Lee Willerman

Lee Willerman (* 26. júl 1939, Chicago, USA; † 10 január 1997) bol americký psychológ a eugenik, známy svojimi štúdiami o dvojičkách.

Willerman sa narodil a yyrastal v Chicagu. V roku 1961 získal bakalársky a v roku 1964 magisterský titul na Roosevelt University. V roku 1967 získal doktorát PhD. na Wayne State University. Od roku 1971 až do smrti pôsobil na Texaskej univerzite.

V roku 1974 Willerman vstúpil do Spoločnosti pre štúdium sociálnej biológie (The Society for the Study of Social Biology), bývalej Americkej eugenickej spoločnosti. Bol tiež aktívnym členom Behavior Genetics Association (Asociácie behaviorálnej genetiky) a po zvyšok života sa venoval tomuto poľu výskumu. Jeho prvá štúdia sa zaoberala vzťahom IQ a pôrodnej hmotnosti jednovaječných dvojičiek, pričom prišla k záveru, že dvojička s vyššou hmotnosťou zvykne mať vyššie IQ. Willerman spolupracoval s Josephom M. Hornom a Johnom C. Loehlinom na veľkej štúdii adoptívnych rodín v Texase. Veľa sa venoval psychometrii a neuroanatomickým determinantom inteligencie.

V roku 1994 bol jedným zo signatárov editoriálu publikovaného v Wall Street Journal „Mainstreamová veda a inteligencia“ napísaného Lindou Gottfredsonovou, ktorý sa zastával zistení o vzťahu medzi rasou a inteligenciou uvedených v práve vyjduvšej knihe The Bell Curve.