Antisemitizmus
Z Metapédia
Antisemitizmus je slovo, pod ktorým sa vo všeobecnosti rozumie negatívny postoj voči Židom.
Podľa správnosti by slovo antisemitizmus malo znamenať negatívny postoj k Semitom, z ktorých Židia tvoria len malú časť. Je však masmediálnym používaním tak sprofanované, že sa úplne odklonilo od svojho správneho významu. V masmédiách býva antisemitom označený ten, kto sa kriticky vyjadruje na adresu Židov alebo politiky Izraela. Preto sa niekedy hovorí, že antisemita nie je ten, kto nemá rád Židov, ale jednoducho ten, koho Židia nemajú radi (pozri Peter Brimelow).
Antisemitizmus bol prítomný vo všetkých oblastiach, ktoré Židia obývali (Európa, Blízky východ, Amerika...), bez ohľadu na charakter domáceho obyvateľstva. Z tohto plynie, že Židia sú aspoň čiastočne zodpovední svojím správaním za vznik antisemitizmu, keďže sa napr. často voči iným národom správali nadradene, ekonomicky ich vykorisťovali a podobne (pozri Židovský supremacizmus). Theodor Hertzl, zakladateľ sionizmu povedal: „Antisemitizmus je pochopiteľnou reakciou na židovské nedostatky.“
„Judaizmus nemusí mať nič spoločné s germanizmom. Ak nasledujeme štandardy rasy, histórie a kultúry, Nemci majú právo zabrániť Židom, aby sa miešali do vecí ich národa.“
– Nahum Goldmann, predseda Svetového židovského kongresu
Obsah |
[úprava] Druhy antisemitizmu
Možno rozoznávať viacero druhov antisemitizmu: [1]
Násilný antisemitizmus
Jeho zástancovia najčastejšie pochádzajú z najnižších spoločenských vrstiev (tzv. Underclass). Ak sa jeho miera kontroluje, je pre Židov výhodný, pretože im umožňuje na týchto jedincov poukázať ako na príklad ľudí, ktorí sú proti Židom, ale pritom sa ich väčšina spoločnosti stráni.
Primitívny/poverčivý antisemitizmus
Všeobecne ide o ľudí s nižším vzdelaním a horším prehľadom (napr. vidiek, starí ľudia).
Náboženský antisemitizmus
Vyplýva z rozdielnosti náboženských hodnôť. V rámci Európy ide predovšetkým o kresťanov. Židom sa vyčíta ukrižovanie Krista, znesväcovanie tradičných hodnôt a silné protikresťanské – tým aj protihumánne – zameranie Židov (V Talmude sa napríklad uvádza, že Ježiš sa po smrti varil vo vriacom semene a kresťania v exkrementoch.) Pozri Židovské antikresťanstvo.
Nacionalistický antisemitizmus
Ide o ľudí, ktorí chcú svoju krajinu udržať etnicky homogénnu a Židov vidia jednak ako cudzí prvok a tiež ako presadzovateľov multikultúrnej spoločnosti (pozri Židia a multikulturalizmus).
Konkurenčný antisemitizmus
Ide o ľudí, ktorí sa vo svojich činnostiach (napr. umeleckých, obchodných, akademických...) cítia ohrození pôsobením židovskej konkurencie a židovskej loby.
Kompenzačný antisemitizmus
Týka sa ľudí, ktorí by Židmi radi boli, resp. majú silnú potrebu patriť do nejakej intímnej celoživotnej skupiny, ale nijakú sa im nedarí nájsť (pozri Židovský komplex). Táto frustrovaná potreba sa obracia proti Židom. Vedľajším efektom ich antisemitizmu je, že vytvárajú skupiny, čím sa ich pôvodná potreba uspokojí.
Židovský antisemitizmus
Ide o Židov, ktorí majú negatívny vzťah k židovstvu. Dôvody na prebratie tohto postoja môžu byť napríklad:
- morálne: odmietanie filozofie skupinovej stratégie, delenia sveta na „my“ a „oni“;
- sebanenávisť: vyvolaná napríklad na skúsenosti s antisemitmi, ktorá môže viesť k adopcii ich názorov.
Akademický antisemitizmus
Ide o zvláštnu skupinu ľudí, zväčša sociálnych vedcov alebo historikov, ktorí popisujú správanie Židov (poukazujú na niektoré negatíva ich konania, analyzujú vznik antisemitizmu a pod.), pričom sa nevyhnú teóriám, kvôli ktorým sú označení za „akademických antisemitov“.
[úprava] Význam antisemitizmu pre Židov
Vedomie príslušnosti k židovskej komunite sa z veľkej miery organizuje okolo spomienok utrpenia a prenasledovania zo strany Nežidov. Antisemitizmus tvorí funkciu akéhosi „sociálneho lepidla“ – utužuje židovskú spolupatričnosť a zároveň posilňuje nedôveru voči vonkajšiemu svetu, čo Židom umožňuje po tisícročia neasimilovať sa a uchovať si svoju špecifickú identitu.
Významný židovský aktivista Kurt Fleischer v roku 1929 v Berlíne povedal: „Antisemitizmus je bič, ktorý na nás zoslal Boh, aby nás mohol spoločne viesť.“
Albert Einstein v roku 1930 v reči adresovanej anglickým Židom povedal: „Neprežili by sme ako spoločenstvo celé storočia, keby sme mali ustlané na ružiach; o tom som skalopevne presvedčený.“
Podľa prieskumu z roku 1991 uviedlo 85 % amerických Židov, že holokaust je významný pre ich židovskú identitu. V roku 1983 prebiehol v Izraeli prieskum, ktorý ukázal, že 83 % Židov považuje holokaust za hlavný faktor svojho náhľadu na svet a 87 % Židov súhlasilo s výrokom: „Holokaust nás poučil, že Židia sa nemôžu spoliehať na Nežidov.“
Udržiavanie určitej (nízkej) miery antisemitizmu v spoločnosti je pre Židov výhodné z týchto dôvodov:
- stmeľuje židovskú komunitu dovnútra;
- vyvoláva sympatie Nežidov;
- Židia môžu na svojich kritikov poukazovať ako na „antisemitov“;
- dáva Židom možnosť poukazovať na seba ako prenasledovanú skupinu, žiadať odškodné za svoje utrpenie a pod.
[úprava] Pozri tiež
[úprava] Poznámky
- ^ Bakalář, Petr: Tabu v sociálních vědách. Praha: Votobia, 2003. str. 209 – 211.
