Léon Degrelle

Z Metapedia
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Léon Degrelle.

Léon Joseph Marie Ignace Degrelle, tiež Leon Degrelle, (* 15. jún 1906, Bouillon; † 1. apríl (alebo 31. marec?) 1994, Málaga, Španielsko) bol valónsky bojovník vo Waffen-SS a politik.

Život

Léon Degrelle vyštudoval univerzitu v Louvain, kde získal doktorát z práva. Vždy sa zaujímal o najrôznejšie humanitné disciplíny ako politická veda, umenie, archeológia a atomistická filozofia. Vo veku 20 rokov už mal vydaných 5 kníh a viedol vlastné noviny. V dôsledku hlbokého kresťanského presvedčenia vstúpil do belgického katolíckeho hnutia a čoskoro sa stal jedným z jeho vodcov. V 25 rokoch už mal za sebou vystúpenie na viac než 2 000 schôdzach, ktoré vzbudzovali značný ohlas. Jeho knihy a noviny sa stali populárnymi a čítali sa po celom Belgicku.

Za pár rokov získal na svoju stranu veľkú časť obyvateľstva Belgicka a 24. mája 1936 jeho politická strana Rex vyhrala voľby.

Degrelle cestoval po celej Európe, bol aj v Ázii a Severnej Amerike. Stretával sa s poprednými politickými vodcami: Mussolini ho pozval do Ríma, Chuchill ho prijal v Londýne a Hitler v Berlíne. Počas svojej politickej kariéry sa Degrelle snažil zabrániť vypuknutiu vojny v Európe. Po obsadení Belgicka Nemeckom sa z politiky stiahol. Keď v roku 1941 nemecké vojská a ich spojenci vtrhli na územie ZSSR, Degrelle dobrovoľne vstúpil do Waffen SS a neskôr sa stal veliteľom valónskej légie v rámci SS.

Degrelle bol jedným z posledných bojovníkov, ktorí opustili východnú frontu. Podarilo sa mu uniknúť zajatiu a preletieť 2 400 km cez celú Európu až do Španielska. V Belgicku ho vyhlásili za vojnového zločinca a jeho príbuzní boli prenasledovaní. Zvyšok života Degrelle prežil v exile v Španielsku, kde sa mu podarilo vybudovať slušné zázemie pre seba a pre svoju rodinu. Do konca života bol politicky aktívny, prednášal o svojich zážitkoch a opisoval činy SS. O svojich spomienkach z vojny vydal knihu. Podporoval úsilie revizionistov. Stredisko Simona Wiesenthala sa ho údajne sedemkrát pokúsilo uniesť, zakaždým neúspešne.

Vyznamenania

(zoznam je neúplný)
Léon Degrelle bol najviac vyznamenaný zahraničný dobrovoľník bojujúci na strane Nemcov. Do vojny vstupoval v hodnosti SS-Mann (vojak 1. stupňa). Vojnu skončil s hodnosťou SS-Standartenführer (plukovník).

  • Najvyššia dosiahnutá hodnosť: SS-Standartenführer (plukovník)
  • Železný kríž II. triedy
  • Železný kríž I. triedy (najvyšší stupeň)
  • Rytiersky kríž železného kríža s dubovými ratolesťami
  • Pracka za boj zblízka I. stupňa
  • Pracka za boj zblízka II. stupňa
  • Pracka za boj zblízka III. stupňa (najvyšší stupeň)
  • Nemecký kríž v zlate

