Masaker v Deir Jasíne

Z Metapedia

Prejsť na: navigácia, hľadanie

Masaker v Deir Jasíne, tiež prepisovaný ako masaker v Der a Yassine, Yasine, Jassine, je označenie pre masovú vraždu 107 – 254 palestínskych civilistov jednotkami židovského hnutia Irgun v dedine Deir Jasín pri Jeruzaleme. Masaker sa odohral medzi 9. a 11. aprílom 1948.

Obsah

Priebeh

Lekár Červeného kríža Jacques de Reynier, vrchný predstaviteľ Červeného kríža v Jeruzaleme, sa do Deir Jasínu dostavil druhý deň po začiatku vraždenia a opísal „zametanie“ ako tieto aktivity nazval jeden zo židovských páchateľov. Vykonávalo sa pomocou guľometov, granátov a bolo dokončované nožmi. Niektorým z obetí boli odrezané hlavy a 52 detí bolo zmrzačených. Páchatelia rozrezali bruchá 25 tehotným ženám.

Keď plukovník Meir Pa'el, dôstojník Haganahu (židovskej polovojenskej organizácie) odišiel v roku 1972 do výslužby, uviedol v izraelských novinách Yediot Ahronot: „Muži z Irgunu a LEHI [židovská ozbrojená skupina] vyšli z úkrytov a začali „čistiť“ domy. Zastrelili každého, koho videli, vrátane žien a detí; velitelia sa nesnažili masaker zastaviť... [Palestínčania] boli odvedení do lomu medzi Deir Jasínom a Giv'at Šaulom a chladnokrvne zavraždení...“[1] Zvi Ankori, veliteľ jednotky Haganah, ktorá ovládala Deir Jasín po masakri, sa vyjadril pre izraelský denník Davar: „Vošiel som do šiestich alebo siedmich domov. Videl som odrezané genitálie a rozrezané bruchá žien. Podľa strelných rán na telách obetí to bola priama vražda.“[2]

Dôsledky

Masaker v Deir Jasíne mal za následok, že mnohí ďalší Palestínčania utiekli z krajiny v strachu o svoje životy. Táto pôda bola následne zabratá Izraelom a boli na nej usadení židovskí prišelci. Begin vo svojej knihe Odboj: príbeh Irgunu napísal, že bez „víťazstva v Deir Jasíne“ by nebolo štátu Izrael. „Bojovníci Haganahu viedli víťazné útoky na ďalších frontoch... Arabi s hrôzou utekali, kričiac: ,Deir Jasín!‘“ píše Begin.[3]

Dedina Deir Jasín zanikla a na časti jej územia boli usadení židovskí prisťahovalci. V roku 1980 boli zostávajúce ruiny spratané buldozérmi a postavené ďalšie bloky pre Židov (ulice boli dokonca pomenované po názvoch jednotiek, ktoré dedinu dobyli). Dedinský cintorín bol zdemolovaný a na jeho mieste bola vystavaná diaľnica. V súčasnosti územie bývalého Deir Jasínu tvorí súčasť Jeruzalema.

V roku 1992 izraelské noviny Ha'ir priniesli článok „Nielen Deir Jasín“, kde sa uvádza stanovisko židovského historika Aryeh Yitzhaka: „Prišiel čas, nakoľko prešla generácia a je možné čeliť moru lží, v ktorom sme vyrástli. V takmer každej dobytej dedine počas Vojny o nezávislosť boli spáchané činy, ktoré sú definované ako vojnové zločiny: napríklad masové strieľania, masakre a znásilnenia. Verím, že takéto veci končia tým, že sú privedené na povrch. Jedinou otázkou je, ako čeliť takýmto dôkazom.“[4]

Pozri tiež

Poznámky

  1. Yediot Ahronot, 4. apríl 1972.
  2. Davar, 9. apríl 1982.
  3. Begin, Menachem: The Revolt: The Story of the Irgun. Tel Aviv: Hadar Pub, 1964. str. 162.
  4. Ehrlich, Guy: Not Only Deir Yassin. Ha'ir, 6. máj 1992.