Schutzstaffel

Z Metapedia
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Vlajka SS.

Schutzstaffel (nem. Ochranné oddiely), skrátene SS, bola rozsiahla bezpečnostná polovojenská organizácia zriadená NSDAP. SS sa postupom času rozvinula na komplexnú organizáciu s podrobnou štruktúrou a obrovskou mocou. Pod SS nakoniec pripadla aj správa koncentračných táborov. Pod SS spadala aj kriminálna či poriadková polícia alebo výskumné projekty ako Ahnenerbe. Jednou zo zložiek SS bola tiež Waffen-SS (nem. Zbrane SS alebo Ozbrojená SS), rozsiahla paneurópska dobrovoľnícka armáda.

Vznik

SS pôvodne vzniklo ako osobná stráž Adolfa Hitlera. Už od svojho počiatku sa formovalo ako elita oproti „krčmovým bitkárom“ z SA. Hitler o vzniku SS povedal:

    „V presvedčení, že vždy existujú úlohy, ktoré zvládnu len najlepšie jednotky, som v rokoch 1922 – 23 založil Úderný oddiel Adolf Hitler. Boli to revolučne naladení chlapi, ktorí vedeli, že jedného dňa pôjde pekne do tuhého! Keď som vyšiel z [väzenia v] Landsbergu, všetko sa rozpadlo na hašteriace skupinky. Povedal som si, že potrebujem gardu, úplne malú, v ktorej každý bez odvrávania vykoná to, čo sa mu rozkáže, aj keby mal zabiť vlastného brata. Radšej dvadsať mužov, ktorí nepoznajú nič len vernosť a poslušnosť než stádo, na ktoré nie je spoľahnutia. Nato prišli Maurice, Schreck, Heiden. V Mníchove mali zostaviť malý oddiel ľudí, ktorí mali bezpodmienečne spraviť, čo sa im prikáže. Tak vznikli Ochranné oddiely, SS.“[1]

Na čele SS stál Ríšsky Vodca (Reichsführer). V tejto funkcii sa vystriedali nasledovné osoby:

Symbolika

Hlavným symbolom SS boli dve sig runy (nazývané tiež sowelu). Táto pôvodne starogermánska runa symbolizuje slnko, pozitívnu energiu, silu, zdravie a plodnosť.
Zahraniční dobrovoľníci navyše nosili vlastné národné symboly, ktoré niekedy nahradili sig runy (zväčša vlajky alebo iné národné symboly).
Mottom SS bolo: „Meine Ehre heißt Treue!“ („Mojou cťou je vernosť!“).

Členovia SS skladali prísahu na osobnú vernosť Adolfovi Hitlerovi v tomto znení:

    Ich schwöre Dir, Adolf Hitler, als Führer und Kanzler des Reiches Treue und Tapferkeit. Ich gelobe Dir und den von Dir bestimmten Vorgesetzten Gehorsam bis in den Tod, so wahr mit Gott helfe.

V preklade to znamená:

    Tebe, Adolf Hitler, Vodca a kancelár Nemeckej ríše, prisahám vernosť a statočnosť. Tebe a nadriadeným, ktorých menuješ, sľubujem poslušnosť až do smrti. K tomu mi Boh pomáhaj.

SS však nebola kresťanskou organizáciou, ako by mohol text prísahy napovedať. Podrobnosti v článku: Národnosocialistické ponímanie Boha.

Elitnosť SS

Waffen-SS bola elitnou zložkou nemeckých ozbrojených síl. Mala prísne vstupné kritériá, ktoré musel každý nádejný člen splniť. Tieto kritériá po vypuknutí vojny časom zvoľňovali (bolo potrebné početne dorovnávať utŕžené straty), ale vždy boli na vyššej úrovni ako v bežnej armáde.

