| Metapedia Fundraiser 2018: The Internet is the foremost field in the metapolitical battle of our time. Help us hold down the front. | |||
| |||
Henry Fairfield Osborn
Henry Fairfield Osborn (* 8. august 1857; † 6. november 1935) bol americký geológ, paleontológ a eugenik. V rokoch 1908 – 1933 bol riaditeľom Amerického prírodovedného múzea.
Život a pôsobenie
Henry Fairfield Osborn sa narodil vo Fairfielde, Connecticut. Študoval na Princeton University, kde bol aj v rokoch 1883 – 1890 profesorom komparatívnej anatómie. V roku 1891 pracoval zároveň pre Columbia University aj Americké prírodovedné múzeum v New Yorku. Na Columbia university založil fakulty biológie a biológiu vyučoval; od roku 1896 sa špecializoval na zoológiu. V roku 1908 sa stal riaditeľom múzea, na tomto poste vystriedal Morrisa K. Jesupa a zastával ho až do roku 1933. V tomto čase nazbieral jednu z najrozsiahlejších fosílnych zbierok na svete. Zhromaždil veľký tím lovcov fosílií a preparátorov, ktorý zahŕňal ľudí ako Roy Chapman Andrews (americký džentlmen, ktorý sa údajne stal inšpiráciou pre postavu Indiana Jonesa) či Charles R. Knight.
V 1900 sa Osborn pridal k United States Geological Survey. Viedol viacero fosílnych expedícií na americký juhozápad, prvú v roku 1877 do Colorada a Wyomingu, kde sa stretol s ďalším známym paleontológom Edwardom Drinkerom Copeom, s ktorým následne spolupracoval. Pomenoval a opísal nasledujúcie druhy dinosaurov: ornitholestes (1903), tyrannosaurus rex (1905), pentaceratops (1923), velociraptor (1924). Osborn spoluzakladal Ligu za na ochranu sekvojí (Save-the-Redwoods League) v roku 1918. Bol dlhoročným prezidentom Zoologickej spoločnosti v New Yorku.
Osborn bol veľkým zástancom eugeniky. V roku 1922 spoluzakladal Americkú eugenickú spoločnosť a v roku 1921 predsedal druhému eugenickému kongresu. V roku 1934 mu nemecká Univerzita Johanna Wolfganga Goetheho udelila čestný doktorát, aj za jeho eugenické aktivity. Osborn osobne cestoval do nemecka, aby si ocenenie prevzal.
Osbornov syn Henry Fairfield Osborn junior bol stal prírodovedcom a ochrancom prírody.
Publikácie
Zrejme najznámejším Osbornovým dielom je dvojzväzková kniha Proboscidea: monografia o objavení, evolúcii, migrácii a vyhynutí mastodontov a slonov, v ktorej sa venoval fosílnej histórii slonov, ich predkov a príbuzných živočíšnych druhov Prvý zväzok vyšiel v roku 1936, druhý až v roku 1942, po smrti samotného Osborna. Osborn je tiež autorom vplyvnej učebnice Vek cicavcov v Ázii, Európe a Severnej Amerike (The Age of Mammals in Asia, Europe and North America) z roku 1910. Napísal aj knihu Pôvod a vývoj života (1916). Vo ďalšej knihe Evolúcia ľudských rás vyjadril svoje názory o rasových rozdieloch a inteligencii.
