matúška

Máloktorý slovenský spisovateľ napísal tak málo a stal sa takým populárnym ako Janko Matúška. O jeho mladosti vieme veľmi málo. Narodil sa 10. januára 1821 v Dolnom Kubíne. Pochádzal z rodiny remeselníka. O školách a mladosti nevieme takmer nič. V Dolnom Kubíne ho učil národne uvedomelý Leopold Bruck. Kde skončil latinskú gramatiku, syntax a ostatné vedy, či v Šajavskom Gemeri, ako väčšina Liptákov a Turčanov, alebo inde, nevedno, pretože matriky o týchto školách sa nezachovali. Prvá zreteľná stopa o Matúškovi sa zachovala až na prešporskom (bratislavskom) lýceu, kam prišiel ako 18-ročný v jeseni roku 1839. Tu sa spoznal temer so všetkými štúrovcami. V jeseni roku 1842 sa v Bratislave zoznámil s Jankom Kráľom, kde spolu študovali teológiu, hoci Janko Matúška mal väčšiu záľubu v medicíne a Janko Kráľ v právach. Tu sa obaja rozospievali. Matúška, podobne ako Kalinčiak, obľúbil si najmä veršované historické povesti poľské, oravské, liptovské a považské, lebo písal spevné piesne, ktoré vyjadrovali vtedajšie položenie štúrovcov a ich národné aj osobné želania a túžby.

Najznámejšie dielo

1844 - Nad Tatrou sa blýska 31. decembra 1843 cirkevný konvent, spravujúci školu v Bratislave, pod nátlakom politickej moci rozhodol o odvolaní Ľ. Štúra z postu námestníka profesora, ktorý zastával namiesto chorľavého a starnúceho Juraja Palkoviča. Na to reagovali 5. - 6. marca 1844 študenti tým, že na protest ich 22 opustilo lýceum v Bratislave. Prevažná čast odišla do Levoče, kde sa malo formovať Mladoslovenské hnutie. Pri tejto príležitosti zložil J. Matúška text hymnickej piesne Nad Tatrou sa blýska, ktorá je hymnou Slovenskej republiky.

Jeho diela

Púchovská skala/ Svätý zákon/ Hrdoš/ Pomsta/ Klára Zachová/ Kozia skala