Každý SS-mann bol cvičený ako samostatný bojovník (Einzelkämpfer), takže v prípade nutnosti aj obyčajný vojak bol schopný prebrať velenie jednotky. Členovia SS boli ideologickí bojovníci, vzdelávali sa vo filozofii a histórii. V SS celkove panoval voľnejší režim, SS-manni sa navzájom vnímali ako bratia, pomerne bežné bolo tykanie medzi nadriadenými a podriadenými. Vo všeobecnosti v SS vládol družný duch a prakticky vôbec nedochádzalo ku krádežiam (na rozdiel od bežnej armády si napr. členovia SS vôbec nezamykali kufre, pretože sa nepredpokladalo, že nejaký SS-mann by niekedy mohol okradnúť iného). Pri jednom z mála prípadov boli usvedčení zlodeji boli okamžite zastrelení, pochovaní bez náhrobku a celý regiment potom pochodoval nad miestom, kde boli pochovaní; odvtedy nebol zaznamenaný ďalší prípad krádeže.

Jednotky SS častejšie ako iné ozbrojené útvary bojovali do posledného muža. Spojenecký generál George S. Patton ich nazval „hrdými divíziami SS“. Ďalší americký generál Dwight D. Eisenhower (neskorší prezident USA) po jednom ťažkom boji komentoval: „Ako obvykle, SS bojovala do posledného muža.“ (Americké vojská sa prvýkrát v priamom boji s divíziami SS stretli až v druhej polovici roku 1944, teda keď sa vojna už pre Nemecko vyvíjala veľmi zle.)

Ruský veliteľ zajatý Nemcami v roku 1941 popisoval takýto incident: „Keď sa komisár Žukenin z 508. pešieho pluku pýtal jedného z dôstojníkov, za čo bojuje, jeho odpoveď znela: ,Za Hitlera!‘ Následne ho komisár kopol do slabín a zastrelil.“[2]

Ku koncu vojny ale boli znížené nároky na vstup do SS, a tak mnohé jej jednotky mali od povestnej elitnosti veľmi ďaleko (napríklad 21. divízia SS Skanderbeg (prvá albánska)). Pôvodné, prevažne nemecké a škandinávske divízie svojej reputácii však ostali verné.

Paneurópsky charakter Waffen-SS

Počas vrcholného rozkvetu Waffen-SS čítalo asi milión mužov z celej Európy. Len menšinu z nich, okolo 40 % tvorili etnickí Nemci. Medzi členmi SS boli muži z týchto národov: Nemci, Dáni, Nóri, Švédi, Fíni, Briti, Flámovia, Valóni, Francúzi, Rusi, Bielorusi, Ukrajinci, Chorváti, Bosniaci, Slovinci, Srbi, Česi, Slováci (Pozri Slováci v SS), Španieli, Kozáci, Tatári, Maďari, Lotyši, Estónci.


Heinrich Himmler, Ríšsky Vodca SS.

Heinrich Himmler v rozhovore s veliteľom lotyšskej SS Arturom Silgailisom upresnil svoje zámery ohľadom Európy a SS:
„On (Himmler) potom vymenoval tie národy, ktoré považoval za patriace do germánskej rodiny národov a tými boli: Nemci, Holanďania, Flámovia, Anglosasi, Škandinávci a baltské národy. ,Zjednotiť všetky tieto národy do jednej veľkej rodiny je v súčasnosti najdôležitejšia úloha‘ (povedal Himmler). ,Toto zjednotenie sa musí odohrať na princípe rovnosti a zároveň sa musí zaistiť identita každého národa a jeho ekonomická nezávislosť, samozrejme, to druhé sa musí prispôsobiť záujmom celého germánskeho životného priestoru. (...) Po zjednotení všetkých germánskych národov do jednej rodiny si táto rodina musí dať za úlohu pripojiť k sebe všetky románske národy (...) Som presvedčený, že po zjednotení sa románske národy budú schopné zachovať ako Germáni (...) Táto rozšírená rodina bielej rasy potom bude mať za úlohu prijať aj slovanské národy, pretože aj tie patria k bielej rase. (...) Iba takýmto zjednotením bielej rasy bude môcť západná civilizácia byť zachránená od žltej rasy. (...) V súčasnosti je v tomto ohľade vedúcou organizáciou Waffen-SS, pretože jej organizácia je založená na princípe rovnosti. Waffen-SS pozostáva nielen z germánskych, románskych a slovanských, ale dokonca aj z moslimských jednotiek a súčasne si každá jednotka zachovala svoju národnú identitu, bojujúc po tesnom boku ostatných. (...) Poznám veľmi dobre mojich Nemcov. Nemec si často myslí, že je lepší, ale rád by som takéto myslenie odvrátil. Je dôležité, aby každý dôstojník Waffen-SS poslúchol príkaz dôstojníka inej národnosti, ako aj to, aby dôstojník inej národnosti poslúchol nemeckého dôstojníka.“[3]


