Nemecká Demokratická republika

Z Metapedia
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Nemecká Demokratická republika (alebo NDR) Bol štátny útvar na území východného Nemecka.[1] Vznikol so Sovietskej okupačnej zóny Nemecka a trval až do jeho rozpadu v roku 1990.

Vlajka NDR


Vznik

Nemecká Demokratická republika bola založená 7. októbra 1949 v sektore severnej okupačnej zóne ZSSR. Plnú suverenitu získala v roku 1955. Stala sa zakladateľom Varšavskej zmluvy.



Politika

Nemecká Demokratická republika bola riadená komunistickou stranou. V krajine vládla Socialnodemokratická strana Nemecka (vznikla zjednotením zjednotenej Socialistickej strany Nemecka a Komunistickej strany Nemecka). Sociálnodemokratická strana vytvorila tajnú službu Stasi.


Znak NDR




Ekonomika

Ekonomika sa považuje za celkom pozitívnu.[2]


Erich Honecker prvý tajomník SAD



Hlavné mesto

Hlavné mesto Nemeckej Demokratickej republiky bol východný Berlín (západný patril proamerickým krajinám).[3] Toto mesto bolo vyspelé i keď niektorí občania voľne prehádzali na západ. Postupne to začalo Východnému Nemecku vadiť a postavili tam tzv. Berlínsky múr, ktorí je považovaný za symbol studenej vojny.



Zánik

Vlna emigrácie ktorá postihla NDR donútila predstaviteľov NDR hromadne zakázať hraničné prechody. Situácia vyostrila keď pri Balatone začali Nemci hromadne opúšťať NDR. Vedenie NDR uzavrelo hraničné priechody medzi ČSSR a Poľskom. Pod tlakom Občanov NDR povolili predstavitelia NDR navštíviť západný Berlín i keď na určitý čas. Na tlačovej besede oznámil predstaviteľ režimu že občania NDR môžu prejsť hranice okamžite ale v nariadení bolo písané že hranice sa môžu prekročiť len na druhý deň. Občania NDR sa zišli ku hraniciam, víchodonemecký hraničiari otvorili hranice aby sa vyhli možnej tlačenici. Touto situáciou sa NDR začalo rozpadávať. K opätovnému zjednoteniu NSR došlo 3. októbra 1990. Tak vznikla Nemecká spolková republika tak ako ju poznáme dnes.[4]


References