David Irving
Z Metapédia
David John Cawdell Irving (* 24. marec 1938, Hutton, Anglicko) je britský historický revizionista a disident. Napísal viac ako 30 kníh z obdobia druhej svetovej vojny. Irving bol jedným z najobľúbenejších a najuznávanejších odborníkov na toto obdobie. Upadol však do nemilosti médií, keď upozornil na skutočnosť, že neexistuje žiadny dôkaz, že by Hitler vedel o holokauste (pozri Hitler a holokaust). Neskôr dospel k záveru, že holokaust, ako plán na masové vyhladenie všetkých európskych Židov pomocou zariadení ako plynové komory nikdy neexistoval. (Irving však píše o strieľaní Židov na východnom fronte – tieto akty kritizuje ako barbarstvo a dáva ich za zodpovednosť Heinrichovi Himmlerovi.) Za tieto aktivity bol perzekvovaný v mnohých štátoch a sedel za ne aj vo väzení. Najnovšie vyhlásil, že vyvražďovanie Židov prebiehalo, ale iba v táboroch akcie Reinhard.
Obsah |
[úprava] Zo slávneho historika štvancom
Istý novinár z časopisu Time na spoločnej večeri s Irvingom v New Yorku v roku 1988 povedal:
- Prečítal som si o vás všetky novinové výstrižky. Pred vydaním Hitlerovej vojny ste boli svätý, boli ste miláčikom oznamovacích prostriedkov. Po jej vydaní vás začali zahŕňať urážkami.
Počas pobytu v Nemecku v máji roku 1992 Irving citoval zo záznamu videonahrávky (poriadenej židovským revizionistom D. Coleom), na ktorej hlavný riaditeľ Štátneho múzea Osvienčim Dr. Francizek Piper priznal, že zariadenie 40 rokov ukazované svetu (dovtedy vyše 40 miliónom návštevníkov) ako pôvodná, nacistami postavená plynová komora nie je autentická a v skutočnosti ju po vojne postavili poľskí komunisti. Len za citovanie Piperovho priznania bol Irving obvinený za „hanobenie pamiatky mŕtvych“.
Irvingovi bolo na súde zakázané prezentovať dôkazy a dokonca povolať Dr. Pipera ako svedka. Za konštatovanie historickej skutočnosti, ktorú potvrdil aj riaditeľ múzea Osvienčim, bol Irving pokutovaný sumou 10 000 ríšskych mariek. Po odvolaní bolo jeho odsúdenie potvrdené a pokuta strojnásobená. V „nemeckom štátnom záujme“ mu bolo zakázané študovať Nemecké štátne archívy, bádaním v ktorých strávil tri desiatky rokov a tiež pre ne zozbieral početné dokumenty. Nemecko ho vykázalo zo svojej krajiny, podobne Kanada, Francúzsko, Rakúsko, Taliansko, Južná Afrika a Austrália.
V novembri 1992 bol v Kanade zatknutý, spútaný a deportovaný do Británie. Pri pohľade na to, ako policajti v putách nasilu vedú Davida Irvinga (ktorý nikdy nepáchal násilnú trestnú činnosť) reportér týždenníka The Toronto Globe & Mail sa spýtal: „Prečo je v putách? Obával sa snáď niekto, že by mohol použiť svoj písací stroj?“
11. novembra 2005 bol David Irving počas návštevy Rakúska zatknutý za zločin údajne spáchaný v roku 1989. V tom čase (ešte pred pádom Berlínskeho múru) mal v Rakúsku prejav, v ktorom vzhľadom na nezmyselné príbehy bývalých väzňov koncentračných táborov (pozri Polemika o holokauste – Dôveryhodnosť svedkov) označil plynové komory za „mýtus“. Bola mu odoprená možnosť prepustenia na kauciu, a tak bol vo väzení držaný až do 20. februára 2006, kedy ho viedenský súd odsúdil na tri roky väzenia za „popieranie holokaustu“. Ako stratégiu obhajoby Irving použil tvrdenie, že medzičasom sa jeho názory zmenili. V decembri 2006 bol prepustený a deportovaný do Veľkej Británie. Keďže mu Rakúsko už natrvalo zakázalo vstup na svoje štátne územie, Irving vyhlásil, že už viac nie je potrebné, aby preukazoval ľútosť nad vlastnými názormi.
V súčasnosti David Irving žije vo Veľkej Británii so svojou dánskou priateľkou a ich dcérou Jessicou.
V septembri 2007 sa Irving vyjadril, že jeho názory na holokaust „vykryštalizovali“. Tvrdí, že vyvražďovanie Židov prebiehalo v táboroch akcie Reinhard (na rozdiel od ostatných táborov), kde bolo zabitých vyše 2,5 milióna Židov. Irving povedal, že Židia sami svojím správaním zapríčinili to, čo ich postihlo. Za výkon vyvražďovania robí zodpovedným Heinricha Himmlera, Hitler o ňom údajne vôbec nevedel (pozri Hitler a holokaust). [1] Je možné, že ide o podobné vyhlásenie ako počas jeho obhajoby, aby zvýšil svoju akceptovanosť pred plánovanou novou sériou prejavov, s ktorými plánuje vystúpiť po Británii.
Keďže Irvingove názory stoja niekde mezi ortodoxnými exterminacionistami a revizionistami (aj keď značne bližšie k druhej skupine), býva niekedy nazývaný polovičným alebo semirevizionistom.
[úprava] Výroky
- Historici sú obdarení schopnosťou, ktorá je odopretá aj bohom – meniť to, čo sa už stalo! (Hitlerova válka, str. 7.)
- Nemeckí historici, ktorí sa tak starostlivo snažia zmapovať všetky ostatné témy, si vypestovali neuveriteľné predsuky akonáhle sa jedná o samotného Hitlera: obmedzujú sa na jednoduché tvrdenia a vinník sa hľadá bez ohľadu na historické fakty. Britskí a americkí historici kráčajú v rovnakých šľapajach. Ďalší autori len citujú tých predošlých. Celých tridsať rokov po vojne vychádzajú naše vedomosti o Hitlerovej úlohe v oných zverstvách z opakovaného incestu medzi historikmi. (Tamtiež, str. 26.)
[úprava] Pozri tiež
| Holokaust | ||
|---|---|---|
| Zdroje a diskusia | ||
| Holokaust, Hitler a holokaust, Konferencia vo Wannsee, Polemika o holokauste, Dôkazy holokaustu | ||
| Koncentračné tábory | ||
| Osvienčim | ||
| Treblinka | ||
| Majdanek | ||
| Bádatelia – revizionisti | ||
| David Irving, Richard Butz, François Duprat, Mark Weber, Jürgen Graf, Ernst Zündel, Paul Rassinier, Carlo Mattogno, David Cole, Joseph Ginsberg | ||
| Bádatelia – exterminacionisti | ||
| Raul Hilberg, Jicchak Arad, Leon Poljakov, Norman Finkelstein, Jean-Claude Pressac | ||
| Známi bývalí väzni | ||
| Elie Wiesel, Yankel Wiernik, Simon Wiesentahl, Fedor Gál, Paul Rassinier | ||
| Perzekúcia opačných názorov a zaujatosť | ||
| Osvienčimská lož, Popieranie holokaustu, Auschwitz komplex, Ivan Demjanjuk | ||
| Zoznam všetkých článkov | ||
