Jicchak Arad
Z Metapédia
Jicchak Arad (* 11. november 1926, Litva), tiež Yitzak Arad alebo Yitzhak Arad, narodený ako Itzhak Rudnicki, je židovský historik. Ako mladý bol členom sionistického mládežníckeho hnutia Ha-No'ar ha-Tsiyyoni. Počas druhej svetovej vojny sa pridal k sovietskym partizánom a bojoval proti nacistom. V rokoch 1972 – 1993 bol riaditeľom múzea holokaustu Yad Vashem. Patrí medzi renomovaným exterminacionistických historikov.
Obsah |
[úprava] Hodnovernosť a citovanie pochybných zdrojov
Arad je autorom knihy Belzec, Sobibor, Treblinka o táboroch Akcie Reinhard, ktoré prezentuje ako vyhladzovacie. Ako v prípade každej exterminacionistickej publikácie, aj v tejto knihe Arad čerpá najmä zo svedectiev preživších (Pozri tiež: Polemika o holokauste – dôveryhodnosť svedectiev). Najmä po procese s Demjanjukom je týmto značne znížená dôveryhodnosť jeho knihy.
[úprava] Eli Rosenberg
Arad bez akýchkoľvek pochybností či výhrad cituje svedka Eliho Rosenberga, ktorý vypovedá o strážcovi „Ivanovi Hroznom“ (Ivanovi Demjanjukovi) z Treblinky:
- Tento Ukrajinec nachádzal zvláštne potešenie v ubližovaní iným ľuďom, najmä ženám. Bodal ženy mečom do nahých stehien a pohlavia predtým, než vstúpili do plynových komôr a mladé ženy a dievčatá tiež znásilňoval. Často odrezával uši a nosy starých Židov, ktoré mu nevoňali. Keď nebol spokojný s niekoho prácou, mlátieval nebožiaka železnou tyčou a roztrieštil mu lebku alebo ho prebodol svojím nožom. Zvlášť ho bavilo zapliesť človeku hlavu medzi dva pramene ostnatého drôtu a potom do nej biť, ako bola medzi nimi zachytená. Väzeň sa potom medzi drôtmi uškrtil, keď sa zvíjal a uskakoval pred ranami [1]
S Ivanom Demjanjukom sa konal súd v Izraeli. Piati svedkovia dosvedčili, že je „Ivan Hrozný“, notoricky známy brutálny strážca, ktorý obsluhoval plynovú komoru v Treblinke. Demjanjuk bol najprv odsúdený na trest smrti. Keď sa však odvolal, vyšli na povrch závažné skutočnosti: ukázalo sa, že Demjanjuk v Treblinke nikdy nebol, z čoho vyplýva, že všetci piati svedkovia klamali. Táto skutočnosť tým pádom vrhá tieň pochybnosti aj na ostatné svedectvá bývalých väzňov (Pozri tiež: Polemika o holokauste – dôveryhodnosť svedectiev).
[úprava] Alexander Pečerský
Arad však čerpá aj z ďalších pochybných zdrojov. Z celkovo zamietnutých svedectiev vyberá časti, ktoré vyzerajú rozumne a tieto používa. Napríklad spomienky Alexandra Pečerského, sovietskeho Žida, ktorý naplánoval útek zo Sobiboru, obsahujú zmienky o plynových komorách s otvárateľnými podlahami, odkiaľ obete rovno napadali do vozňov pripravených dole na ich zvážanie. Takáto koncepcia je však dávno zamietnutá aj oficiálnymi historikmi. Arad však používa iné časti Pečerského spomienok ako relevantný zdroj (vo svojej knihe Belzec, Sobibor, Treblinka cituje Pečerského 38-krát, samozrejme len z častí, ktoré sú v súlade s jeho verziou [2]).
[úprava] Kurt Gerstein
Pozri tiež: Gersteinova správa
Arad cituje značnú časť dokumentu známeho ako Gersteinova správa. Ide o vo väzení napísané hlásenie, ktorého autorom je dôstojník SS, expert na hygienu Kurt Gerstein. Správa obsahuje mnohé zjavné absurdity, napr. zmienky o 20 miliónoch mŕtvych (a to len v Sobibore, Treblinke a Belzecu) či o 35 – 40 metrov vysokých kopách topánok, ktoré sa mali vŕšiť v tábore po príchode väzňov. Prvú skutočnosť Arad „diskrétne“ obchádza, druhú síce cituje, no nijak sa pri nej nepozastavuje. Bolo by namieste minimálne si položiť otázky: kto a ako by vynášal topánky do takejto obrovskej výšky (cca 10 poschodového domu)? prečo by vôbec Nemci vôbec takú gigantickú kopu týčili (okolo tábora bolo miesta dosť)? Arad konštatuje: „Správa o tom, čo Gerstein pozoroval ako očitý svedok, je spoľahlivá; avšak ,skutočnosti‘, ktoré mu zdelili jeho hostitelia, boli do istej miery prehnané či vystatovačné.“ [3]
[úprava] Yankel Wiernik
Yankel Wiernik bol väzňom v Treblinke, ktorý o svojej skúsenosti v tábore napísal knihu Rok v Treblinke. Táto kniha obsahuje mnohé absurdity a nemožnosti, a ako dôveryhodný zdroj je značne diskreditovaná.
Wiernik napríklad:
- Nemcov opisuje ako „diablov“, ktorí sa tešili a robili prípitky počas hromadného spaľovania mŕtvol.
- Píše, že ženy boli pri spaľovaní na otvorenom ohni používané na „zakladanie ohňov“.
- Píše, že na neho pri pokuse o útek vystrelil ukrajinský strážnik, strela prešla Wiernikovým oblečením, no neprerazila jeho kožu. (Wiernik následne strážnika zabil sekerou.)
