Ľudovít Velislav Štúr (* 28. október 1815, Uhrovec; † 12. január 1856, Modra) bol slovenský politik, filozof, jazykovedec a národný buditeľ.
Citáty
- Národ, ktorý za život svoj všetko, čo je možné, neurobí, neobetuje, ten nie je hoden života.
- Chcieť národy zraziť v ich národnom sa osvedomovaní je myšlienka hrozná a ukrutná.
O Židoch
- Aby mohlo zemianstvo svoj ľud lepšie zdierať a aby tak čím viac vyťažilo v svoj prospech z jeho úbohej kože, využilo v tomto svojom úpadku Židov, ktorým prenajímalo jeho majetky. Mukám a utrpeniu ľudu nebolo konca-kraja. Tento cudzí národ, nespojený nijakým putom s naším národom, národ, ktorý zo zásady zavrhoval kresťanstvo a preto nepoznal lásku k blížnemu, hrozným spôsobom šafáril medzi našimi kmeňmi. Bezohľadne vyciciaval v svoj prospech a v prospech zemianstva úbohý ľud a snažil sa ho mnohorakým spôsobom zviesť a morálne rozložiť, nemilosrdne a s podporou zemianstva ho pripravoval o majetok. Odtiaľ pramení hlboká antipatia našich kmeňov voči tomuto Bohom zabudnutému národu, a na druhej strane silný odpor voči zemianstvu, ktoré ľud považoval za príčinu takéhoto zlého zaobchádzania a cítil sa ním vydaný napospas cudzím, bezcharakterným kramárom. – v diele Slovanstvo a svet budúcnosti
- U slobodných Čiernohorcov nieto pijanstva, bo si národ váži seba, nežijúc v žiadnej služobnosti, tak rovne ani žiaden človek sa neopije, ktorý cíti vážnosť sám k sebe. Ale u národov služobných pijanci váľajú sa hŕbami po cestách pri každej príležitosti. Dobre tejto našej upadnutosti vedeli užiť naši páni, nastavajúc všade po svojich statkoch hromady páleníc, až celé osady za týmto smradom zapáchali, a nasádzajúc všade po krčmách úskočných židov, vyrafinovaných zvodcov k pijanstvu. [1]
- Tí, čo majú kotly v svojich domoch, prichádzajú doma o svoju majetnosť, čo ich nemajú, po krčmách židovských. [2]
- To robotovanie, tie dávky služobné veru len peknú čiastku nám z našej majetnosti a pilnosti odberajú, tie pálenice a smradľavice, tieto strážnice a pomníky našej služobnosti, veru len našich ľudí jedného po druhom o zem na úžitok židov udierajú. [3]
- Liberalizmus maďarský sa zachytil emancipovať Židov, týchto odkundesov prisťahovaných, a rozbehol sa vyplieniť, do temnosti a väčšej nevôle uvrhnúť Slovanov, zrábateľov zeme našej matky, prvých remeselníkov a priemyselníkov v Uhorsku, najstarších jej obyvateľov, ľudí, ktorí sa v každom ohľade v zemi uhorskej vyznačili, zem uhorskú krvou svojou poliali a všelijakými zásluhami o ňu sa okryli. [4]
Pozri tiež
Zdroje
- Štefan Polakovič: Štúrova vidina národa. In: Kružliak I. – Okáľ J. (zostavovatelia): Svedectvo jednej generácie. Cambridge, Ontario: Dobrá kniha, 1990. str. 26 – 63.
Externé odkazy
Poznámkový aparát
- ↑ Slovenskje národňje novini, 202. číslo, 16. júl 1847.
- ↑ Slovenskje národňje novini, 8. číslo, 26. august 1845.
- ↑ Slovenskje národňje novini, 203. číslo, 20. júl 1847.
- ↑ Slovenskje národňje novini, 218. číslo, 14. september 1847.