Sám Hitler si od SS veľa sľuboval. V budúcnosti sa mala stať akousi „novou aristokraciou“, rezervoárom ľudí, ktorí bude vládnuť Európe (zrejme aj to vysvetľuje, prečo v nej boli vojaci z prakticky všetkých európskych národov): „Vďaka svojej zbernej metóde zhromaždí SS vodcovský rezervoár, s ktorým potom budeme o sto rokov ovládať celok bez toho, aby sme museli veľmi premýšľať, koho kam dosadiť.“
Adolf Hitler; Vlčí brloh, 22.1.1942[4]

Divízie Waffen-SS

Spolu bolo sformovaných vyše 40 divízií Waffen SS. Jedna divízia pozostávala približne z 5 000 – 20 000 mužov.

Názvy divízií Waffen-SS sa kreovali nasledovne:

  • prvé bolo vždy poradové číslo divízie;
  • ak išlo o germánsku jednotku, pridalo sa „SS“;
  • ak išlo o negermánsku jednotku, pridalo sa „Waffen“ (zbrane, ozbrojená);
  • ak išlo o jednotku Volksdeutsche, pridalo sa „Freiwillige“ (dobrovoľnícka);
  • druh divízie (tanková, horská, jazdecká...);
  • ak išlo o negermánsku jednotku, pridalo sa „der SS“;
  • nakoniec sa mohlo pridať nejaké špecifické meno podľa významnej osobnosti, miesta vzniku divízie, atp.
Francúzski dobrovoľníci v Paríži pred odchodom na východný front. Nápisy na vlaku sú „Heil Hitler“ a „Vive la France“.

