Baldur von Schirach

Baldur von Schirach.

Baldur Benedikt von Schirach (* 9. máj 1907, Berlín; † 8. august 1974, Kröv) bol vodca Hitlerjugend a viedenský gauleiter. Po vojne bol odsúdený ako vojnový zločinec.

Život

Baldur von Schirach sa narodil v Berlíne ako najmladšie zo štyroch detí. Jeho otec Rittmeister Carl Baily Norris von Schirach (1873 – 1948) bol divadelný režisér. Jeho matka Emma Middleton Lynah Tillou (1872 – 1944) bola amerického pôvodu a dvaja z jej predkov dokonca podpísali americké Vyhlásenie nezávislosti. Angličtina bola prvý jazyk, ktorý sa Schirach naučil; nemčinu ovládal až vo veku 5 rokov. Mal dve sestry, Viktooriu a Rosalindu a brata Karla Benedicta (ktorý spáchal samovraždu v roku 1919, vo veku 19 rokov).

31. marca 1942 sa Schirach oženil s 19-ročnou Henriettou Hoffmannovou, dcérou Heinricha Hoffmanna, osobného fotografa Adolfa Hitlera a jeho dobrého známeho. Vďaka tomuto vzťahu bol Schirach súčasťou Hitlerovho „vnútorného kruhu“. Schirachovci boli vítaními hosťami v Hitlerovom sídle Berghof. Henriette von Schirach mala so svojím manželom štyri deti: Angelika Benedikta von Schirach (* 1933), Klaus von Schirach (* 1935), Robert von Schirach (* 1938) a Richard von Schirach (* 1942).

Vojenská kariéra a pôsobenie počas vojny

Schirach sa vo veku 10 rokov pridal k Wehrjugendgruppe (skupine vojenských kadetov) v roku 1925 sa pridal k NSDAP. Čoskoro sa presunul do Mníchova a v roku 1929 sa stal vodcom Nationalsozialistischen Deutschen Studentenbund (NSDStB, Zväzu nemeckých národnosocialistických študentov). V roku 1931 nadobudol pozíciu Reichsjugendführer (Ríšskeho vodcu mládeže) v NSDAP a v roku 1933 sa stal vedúcim Hitlerjugend (Hitlerovej mládeže) a okrem toho dostal hodnosť Gruppenführer v SA.

V roku 1940 organizoval evakuáciu 5 miliónov detí z miest ohrozených bombardovaním spojencov. Neskôr v tom istom roku sa pridal do armády a dobrovoľne sa prihlásil na službu vo Francúzsku. Pred tým, ako bol odvolaný z frontu, stihol získať vyznamenania železný kríž. Vedúcim Hitlerjugend sa v roku 1940 stal Artur Axmann. Schirach sa namiesto toho stal gauleiterom (ríšskym správcom) Reichsgau Vienna, a túto pozíciu si udržal do konca vojny.

Počas nasledujúcich niekoľko rokov sa okrem iného pričinil o deportáciu Židov z Viedne do koncentračných táborov v Poľsku. Počas jeho pôsobenia takýto osud stihol 185 000 Židov. V prejave z 15. septembra 1942 vyhlásil, že deportácia Židov je „prínos k európskej kultúre“. Neskôr počas vojny sa vyjadroval za jemnejšie zaobchádzanie s východoeurópskymi národmi a kritizoval tvrdé podmienky, pod ktorými prebiehala deportácia Židov. V roku 1943 upadol do nemilosti niektorých predstaviteľov režimu, no vo svojej funkcii sa udržal.

Schirach sa notoricky obával leteckých útokov. V cisárskom paláci Hofburg vo Viedni dal prestavať pivnice a prispôsobil ich na protiletecký bunker. Rozsiahle koordinačné centrum protileteckej obrany, umiestnené pod viedenskými lesmi, malo úkryty aj pre Schiracha samotného. Viedenčania toto stredisko nazývali „Schirachov bunker“.

Norimberské procesy

Schirach sa vzdal v roku 1945 a bol súdený na Norimberských procesoch. Na pojednávaniach bol jedným z dvoch obžalovaných, ktorí kritizovali Hitlera. Povedal, že nevedel o vyhladzovacích táboroch a taktiež preukázal, že u Martina Bormanna protestoval proti neľudskému zaobchádzaniu so Židmi. 1. októbra bol uznaný vinným zo zločinov proti ľudskosti za deportáciu viedenských Židov. Bol odsúdený na 20 rokov väzenia, ktoré si aj odsedel vo väzení Spandau.

20. júla 1949 sa so Schirachom, zatiaľ čo bol vo väzení, rozviedla jeho manželka Henrietta.

Schirach bol prepustený z väzenia 30. septembra 1966 spolu s Albertom Speerom, ktorý si tiež odpykával trest 20 rokov väzenia (po ich prepustení sa jediným väzňom v Spandau stal Rudolf Hess). Po prepustení sa Schirach usídlil v južnom Nemecku. Vydal svoje pamäte Veril som Hitlerovi (nemecky „Ich glaubte an Hitler“). Zomrel v roku 1974 v Kröve.

Podľa niektorých autorov, napríklad židovského historika Lothara Machtana, bol Schirach bisexuál.

Externé odkazy

• Baldur von Schirach na Wikipédii – pôvodný zdroj tohto článku