Igor Daxner

JUDr. Igor Daxner (* 26. september 1893, Tisovec - † 18. apríl 1960, Bratislava) bol slovenský právnik. Zúčastnil sa povstania v roku 1944. Po vojne bol predsedom Národného súdu v Bratislave (1946 – 1947), ktorý po vojne súdil vedúcich predstaviteľov ľudáckeho režimu.

Predseda Národného súdu

Národný súd bol zriadený v roku 1946 ako mimoriadny súd. Súdil vedúcich predstaviteľov režimu prvej Slovenskej republiky, pričom procesy v rámci neho vedené vykazovali mnohé charakteristiky politických procesov (pozrite Národný súd – objektivita).

Historik M. S. Ďurica kritizuje viaceré počiny Daxnera ako predsedu NS počas procesu s Jozefom Tisom:

• Daxner nedovolil obhajobe nahliadnuť do spisového materiálu (ktorý vážil 700 kg) až do posledného týždňa pred termínom hlavného pojednávania;
• obhajoba nemala ani možnosť prístupu k archívnym materiálom; pri jednej príležitosti Daxner zhabal obžalovanému Tisovi poznámky v príprave obhajoby;
• Daxner nepripustil mnohých svedkov, ktorí by vypovedali v prospech obžalovaných, nepovolil Tisovi dokazovať počet prezidentských výnimiek zo Židovského kódexu.

Podľa prítomného Aristida Jamnického pri jednej príležitosti, keď sa Tiso počas obhajoby odvolával na vtedajšie platné zákony (počas 1. SR), Daxner ho prerušil vo výpovedi: „Musíte predsa vedieť, že za Slovenského štátu žiadny zákon, žiadne nariadenie, ani Váš podpis nebol platný!“ Tiso vstal a skromne poznamenal: „Pán predseda, tak potom nebol platný ani môj podpis na dekréte, ktorým som Vás vymenoval za senátneho predsedu Najvyššieho súdu.“ Daxner, šokovaný touto odpoveďou, prerušil pojednávanie.

22. novembra 1946 minister Ivan Pietor v dôvernej správe prezidentovi E. Benešovi oznamuje, že predseda Národného súdu Dr. I. Daxner „teraz operuje v súvislosti s procesom menom pána prezidenta Beneša a formuluje vec tak, že dostal od pána prezidenta príkaz, aby odsúdil Dr. Tisu k smrti.“ Pietor ďalej uviedol, že „v súvislosti s procesom tvrdí, že po procese s Dr. Tisom bude menovaný generálnym konzulom v Kyjeve. Vec vyzerá tak, ako keby generálne konzulstvo v Kyjeve malo byť Dr. Daxnerovou odmenou za odpratanie Tisa.“

Keď v procese proti bývalému vyslancovi Nemecka Hansovi Elardovi Ludinovi jeho obhajca Dr. Aristid Jamnický chcel povolať ďalšieho svedka pre obhajobu, Daxner mu odpovedal: „No dobre, ale čo sa namáhate, veď oboch dám obesiť!“ (mal na mysli druhého obžalovaného)

Keď sa pri jednej príležitosti Tiso sťažoval, že so svojím obhajcom sa nesmie rozprávať bez úradného dozoru, Daxner mu údajne odpovedal: „Keby ste boli súdení na Norimberskom procese, ešte ináč by to bývalo s tým vaším obhajcom!“

Dr. Juraj Šujan, ktorý bol žalobcom na procese s Tisom, vo svojich spomienkach zaznamenal, že na stretnutí všetkých predsedov senátov Národného súdu a prokurátorov úradu obžaloby koncom septembra 1946 predseda Národného súdu Daxner všetkým oznámil:

„Aby ste všetci vedeli: bol som spolu s niekoľkými predstaviteľmi odbojových zložiek na návšteve u pána prezidenta Dr. Beneša v Topoľčiankach. Keď sme už boli na odchode, požiadal som ho, aby som mohol u neho ešte pobudnúť ako predseda Národného súdu. Dôverne som sa ho opýtal, ako sa díva na Tisov prípad. Otvorene mi povedal: Tiso musí visieť. Hovorím vám to preto, lebo aj medzi nami sú takí, ktorí si prajú iný koniec.“

Pozrite tiež

• Národný súd
• Norimberské procesy

Zdroje

• Ďurica, Milan Stanislav: Dejiny Slovenska a Slovákov. Bratislava: Lúč, 2003. ISBN 80-7114-386-3.
• Škvarna, Dušan – Bartl, Július – Čičaj, Viliam – Kohútová, Mária – Letz, Róbert – Segeš, Vladimír: Lexikón slovenských dejín. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1999. ISBN 80–08-02977-3