Americkí černosi

Z Metapedia
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Deti amerických černochov na zruinovanom predmestí veľkomesta.

Americkí černosi, politicky korektne Afroameričania alebo africkí Američania, sú potomkovia čiernych Afričanov žijúci v Severnej Amerike (najmä v USA). Zväčša sú to potomkovia otrokov dovezených v 16. – 19. storočí a z menšej časti prisťahovalci. Väčšina amerických černochov je zmiešaných s bielymi. Odhaduje sa, že na severe je priemerné premiešanie asi 25 % a na juhu 10 %.[1] Toto možno vypozorovať aj na mnohých z úspešných členoch americkej černošskej komunity ako W. E. B. Du Bois, William Brooke, Charles Drew či Daniel Halle Williams.

Inteligencia

Podľa IQ testov majú černosi v Amerike približne o 15 bodov nižšie IQ než biele obyvateľstvo (environmentalisti však tieto tvrdenia spochybňujú, pozrite rasa a inteligencia). Pre skupinu negroidov s nízkym IQ znamená každé percento prímesu bielej krvi zdvihnutie genetického potenciálu IQ o približne jeden bod. Tento nárast stráca účinnosť nad hranicou 100. Pri súčasnej miere kríženia by teda bolo potrebných cca 120 generácií (3 000 rokov; zatiaľ prebehlo asi 10 generácií), aby sa obidve populácie geneticky vyrovnali (pričom výsledná hodnota IQ by bola značne nižšia ako v čisto bielej spoločnosti).[2]

Eysenck sa domnieva, že americkí černosi tvoria menej inteligentnú podskupinu černochov, a to z dvoch dôvodov:[3]

  • inteligentnejší sa nenechali chytiť,
  • kto nebol hlúpy a poddajný, bol zabitý – otrokári potrebovali hlúpych, ľahko manipulovateľných ľudí.

Avšak z doposiaľ realizovaných výskumov sa zdá, že černosi v Afrike majú ešte nižšiu inteligenciu než americkí černosi (pozrite rasa a inteligencia).

Civilizačný prínos

Vo všeobecnosti černosi v Amerike spôsobujú obrovské sociálne problémy a v porovnaní s ostatnou spoločnosťou žijú v omnoho horších sociálnych podmienkach a veľkej chudobe. Spravidla platí, že bieda, rozvrat a chudoba sú priamo úmerné počtu černochov v určitej oblasti (podobne ako u Cigánov v Európe).

Americkí černosi sa vyznačujú výrazne vysokou kriminalitou oproti bielemu obyvateľstvu (pozrite Rasa a kriminalita).

Židovský filozof a sociológ Michael Levin v knihe Why Race Matters (Prečo na rase záleží) uvádza:

    „Ako to, že jednoduchý fakt, že sa v určitej oblasti zvýši počet čiernych, znižuje kvalitu bývania? Keď odídu bieli, zvýši sa chudoba. Typickou sťažnosťou je, že bieli si berú dobré pracovné príležitosti so sebou. Tí, ktorí majú takýto názor, však už nevysvetľujú, čo bráni čiernym v tom, aby si tieto pracovné miesta prisvojili.“[4]

Pozrite tiež

Externé odkazy

Poznámkový aparát

  1. Bakalář, Petr: Tabu v sociálních vědách. Praha : Votobia, 2003, s. 43.
  2. Bakalář, Petr: Tabu v sociálních vědách. Praha : Votobia, 2003, s. 43.
  3. Eysenck, Hans Jürgen: Race, Intelligence and Education. London : Temple Smith, 1971, s. 46 – 47.
  4. Levin, Michael: Why Race Matters. Race Differences and What They Mean. Westport: Praeger, 1997. str. 150 – 152.