Zoznam divízií Waffen-SS:
1. SS divízia Leibstandarte SS Adolf Hitler
2. SS divízia Das Reich
3. SS divízia Totenkopf
4. SS tankovo-granátnicka divízia "Polizei"
5. SS tankoná divízia Wiking
6. SS horská divízia Nord
7. SS dobrovoľnícka horská divízia Prinz Euguen
8. SS jazdecká divízia Florian Geyer
9. SS tanková divízia Hohenstaufer
10. SS tanková divízia Frundsberg
11. SS dobrovoľnícka tankovo-granátnicka divízia SS Nordland
12. SS tanková divízia Hitlerjugend
13. ozbrojená horská divízia SS Handschar (prvá chorvátska)
14. ozbrojená granátnicka divízia SS (prvá ukrajinská) (neoficiálne známa ako Galizien – Halič)
15. ozbrojená granátnicka divízia SS (prvá lotyšská)
16. SS tankovo-granátnicka divízia Reichsführer-SS
17. SS tankovo-granátnicka divízia Götz von Berlinchen
18. SS dobrovoľnícka tankovo-granátnicka divízia Horst Wessel
19. ozbrojená granátnicka divízia SS (druhá lotyšská)
20. ozbrojená granátnicka divízia SS (prvá estónska)
21. ozbrojená horská divízia SS Skanderbeg (prvá albánska)
22. SS dobrovoľnícka jazdecká divízia Maria Theresia
23. ozbrojená horská divízia SS Kama (druhá chorvátska)
23. SS dobrovoľnícka tankovo-granátnicka divízia Nederland (prvá holandská), sformovaná po rozpade divízie Kama
24. ozbrojená horská divízia SS Karstjäger
25. ozbrojená granátnicka divízia SS Hunyadi (prvá maďarská)
26. ozbrojená granátnicka divízia SS Hungaria (druhá maďarská)
27. SS dobrovoľnícka granátnicka divízia Langemarck (prvá flámska)
28. SS dobrovoľnícka granátnicka divízia Wallonien (pozri Léon Degrelle)
29. ozbrojená granátnicka divízia SS RONA (prvá ruská)
29. ozbrojená granátnicka divízia SS (prvá talianska), sformovaná po rozpustení divízie RONA
30. ozbrojená granátnicka divízia SS (druhá ruská)
30. ozbrojená granátnicka divízia SS (prvá bieloruská)
31. SS dobrovoľnícka granátnicka divízia Böhmen-Mähren
32. SS dobrovoľnícka granátnicka divízia 30 Januar
33. ozbrojená jazdecká divízia SS (tretia maďarská)
33. ozbrojená granátnicka divízia SS Charlemagne (prvá francúzska)
34. SS dobrovoľnícka granátnicka divízia Landstorm Nederland
35- SS a policajná granátnická divízia
36. ozbrojená divízia SS Dirlewanger
37. SS dobrovoľnícka jazdecká divízia Lützow
38. SS granátnicka divízia Nibelungen

„Veľké skutky nie sú nikdy vykonané zbytočne.“
Léon Degrelle o činoch Waffen-SS[5]

Vojnové zločiny

Po vojne bola SS ako celok Spojencami vyhlásená za zločineckú organizáciu. Napriek tomu viaceré divízie SS z vojnových zločinov ani neboli obvinené a ich záznamy z vojnových zločinov sú tým pádom čisté. Ide najmä o jednotky zo severských krajín, napríklad Wiking, Nord či Nordland.

Niektoré jednotky SS sa však zúčastnili na vyvražďovaní civilistov, predovšetkým na masakrách proti Židom či Rómom (v strednej Európe, na Balkáne). Niektoré divízie boli z dôvodu páchania vojnových zločinov a zlej disciplíny rozpustené (RONA).

Pozri tiež

Zdroje a externé odkazy

Poznámkový aparát

  1. ↑ Hitler, Adolf: Monology ve Vůdcově hlavním stanu. Praha: Aurora, 1995. str. 126
  2. ↑ Irving, David: Hitlerova válka a válečná stezka let 1933 – 1945. Brno: JOTA, 2005. str. 486.
  3. ↑ Silgailis, Artur: Latvian Legion. James Bender Publishing, 1986. str. 348 – 349.
  4. ↑ Hitler, Adolfa: Monology ve Vůdcově hlavním stanu. Praha: Aurora, 1995. str. 163
  5. ↑ Degrelle, Léon: Tažení v Rusku 1941 – 1945 s SS divizí Wallonie na východní frontě. Praha: Elka Press, 1996. str. 11
Národný socializmus
Základné pojmy
Árijci, Biela rasa, Eugenika
Filozofia
Národný socializmus, Mein Kampf, Národnosocialistické ponímanie Boha, Výroky Adolfa Hitlera
Predstavitelia
Adolf Hitler (tvorca), Heinrich Himmler, David Lane, Vojtech Tuka
Organizácie
NSDAP, SA, SS, The Order
Národnosocialistické štáty
Tretia ríša, Protektorát Čechy a Morava, Slovenská republika, Nezávislý štát Chorvátsko
Zdroj: „http://sk.metapedia.org/m/index.php?title=Schutzstaffel&oldid=14466“