Čierne slnko

Čierne slnko (nemecky Schwarze Sonne) je indoeurópsky mystický a okultný symbol. Bol hojne používaný v národnosocialistickom mysticizme. Je zobrazený aj na mozaike v hrade Wewelsburg. Často sa zobrazuje so svastikou v strede.

Existujú domnienky, že ten pojem pochádza od ruskej okultistky a zakladateľky theosofie Heleny Blavatskej, ktorá o tom rozpráva v diele „Učenie tajomna“ ako o centrálnom slnku. V mytológii a v ezoterike sa často čierne slnko znázorňuje ako protihráč slnka: ako protihodnota a nakoniec aj ako protisvet. Ako taký sa stal symbolom protisily, ktorú človek vidí v určitom pohybe (hnutí).

Preto sa tiež „čierne slnko“ všeobecne stalo synonymom pre mysticko-ezoterickú stránku národného socializmu. Dokonca sa vyskytli tvrdenia, že skratka SS v skutočnosti malo znamenať Schwarze Sonne. Nasvedčuje tomu veľký kruhový ornament s čierneho mramoru, ktorý sa prvýkrát objavil na podlahe tzv. niekdajšieho „Obergruppenführersaales” – v sále najvyššieho šéfa jednotiek vo Wewelsburgu pri Paderborne a bol označovaný za symbol okultizmu vtedajšej Tretej ríše.

Dnes sa tento symbol často používa na tzv. „čiernej scéne“, v textoch k tomu prináležiacich kapiel a hudobných štýloch (neofolk, dark wave, gothic metal).

Ďalšie ezoterické pokusy interpretácie sú také, že čierne slnko označuje stred našej galaxie: jeho centrum vysiela intenzívne, tvorcovské žiarenie, ktoré ale nie je čierne, ale má skôr fialový tón. Pre iných je to tzv. „vnútorné svetlo“ - všeobecné osvetlenie človeka.

Predstavované je tiež v rôznych kultúrach, ako protiklad (dodatok) k vonkajšiemu svetlu - Slnku.

Pozrite tiež

• Svastika
• Heinrich Himmler