Keďže však ide o komplexné rozprávanie o Treblinke a originálna dokumentácia aspektov, ktoré Wiernik opisuje, neexistuje, historici často čerpajú z Wiernikovho svedectva (samozrejme, len tie časti, ktoré sú v súlade s ich verziou). Arad cituje Wiernika 24-krát. [4]
[úprava] Správy poľského hnutia odporu
43. kapitola knihy Jicchaka Arada Belzec, Sobibor, Treblinka sa nazýva „Zprávy o táborech smrti v polských válečných publikácích“ [5]. Týmto sa Arad snaží správy o holokauste potvrdiť aj z ďalšieho zdroja ako svedectiev väzňov (problém však je, že informácie poľského hnutia odporu pochádzali predovšetkým od väzňov).
Arad cituje správu Delegatúry (pobočky poľskej exilovej vlády) londýnskej vláde, v ktorej sa píše:
- Podľa informácií jedného Nemca zamestnaného na vyhladzovacom stanovišti je toto miesto situované v Belzecu tesne pri železničnej stanici a oplotené ostnatým drôtom. (...) Po vyložení sú muži odvedení do barakov vpravo, ženy do baraku vľavo, kde musia odložiť svoje šaty, ako keby išli do kúpeľov. Po vyzlečení šiat obe skupiny postupujú do tretieho baraku s elektrickou podlahou, kde sú vyhladení. Potom sa mŕtvoly drezinou posúvajú k 3 metre hlbokému zákopu za plotom. Tento zákop vyhĺbili Židia a všetci boli následne zlikvidovaní. [6]
Snáď táto správa je dôvodom, prečo na Norimberských procesoch žalobcovia uviedli, že existujú „početné detaily“ o zabíjaní elektrinou v Belzecu. Dnes to už žiadny historik holokaustu netvrdí.
Ďalší dokument, ktorý Arad cituje, je Buletin informácií Krajinskej armády (poľská odbojová organizácia) z 18. augusta 1942:
- Okrem transportov z Varšavy prichádzajú do Treblinky každý deň ďalšie vlaky z iných miest. (...) Po tom, čo lokomotíva opustí stanicu, donútia Židov vyzliecť sa a ísť údajne do spŕch. V skutočnosti ich odvedú do plynových komôr, tam zahubia a potom pochovajú do pripravených jám, niekedy aj zaživa. Jamy hĺbia stroje. Plynové komory sú pohyblivé a situované nad jamami. [7]
Na nasledujúcej strane Arad cituje informačný buletin tej istej organizácie z 8. septembra 1942:
- Vyhladzovací tábor Treblinka, miesto, kde sa zabíjajú Židia, leží blízko pracovného tábora. (...) Vyhladzovanie sa teraz vykonáva spôsobom úplne nezávislým na starom tábore. Lokomotíva dotlačí vagóny so Židmi na rampu. Ukrajinci vyženú Židov z vozov a odvedú ich do „sprchy, aby sa vykúpali“. Táto budova je oplotená ostnatým drôtom. Vchádzajú do nej po skupinách po 300 až 500 ľudí. Každá skupina je ihneď nepriedušne uzavretá vnútri a splynovaná. Plyn na nich nezapôsobí okamžite, pretože Židia musia ešte pokračovať k jamám, ktoré sú o pár desiatok metrov ďalej a ktorých hĺbka činí 30 m. Tam v bezvedomí padajú a rýpadlo ich zasype tenkou vrstvou zeminy. Potom prichádza ďalšia skupina... [8]
Miesto toho, aby Arad vyvodil jasný záver, že ide o vojnovú propagandu, ktorá využíva aj nepravdivé tvrdenia len aby očiernila Nemcov, dokumenty cituje ako dôveryhodné. Evidentné nezmysly z nich považuje za „založené na nespoľahlivých informáciách“. Opäť je teda uplatnená klasická metóda historikov holokaustu – čo vyhovuje ich verzii, preberú, zvyšok ignorujú.
[úprava] Pozri tiež
| Holokaust | ||
|---|---|---|
| Zdroje a diskusia | ||
| Holokaust, Hitler a holokaust, Konferencia vo Wannsee, Polemika o holokauste, Dôkazy holokaustu | ||
| Koncentračné tábory | ||
| Osvienčim | ||
| Treblinka | ||
| Majdanek | ||
| Bádatelia – revizionisti | ||
| David Irving, Richard Butz, François Duprat, Mark Weber, Jürgen Graf, Ernst Zündel, Paul Rassinier, Carlo Mattogno, David Cole, Joseph Ginsberg | ||
| Bádatelia – exterminacionisti | ||
| Raul Hilberg, Jicchak Arad, Leon Poljakov, Norman Finkelstein, Jean-Claude Pressac | ||
| Známi bývalí väzni | ||
| Elie Wiesel, Yankel Wiernik, Simon Wiesentahl, Fedor Gál, Paul Rassinier | ||
| Perzekúcia opačných názorov a zaujatosť | ||
| Osvienčimská lož, Popieranie holokaustu, Auschwitz komplex, Ivan Demjanjuk | ||
| Zoznam všetkých článkov | ||
[úprava] Poznámky
- ^ Jicchak Arad: Belzec, Sobibor, Treblinka – vyhlazovací tábory akce Reinhard. Praha: BB/art, 2006. 456 strán. str. 204; pozri tiež str. 95, 243.
- ^ ibid. Pozri Aradov poznámkový aparát na str. 428 – 440.
- ^ Tamtiež, str. 108.
- ^ ibid. Pozri Aradov poznámkový aparát na str. 425 – 437.
- ^ ibid, str. 358 – 369.
- ^ ibid, str. 360.
- ^ ibid, str. 362.
- ^ ibid, str. 363.
