Tretia ríša
Z Metapédia
Tretia ríša (Drittes Reich) je označenie pre Nemeckú ríšu v čase, keď boli pri moci národní socialisti, teda od 30. januára 1933 do 8. mája 1945. Tretia ríša znamenala nadväznosť na Svätú rímsku ríšu národa nemeckého (Prvá ríša) a Bismarckove Nemecko (Druhá ríša). Pomenovanie Tretia ríša sa však používalo pomerne zriedka, oficiálny názov štátu bol Deutsches Reich (Nemecká ríša), neskôr sa používalo aj Grossdeutsches Reich (Veľkonemecká ríša).
30. januára 1933 bol za nemeckého kancelára vymenovaný Adolf Hitler, čím sa datuje vznik Tretej ríše. 8. mája 1945 Nemecko kapitulovalo, čo značí jej zánik. (Ide však viac-menej o približné vymedzenie.)
Tretia ríša bola štát postavený na rasových základoch, rasové miešanie Árijcov s inými rasami bolo podľa zákona zakázané. Osoby neárijského pôvodu neskôr nemohli byť ani občanmi Ríše a počas vojny sa nakoniec pristúpilo k deportácii väčšiny z nich.
Obsah |
[úprava] Hitler zvolený do funkcie
Vo voľbách v marci 1933 získala nacistická strana najväčší podiel hlasov: 44 % mandátov v parlamente. Samo o sebe to nebolo väčšinou, ale v kombinácii s menšími nacionalistickými a pravicovými stranami mala takáto koalícia 52 % hlasov. (Tieto menšie strany sa neskôr z vlastnej vôle zlúčili s NSDAP.) Hitler bol ríšskym prezidentom Hindenburgom menovaný za kancelára.
Keď sa nacisti dostali k moci, nasadili majstrovskú propagandu spolu s rozšíreným programom sociálneho zabezpečenia a politickej reformy. V priebehu troch rokov sa následkom toho drvivá väčšina Nemcov rozhodla pre Hitlera. Keď Hitler nastupoval do úradu, vo verejnom vyhlásení požiadal nemecký národ, nech mu poskytne štyri roky vlády, po ktorých sa bude konať referendum, v ktorom vystaví svoju popularitu skúške. Toto referendum sa náležite aj odohralo a na hlasovacích lístkoch bola vytlačená len jedna jednoduchá otázka: „Schvaľujete národnosocialistickú vládu alebo nie?“
Dokonca sám Hitler bol výsledkom prekvapený: odpoveď „áno“ zvolilo ohromujúcich 44 461 278 voličov, teda 98,8 % z celkového počtu 45 453 691 registrovaných voličov. Hlasov za „nie“ bolo naproti tomu len 540 211. Aj keď sa vezme do úvahy, že niektorí ľudia mohli byť príliš vystrašení vyjadriť nesúhlas (hoci hlasovanie bolo tajné), tento výsledok stále hovorí o miere podpory, ktorá by bola nedosiahnuteľná akýmkoľvek politikom v akejkoľvek modernej demokracii.
[úprava] Domáca politika
[úprava] Rasová politika
V Tretej ríši bolo zákonom zakázané rasové miešanie Árijcov s Neárijcami. U Nemcov sa podporovala hrdosť na príslušnosť k národu a rase. Táto sa však niesla v pozitívnom duchu a nespájala sa s nenávisťou k iným národom. Americký černošský aktivista W. E. B. Du Bois navštívil Nemecko a po návrate do USA povedal, že tam vládne omnoho väčší rasizmus ako v Tretej ríši. V podobnom zmysle sa vyjadril čierny americký atlét Jesse Owens, ktorý na olympijských hrách v roku 1936 vyhral 4 zlaté medaily. Keď bol v Nemecku, mohol cestovať a bývať v tých istých hoteloch, čo bieli, zatiaľ čo keď sa vrátil do USA, stále tam vládla prísne segregácia. Prezident Roosevelt ho dokonca ani nikdy neprijal do Bieleho domu. K zisku jednej z Owensovým legendárnych medailí mu silne dopomohol nemecký atlét Lutz Long.
Hitler v rámci propagandy používal ostrú rétoriku najmä voči Židom, v skutočnosti bol však jeho pohľad na rasovú hrdosť nasledovný:
- Nepociťujem nijakú rasovú nenávisť. V každom prípade je však nežiaduce, aby sa rôzne rasy dokopy zmiešavali. (...) Hrdosť na vlastnú rasu – čo neznamená opovrhovanie inými rasami – je normálne a zdravé cítenie. Nikdy som Číňanov alebo Japoncov nepovažoval za podradných oproti nám. Patria medzi starobylé civizácie, a otvorene priznávam, že ich minulosť je vyššia ako naša. Majú právo na ňu byť hrdí, rovnako ako my máme právo byť hrdí na civilizáciu, ku ktorej patríme. V skutočnosti verím, že čím pevnejšie sa budú Číňania a Japonci pridŕžať svojej rasovej hrdosti, tým ľahšie spolu nájdeme porozumenie.
