Ekonómia

Ekonómia je veda zaoberajúca výrobou, rozdeľovaním a spotrebou statkov. Poníma sa aj ako veda o voľbe: skúma možnosti využitia obmedzených výrobných zdrojov na produkciu statkov. Naproti ekonómii (ktorá je všeobecnou vedou), ekonomika je konkrétnym hospodárskym usporiadaním tej-ktorej krajiny (napr. ekonomika Slovenskej republiky).

Štruktúra ekonómie

Ekonómia sa člení na viaceré oblasti skúmania.

• Mikroekonómia (z gréckeho mikros – malý) skúma správanie jednotlivých ekonomických subjektov. Skúma tiež čiastkové trhy.
• Makroekonómia (z gréckeho makros – veľký) skúma fungovanie ekonomiky ako celku.
• Pozitívna ekonómia opisuje ekonomické javy a konštatuje ich ako fakty (napr. „vzhľadom na rozdielne schopnosti jednotlivých ľudí, trhové hospodárstvo vedie k sociálnej nerovnosti“).
• Normatívna ekonómia sa zaoberá tým, aká by ekonomika mala byť; o jednotlivých ekonomických skutočnostiach vynáša hodnotové a ideologické súdy (napr. „je zlé, aby existovali sociálne nerovnosti“).

Základné pojmy

• Potreba je pociťovaný nedostatok, ktorý sa ľudia snažia uspokojiť. Potreby sa členia na mimoekonomické a ekonomické. Mimoekonomické sú napr. potreby duchovného života (náboženstvo, ideológia a pod.). Ekonomické sú tie, ktoré možno uspokojiť len hospodárskou činnosťou, teda produkciou tovarov a poskytovaním služieb. Práve týmito sa zaoberá ekonómia.
• Statok je to, čo uspokojuje potrebu. Statky sa delia na hmotné (najmä tovary) a nehmotné (najmä služby).
• Input je vstup do výroby. Sú to základné výrobné faktory, ktorými sú práca, pôda a prírodné zdroje a kapitál.
• Ponuka je množstvo statku, ktoré sú predávajúci schopní a ochotní predať pri danej cene.
  • Ponuka môže byť: individuálna (ponuka jedného predávajúceho); trhová (súčet individuálnych ponúk predávajúcich na trhu s určitým statkom); agregátna (súčet trhových ponúk na všetkých trhoch).
• Dopyt je množstvo statku, ktoré sú kupujúci schopní a ochotní kúpiť pri danej cene.
  • Dopyt môže byť: individuálny (dopyt jedného kupujúceho); trhový (súčet individuálnych dopytov kupujúcich na trhu s určitým statkom); agregátna (súčet trhových ponúk na všetkých trhoch).
• Trh je miesto, kde sa stretáva dopyt s ponukou. Na trhu si subjekty vymieňajú výsledky svojej hospodárskej činnosti.
• Ekonomické subjekty sú domácnosti, firmy a štát.

Základné východiská a zákony ekonómie

Východiská ekonómie

Ľudia majú potreby, ktoré sa snažia uspokojiť. Niektoré potreby sa dajú uspokojiť len produkciou statkov, na ktorú sú potrebné inputy, zdroje ekonomiky (tzv. výrobné faktory). Ich dostupnosť je však obmedzená, preto nie je možné uspokojiť všetky potreby všetkých. Z tohto vyplývajú základné tri otázky ekonómie: čo vyrábať, ako vyrábať a pre koho vyrábať. Podľa odpovedí na tieto otázky sa rozlišujú rôzne druhy ekonomických systémov.

Základné zákony ekonómie

• Zákon obmedzenosti a vzácnosti hovorí, že niektoré statky sú vzácne preto, lebo sú dostupné/vyrobiteľné len natoľko, že nemôžu byť uspokojené potreby všetkých v plnej miere; preto sa spoločnosť musí rozhodnúť, ako výrobné faktory rozdelí pre výrobu jednotlivých statkov.
• Zákon klesajúceho dopytu hovorí, že ak sa zvýši cena určitého statku, dopyt po ňom sa zníži.
• Zákon rastúcej ponuky hovorí, že ak sa zvýši cena určitého statku, zvýši sa ponuka tohto statku (objavia sa noví predajcovia, ktorí sa budú snažiť predať statok za dobré ceny).

Druhy ekonomických systémov

Tri základné otázky ekonómie sú: čo, ako a pre koho vyrábať. Podľa odpovedí na tieto otázky sa rozoznávajú rozličné druhy hospodárskych systémov (ekonomík).

• Tradičný (zvykový) ekonomický systém – otázky sú riešené zvykmi, obyčajmi, ktoré platia v danej spoločnosti.
• Trhový ekonomický systém – v tomto type ekonomiky je riešenie základných otázok v rukách jednotlivcov, ktorí svoje rozhodnutia uskutočňujú na základe vzájomného pôsobenia dopytu a ponuky. O otázke čo vyrábať rozhodujú kupujúci na trhu svojím dopytom. Otázka ako vyrábať sa rieši v procese konkurencie, súperenia medzi jednotlivými predávajúcimi. Vzhľadom na to, že sa snažia dosahovať čo najväčší zisk, vedie tento proces k efektívnej výrobe s čo najmenšími nákladmi. Otázka pre koho vyrábať sa rozhoduje tak, že každý získa to, čo je schopný a ochotný si zakúpiť.
• Prikazovací ekonomický systém – odpovede na základné ekonomické otázky dáva ústredná autorita, najčastejšie vládna moc daného štátu. Napr. môže v podobe zákona určiť plán, v ktorom sú stanovené náležitosti výroby. Tento plán potom do praxe uvádzajú nižšie štátne orgány.
• Zmiešaný ekonomický systém – kombinuje v rôznej miere predošlé typy ekonomických systémov. Možno povedať, že všetky ekonomiky sú tohto charakteru, otázka je však miera podielu jednotlivých prvkov. Podľa toho, ktorý prevažuje, sa potom hovorí o charaktere danej ekonomiky (napr. ak prevažuje trh, hovorí sa o trhovej ekonomike, hoci neexistuje bez obmedzení)

História

Ekonómia ako veda existuje len niečo vyše 200 rokov. Hoci ekonomické problémy rieši ľudstvo už od nepamäti (vznik trhu býva datovaný do obdobia pred 6 až 7 tisíc rokmi) a rozoberali ich aj Aristoteles či Tomáš Akvinský, za zakladateľa ekonómie ako vedy sa považuje Angličan Adam Smith.

Pozri tiež

• Adam Smith
• David Hume
• Podnikanie
• Manažment

Zdroje

• Lisý, Ján a kolektív: Ekonómia v novej ekonomike. Bratislava: IURA EDITION, 2007. ISBN 978-80-8078-164-4. 636 strán.
• Šlosár, Rudolf – Šlosárová, Anna – Majtán, Štefan: Výkladový slovník ekonomických pojmov. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1992. ISBN 80-08-01609-4. 320 strán.