Rasová hygiena
Z Metapédia
Rasová hygiena (nemecky Rassenhygiene) je označenie pre eugenický program v národnosocialistickom Nemecku. V širšom zmysle však tento pojem môže zahŕňať eugenické opatrenia ako také, nielen tie v Tretej ríši.
Rasová hygiena pozostávala z nasledovných krokov:
- Zákaz rasového miešania – uchovanie rasovej homogenity a jej výhod.
- Podpora pôrodnosti a mladých nemeckých rodín – zvýšenie počtu Árijcov v Ríši.
- Sterilizácia nevyliečiteľne geneticky postihnutých osôb – asi v 350 000 prípadoch, čo znemožnilo vyrásť ďalšej generácii mentálne postihnutých (pozri Zákon na predchádzanie dedične poškodenému potomstvu).
- Eutanázia pre beznádejné prípady (asi 75 000) – čím sa ušetrili prostriedky aj spoločenská záťaž generované týmito jedincami.
Obsah |
[úprava] Program eutanázie
V roku 1938 sa jednej nemeckej rodine, Knauerovcom, narodilo ťažko deformované dieťa: s jednou rukou, jednou nohou, slepé a pravdepodobne mentálne retardované. Vidiac, že dieťa by nikdy nemalo šťastný život a bolo by záťažou pre rodinu a spoločnosť, nešťastný otec napísal list kancelárovi Hitlerovi, či by utrpenie ich dieťaťa nemohlo byť humánnym spôsobom ukončené. Prípad Hitlerom tak pohol, že poslal ku Knauerovcom svojho osobného lekára Dr. Brandta . „Dr. Brandt bol milý, ľudský a inteligentný človek. Pripadal nám ako spasiteľ,“ povedali o tom neskôr Knauerovci. Po dôkladnom zvážení bola ich dieťaťu udelená eutanázia.
Nemecký občan, to sú aj tvoje peniaze!“
Plagát úradu rasovej politiky NSDAP propagujúci eugenické opatrenia.
Eutanázia bola vykonaná približne na 70 000 nevyliečiteľne chorých dospelých a 5 000 deťoch po súhlase rodičov a na ich žiadosť (každý prípad bol dôkladne preverený).
[úprava] Obvinenia z genocídy
Častým tvrdením, používaným na diskreditáciu eugeniky je, že nacistická eugenika zlikvidovala niekoľko miliónov ľudí (pozri však Polemika o holokauste). Nacistická politika voči Židom však nebola motivovaná eugenicky. Hitler ani nacisti netvrdili, že židia by boli intelektuálne či telesne podradní (skôr morálne) voči árijcom. Konečné riešenie židovskej otázky bolo snahou o etnické vyčistenie krajiny a vyvrcholením mocenského súperenia medzi nacistami a Židmi, ktoré v tom čase víťazili nacisti (po vojne sa pomery obrátili).
Eugenický záujem, ak by existoval, bol dostatočne chránený už Norimberskými zákonmi, ktoré zakazovali rasové miešanie Nemcov s Neárijcami, čo sa vzťahovalo aj na Židov; teda genofond Nemcov bol tak či tak chránený pred poškodením.
[úprava] Pozri tiež
[úprava] Zdroje
- Proctor, Robert Neel: Racial Hygiene: Medicine Under the Nazis. Cambridge: Harvard University Press, 1988. ISBN 0-674-74578-7.
