Protektorát Čechy a Morava

Z Metapedia

Prejsť na: navigácia, hľadanie
Vlajka Protektorátu Čechy a Morava.

Protektorát Čechy a Morava (Reichsprotektorat Böhmen und Mähren) bola samosprávna oblasť Nemeckej ríše od 15. marca 1939 do 8. mája 1945. Zahŕňala približne územie dnešnej Českej republiky bez nemeckého pohraničia (Sudet), ktoré bolo k nemeckej ríši začlenené priamo už v októbri 1938 na základe Mníchovskej dohody. V Protektoráte žilo niečo cez 6,8 milióna obyvateľov. Hoci oficiálne išlo o samosprávnu entitu, v skutočnosti bola politika úplne podriadená Tretej ríši.

Obsah

Vznik

Emil Hácha, v tom čase prezident ČSR, bol 15. marca 1939 na návšteve u Adolfa Hitlera v Berlíne. Po tvrdom nátlaku dal súhlas s tým, aby bol zvyšok Československa pričlenený k Nemecku a „zveril osud českého národa do nemeckých rúk“. 15. marca 1939 nemecké vojenské jednotky toto územie obsadili. Adolf Hitler následne svojím výnosom zriadil Protektorát Čechy a Morava.

K okupácii došlo bez krviprelievania. Pri jednej príležitosti českí vlastenci zahradili jeden z mostov vedúcich do Prahy a spievali pritom štátnu hymnu. Nemecký veliteľ zastavil svoju jednotku, pokým hymna neskončila a nariadil k pocte zbraň. [1]

Správa

Na území Protektorátu Čechy a Morava pôsobili dvojaké správne orgány: centrálne (nazývané tiež okupačné) a orgány samosprávy. Orgány samosprávy boli úplne podriadené centrálnej ríšskej správe.

Najvyšším reprezentantom Ríše na území protektorátu bol Ríšsky protektor Čiech a Moravy.

Protektorát mal vlastnú vládu aj „hlavu autonómnej správy“, ako súčasť Nemecka mu bol však úplne podriadený. Členovia vlády Protektorátu boli potvrdzovaní ríšskym protektorom a toto potvrdenie mohlo byť odvolané. Hlava protektorátu potrebovala na výkon svojho úradu dôveru Vodcu a ríšskeho kancelára.

Štátny znak Protektorátu Čechy a Morava.

Ríšsky protektor:

Samospráva Protektorátu:

Dôsledky pre český národ

Vznik protektorátu Čechy a Morava mal pre Čechov pozitívne aj negatívne stránky.

Výhody:

  • oslobodenie mužov od vojenskej služby (pre dobrovoľníkov možnosť slúžiť vo Waffen-SS);
  • ochrana jedného z najmocnejších štátov sveta;
  • nulová nezamestnanosť;
  • rozsiahle sociálne zabezpečenie.

Nevýhody:

  • strata suverenity;
  • hrozba ponemčenia v budúcnosti.

Pozri tiež

Poznámky

  1. Irving, David: Hitlerova válka a válečná stezka let 1933 – 1945. Brno: JOTA, 2005. str. 189.
Národný socializmus
Základné pojmy
Árijci, Biela rasa, Eugenika
Filozofia
Národný socializmus, Mein Kampf, Národnosocialistické ponímanie Boha, Výroky Adolfa Hitlera
Predstavitelia
Adolf Hitler (tvorca), Heinrich Himmler, David Lane, Vojtech Tuka
Organizácie
NSDAP, SA, SS, The Order
Národnosocialistické štáty
Tretia ríša, Protektorát Čechy a Morava, Slovenská republika, Nezávislý štát Chorvátsko
V iných jazykoch