Radola Gajda

Radola Gajda.

Radola Gajda, vlastným menom Rudolf Geidl, (* 14. február 1892, Kotor; † 15. apríl 1948, Praha) bol český vojak, jeden z najvýznamnejších veliteľov Československých légií, a politik.

Radola Gajda sa narodil v Kotore (dnešná Čierna Hora) vyrastal v juhomoravskom Kyjove. Po vypuknutí prvej svetovej vojny narukoval do rakúsko-uhorskej armády a odišiel s ňou na Balkán. V roku 1915 prešiel na druhú stranu a bojoval v čiernohorskom vojsku. Neskôr sa dostal do Ruska, kde vstúpil do Československých légií. V bitke pri Zborove viedol 2. strelecký pluk, neskôr sa stal veliteľov východnej časti československých légií na transsibírskej magistrále. V rokoch 1918 – 1919 pôsobil ako veliteľ armády u admirála Kolčaka.

V roku 1920 sa Gajda vrátil do Československa a onedlho odchádza študovať vojenskú vysokú školu do Paríža, ktorú úspešne dokončil. Neskôr v československej armáde vystriedal niekoľko funkcií. 1. decembra 1924 sa stal členom generálneho štábu československej armády, 20. marca 1926 jeho náčelníkom. Po intrigách z kruhov Hradu bol z armády vyštvaný a v roku 1927 sa stal vodcom Národnej obce fašistickej (Národní obec fašistická). Táto strana síce nikdy nezískala významnejší politický vplyv, no Gajda bol dvakrát zvolený za poslanca parlamentu (v rokoch 1929 a 1935). V roku 1933 bol odsúdený na pol roka ťažkého žalára za údajnú účasť na protištátnom puči, ktorá mu však nebola jasne dokázaná.

Radola Gajda.

V čase mníchovskej krízy Gajda obhajoval obranu republiky. Po abdikácii a úteku Beneša sa Národná obec fašistická stáva súčasťou novovzniknutej Strany národnej jednoty, ktorá bola popri Národnej strane práce jednou z dvoch existujúcich strán. Gajda sa stal jej miestopredsedom. Po okupácii zvyšku Československa (pozri Protektorát Čechy a Morava) sa Gajda 15. marca 1939 ešte krátko angažuje, ale čoskoro zanecháva akékoľvek politické činnosti a odchádza do ústrania. Naďaľej verejne nevystupuje a podporuje český odboj.

V máji 1945 bol Gajda uväznený a v roku 1947 odsúdený na dva roky väzenia. Vo väzbe bol týraný a prakticky prišiel o zrak. Po prepustení je v zlom zdravotnom stave a krátko po februári 1948 zomiera.

Výroky

• „Nám samozřejmým zákonem nejvyšším jest blaho vlasti. Na rozdíl od těch, jimž hlavním cílem jest blaho vlastní...“

Externé odkazy

• Čestná stránka generála Gajdu – databáza článkov, prejavov, fotografií; je priebežne dopĺňaná
• Stavovská demokracie národního státu – kompletne oskenované dielo generála Gajdu
• Moje paměti – kompletne oskenované dielo generála Gajdu