Herbert George Wells

H. G. Wells okolo roku 1920.

Herbert George Wells (* 21. september 1866, Bromley, Anglicko; 13. august 1946, Londýn) bol anglický spisovateľ. Bol známy svojimi sci-fi knihami, napr. Ostrov doktora Moreaua alebo Vojna svetov. Niekedy býva nazývaný, podobne ako Jules Verne, otcom sci-fi. Venoval sa tiež teórii spoločenských hier – napísal Stolné hry (1911) a Malé vojny (1913) o vojnových hrách s drobnými figúrkami vojakov.

Život

Wells sa narodil 21. septembra 1866 v Bromley, grófstvo Kent, Anglicko. Jeho otec bol majiteľ obchodu. Wells navštevoval Normal School of Science v Londýne a vystriedal viacero povolaní (istý čas bol napríklad učňom čalunníka, potom ako učiteľ) pred tým, než sa od roku 1895 začal naplno venovať písaniu.

V roku 1890 sa Wells oženil so svojou sesternicou Isabel Mary Wellsovou, ale v roku 1894 ju opustil pre jednu zo svojich študentiek Amy („Jane“) Catherine Robbinsovú, ktorú si vzal v roku 1895. S ňou mal dvoch synov: Georgea Philipa (známy ako „Gip“) v roku 1901 a Franka Richarda v roku 1903. Počas tohto manželstva mal však početné aféry, napr. s americkou aktivistkou za kontrolu pôrodnosti Margaret Sangerovou, spisovateľkou Elizabeth von Arnimovou či ukrajinsko-nemeckou šľachtičnou Mourou Budbergovou. V roku 1909 sa Wellsovi narodila dcéra Anna-Jane, ktorú mal so spisovateľkou Amber Reevesovou. V roku 1914 sa ako štvrté Wellsove dieťa narodil syn Anthony West (ako dospelý bol tiež spisovateľom), ktorého mal so spisovateľkou Rebeccou West.

Bapriek tomu, že Amy Catherine o niektorých z týchto afér vedela, ostala za Wellsa vydatá až do svojej smrti v roku 1927.

Na základe niektorých aspektov Wellsovho správania sa predpokladá, že by mohol mať Aspergerov syndróm.

Politické názory

Wells sympatizoval so socializmom (sám tak svoje politické presvedčenie nazval), aj keď bol proti boľševizmu a marxizmu. Istý čas bol členom ľavicovej Fabian society, avšak mal tendenciu dostávať sa do sporov s ostatnými jej členmi (vrátane ďalšieho známeho spisovateľa, G. B. Shawa).

Wells kritizoval neslobodu v Sovietskom zväze, aj keď Stalina opísal ako osobne dobrého človeka. Po stretnutí s ním odchádzal s pocitom, že „nikdy nestretol viac čestného, poctivého a úprimného muža a len vďaka týmto vlastnostiam ,a ničomu okultnému a temnému‘ Stalin získal svoju moc.“

Wellsove politické názory však na druhej strane „mali mnoho spoločné s nacizmom“. Podľa MacKenzieho a MacKenzieho, ktorí spísali Wellsov životopis, Wells „zastával svojskú pozíciu v politike, ktorá nemôže byť jasne označená vtedajšími pojmami ,pravica‘ a ,ľavica‘ a ktokoľvek, kto sa ho snažil umiestniť niekde na tomto kontinuu, prišiel k zvláštnym protirečeniam.“

Ako mnohé významné osobnosti svojej doby, aj Wells zastával pozitívne stanovisko k eugenike. V knihe Moderná utópia opísal štát založený na socialistických a eugenických princípoch, na ktorého čele stál vzdelaný, ľudský a láskavý diktátor. Wells sa taktiež obdivne vyjadril o knihe H. S. Chamberlaina Základy 19. storočia.

Diela

Wells napísal okrem iných aj nasledujúce diela:

• Stroj času (novela, 1895)
• Ostrov Dr. Moreaua (novela, 1896)
• Vojna svetov (román, 1898)
• Prví ľudia na mesiaci (novela, 1901)
• Vojna vo vzduchu (1907)
• Stolné hry (1911)
• Malé vojny (1913)

Výroky

• Židia boli presvedčení, že Boh celého sveta je spravodlivý, lenže oni ho tiež chápali ako Boha, s ktorým sa dá jednať a ktorý s otcom Abrahámom urobil obchodnú zmluvu – a veruže výhodnú zmluvu pre nich, aby ovládli svet.
• Sila pramení z núdze; kľudný, bezpečný život vedie k slabosti. (z knihy „Stroj času“)
• Ak prírodné vedy nie sú znôškou nezmyslov, čo je príčinou ľudskej inteligencie a sily? Strádanie a sloboda: podmienky, v ktorých aktívni, silní a bystrí prežijú a slabí idú k múru. (z knihy „Stroj času“)

Pozrite tiež

• Eugenika
• Doktor Moreau

Externé odkazy

• Plný text Wellsových Stolných hier (prepis originálu, v angličtine)
• Plný text Wellsových Malých vojen (prepis originálu, v angličtine)