[úprava] Zdravotná politika
Medicína v nacistickom Nemecku patrila medzi najvyspelejšie na svete v tom čase. Nemeckí vedci ako jedny z prvých na svete varovali pred rizikom radiácie a škodlivosťou prvkov ako azbest, olovo, kadmium či ortuť. Nemecké medicínske časopisy v 30. a 40. rokoch ako prvé na svete varovali pred škodlivými účinkami umelých farbív do jedál a konzervačných prostriedkov v jedle a nápojoch a zdôrazňovali potrebu navrátiť sa k „organickým“, teda prirodzeným prísadám v liekoch, kozmetike, hnojivách a potrave (takýto trend sa v súčasnosti opäť stáva populárnym).
[úprava] Boj proti rakovine, fajčeniu a alkoholu
Pozri tiež: Adolf Hitler – boj proti fajčeniu Nacistické Nemecko tiež bolo prvou krajinou na svete, ktorá aktívne zahájila kampaň proti fajčeniu: v júli 1939 bol založený úrad na boj proti tabaku a alkoholu, finančne podporovaný Ríšskym zdravotným inštitútom. V júni 1942 bol na univerzite v Jene, Sasko založený Inštitút na boj proti tabaku, ktorý podporil aj Adolf Hitler osobne. Na projekt zo svojich súkromných zdrojov venoval 100 000 mariek. V roku 1944 sa Nemecko stalo prvou krajinou, kde bolo zakázané fajčenie vo verejnej doprave.
V roku 1937 nacisti presadili zákony zakazujúce predaj alkoholu maloletým a stanovili tvrdé tresty pre vodičov šoférujúcich v opitosti, pričom prvýkrát boli za týmto účelom zavedené krvné testy na prítomnosť alkoholu. Ako súčasť opatrení štátu obmedziť pitie alkoholu SS propagovala minerálnu vodu. Do roku 1945 SS ovládala 75 % produkcie minerálok v Nemecku.
Americký historik Robert N. Proctor poukázal na to, ako sú tieto stránky histórie neznáme bežným ľuďom: „Koľkí z nás vedia, že väzni v Dachau vyrábali organický med? Alebo že nacistickí zdravotní aktivisti spustili najsilnejšiu kampaň proti fajčeniu na svete? Koľkí z nás vedia, že nacistický boj proti rakovine bol najtvrdší spomedzi všetkých na svete?“
[úprava] Eugenika
V Tretej ríši sa vykonávala eugenika. Išlo o štát postavený na rasových základoch, rasové miešanie bolo zakázané a občanmi Ríše mohli byť len Árijci. Toto zakotvili v roku 1935 prijaté Norimberské zákony. Osoby s ťažkými dedičnými ochoreniami (napr. mentálna retardácia) boli sterilizované na základe Zákon na predchádzanie dedične poškodenému potomstvu, v niektorých prípadoch sa používala aj eutanázia (pozri Rasová hygiena).
[úprava] Zahraničná politika
Národní socialisti po nástupe k moci začali uplatňovať sľubovanú politiku zjednocovania Nemcov a vyvíjali intenzívnu činnosť v prospech navrátenia etnicky nemeckých území Ríši:
- V januári 1935 bolo k Nemecku na základe plebiscitu pripojené Sársko (90,3 % hlasujúcich sa vyjadrilo za spojenie s Nemeckom);
- V marci 1938 Nemci bez odporu obsadili Rakúsko, aprílový plebiscit dodatočne schválil pripojenie Rakúska k Ríši (99 % Rakúšanov, sú však pochybnosti o objektivite);
- V októbri 1938 boli na základe Mníchovskej dohody k Ríši pripojené prevažne nemecké územia československo-nemeckého pohraničia (Sudety);
- 22. marca 1939 sa vláda Litvy podvolila nemeckému ultimátu a odovzdala Ríši väčšinovo nemecké mesto Memel a okolie.
[úprava] Pozri tiež
[úprava] Zdroje
- Proctor, Robert Neel: Racial Hygiene: Medicine Under the Nazis. Cambridge: Harvard University Press, 1988. ISBN 0-674-74578-7.
- Proctor, Robert Neel: The Nazi War on Cancer. Princeton, New Jersey: Princeton University Press, 1999. ISBN 0-691-07051-2.
[úprava] Externé odkazy
| Národný socializmus | ||
|---|---|---|
| Základné pojmy | ||
| Árijci, Biela rasa, Eugenika | ||
| Filozofia | ||
| Národný socializmus, Mein Kampf, Národnosocialistické ponímanie Boha, Výroky Adolfa Hitlera | ||
| Predstavitelia | ||
| Adolf Hitler (tvorca), Heinrich Himmler, David Lane, Vojtech Tuka | ||
| Organizácie | ||
| NSDAP, SA, SS, The Order | ||
| Národnosocialistické štáty | ||
| Tretia ríša, Protektorát Čechy a Morava, Slovenská republika, Nezávislý štát Chorvátsko | ||