Výroky

  • Veľké činy nie sú nikdy vykonané zbytočne.
      – Léon Degrelle o skutkoch Waffen SS [1]
  • Keby som mal syna, chcel by som, aby bol ako vy.
  • Nešlo mi o tyraniu ani o „fašizmus“. Išlo len o zdravý rozum.
      – Degrelle o členstve v strane Rex[3]
  • Mali sme snáď prenechať pôdu zdiskreditovaným strašidlám zo starých strán, finančným gangsterom, pre ktorých jedinou vlasťou je zlato alebo nebezpečným pirátom bez sebemenších schopností a cti, ktorí boli pripravení k najnižšiemu prisluhovaniu len aby uspokoji svoju chamtivosť alebo ambície?
      – Degrelle o situácii po okupácii Belgicka Nemeckom[4]
  • Vo vojne nie je stratené nič, pokým nie je stratené všetko. [5]
  • Nám, synom Európy, šlo o prežitie tohto kontinentu.
      – Degrelle o motívoch SS[6]
  • Áno, fyzicky sme boli porazení.
    Rozohnali nás do všetkých kútov Európy a prenasledovali nás.
    Do budúcnosti sme však mohli pozerať so vztýčenou hlavou. Zásluhy ľudí zhodnotia dejiny. Povznesení nad pozemskú nízkosť, ponúkli sme ako dar svoju mladosť. Bojovali sme za Európu, jej vieru a civilizáciu. Boli sme úplne úprimní a obetovali všetko. Európa i svet budú musieť skôr či neskôr uznať oprávnenosť našej veci a čistotu našej obete.
    Pretože nenávisť umiera, dusí sa svojou vlastnou hlúposťou a nízkosťou. Veľkosť je večná.
    My sme veľkosťou žili.
      – záver Degrellovej knihy Ťaženie v Rusku 1941 – 1944[7]
  • Tisíce, desaťtisíce vojakov Sovietskeho zväzu sa vzdávali. Nemohli už ďalej. Popravde povedané, ťažisko našej ofenzívy spočívalo omnoho viac v našich nohách než v puškách. (...) Sovietskych vojakov sme len zbierali. Po tisícoch sedeli bosí na zemi a cumlali si skrvavené prsty na nohách.
    Väčšinou to boli Ázijci. Mali ploché tváre s výrazom kanibalov a radovali sa, že nikto nezjedol ich. Neúnavne opakovali: „Stalin kaput! Stalin kaput!“...
      – Degrelle o postupe v ZSSR počas leta 1942[8]
  • Došlo k niekoľkým šarvátkam s boľševickými vojakmi, ktorí postúpili až na kraj jednej dediny. Dedinčania nás ihneď prišli zavolať. Okamžite sme to s nimi vybavili.
      – Degrelle o dedinčanoch z oblasti Majkopu v roku 1942[9]
  • Boľševici si mysleli, že sú obkľúčení. Nevedeli, kade sa vydať a väčšinou utekali smerom k našim ľakým delám alebo sa prilepili k zemi niekde pri plote. Mnohí z nich sa vzdali – obri so šikmými očami, pripomínajúci gorily, ktorí ranami pažbou zabíjali našich chlapcov s detskou pleťou.
    Beda! Polovicu našich krotiteľov šeliem, ešte detí, zabili, keď sa vynorili z húštia alebo plávali cez rieku! Ich štíhle telá sa vznášali pod vodopádmi. Zvíťazili sme, ale za cenu najčerstvejšej a najčistejšej krvi.
    Každý z našich mladých hrdinov mal väčšiu cenu než celá tá horda strapatých zajatcov s plochými žltými hlavami, porastenými štetinami tvrdými ako ihly, ktorí sa teraz triasli v školskej pivnici. Ten príkry kontrast presne ukazoval, o čo v boji ide. Buď zvíťazí Európa, zušľachtená dvadsiatimi storočiami civilizácie alebo tieto divoké, zvieracie hordy z Ázie, škľabiace sa pod znakmi červených Sovietov. Naši mladí dobrovoľníci si vybrali; za ideál, ktorý sa im zrkadlil v mladých očiach, padli tak statočne ako kedysi Napoleonovoa stará garda.
      – Degrellov opis bojov o Terjakov v roku 1942[10]
  • Na mýtinách našťastie žili zarytí antiboľševici. Niektorí arménski dedinčania vyrážali v okruhu pätnásť, dvadsať kilometrov okolo Kubano-Armjansku. Od dva dni boli potom naspäť a privádzali nám dlhú radu červenoarmejcov.
    Boli sme ohromení nenávisťou, ktorú dedinčania prejavovali voči sovietskemu režimu. Žili chudobne, ba úboho. Boľševizmus by pre nich mal byť príťažlivý. Oni z neho naopak mali hrôzu, a to takú, že keď nám pomáhali proti nemu bojovať a každý deň nasadzovali svoje životy. Úplne fanaticky nám bol napríkald oddaný jeden starý dedinčan, úplne šedivý, ktoréo Rusi odsúdili k mnohým rokom nútených prác. V ľahkých sandáloch z prasačej kože všade prekĺzol a každý deň vodil naše hliadky.
    Niekoľko našich arménskych sprievodcov padlo do rúk boľševikom a boli zabití, čo nijak neochladilo zápal ostatných.
      – Degrelle reakciách Arménov na príchod valónskej SS v septembri 1942[11]
  • Naši dedinčania boli priateľskí, ako takmer všade na ukrajinskom vidieku. Preklínali komunizmus, ktorý ich porobil, zruinoval a zavrel im kostoly. Nemeckí správcovia však s nimi niekedy jednali neobratne. V mnohých rodinách potom syn či otec odišli do brlohov v blízkych lesoch.
      – Degrelle o reakciách Ukrajincov koncom roku 1943[12]
  • Tí rozježení obri, Mongoli s veľkými ušami a hlavami ako melóny, rovnými, čiernymi vlasmi, lícnymi kosťami plochými ako plátky bravčovej kože, divokí Aziati s malými, žiarivými očkami, ktorí sa nikdy neumývali, chodili v handrách a nepoznali únavu, vyzerali vedľa našich mladých, ako prútik štíhlych vojakoch ako nejaké prehistorické netvory.
    Viedli sme tú lúzu ako keby sme v lese ulovili divú sviňu. Tie divoké, guľaté tváre sa usmievali, pretože sme ich nezabili a dávali sme im cigarety.
    Zajali sme tridsať barbarov, avšak desaťtisíce ich ostali naproti. Na východe, severovýchode a juhovýchode ich boli státisíce.
    Tieto masy otrhancov však postupovali vpred.
    Tušili sme, už sme cítili, ako nás tá horda zviera.
      – Degrelle o nepriateľoch počas ústupových bojov na začiatku roku 1944[13]

Pozri tiež

Zdroje

Poznámkový aparát

  1. ↑ Degrelle, Léon: Tažení v Rusku 1941 – 1945 s SS divizí Wallonie na východní frontě. Praha: Elka Press, 1996. str. 11.
  2. ↑ Tamtiež, str. 10.
  3. ↑ Tamtiež, str. 7.
  4. ↑ Tamtiež, str. 8 – 9.
  5. ↑ Tamtiež, str. 134.
  6. ↑ Tamtiež, str. 16.
  7. ↑ Tamtiež, str. 351.
  8. ↑ Tamtiež, str. 90.
  9. ↑ Tamtiež, str. 97.
  10. ↑ Tamtiež, str. 109.
  11. ↑ Tamtiež, str. 113.
  12. ↑ Tamtiež, str. 140.
  13. ↑ Tamtiež, str. 97.
Zdroj: „http://sk.metapedia.org/m/index.php?title=Léon_Degrelle&oldid=13490“