Ján Francisci

Z Metapedia
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Ján Francisci na slávnom obraze P. M. Bohúňa.

Ján Francisci (* 1. jún 1822, Hnúšťa; † 7. marec 1905, Martin), tiež Ján Francisci-Rimavský (podľa rieky Rimava) alebo Janko Francisci, bol slovenský národný buditeľ, politik a spisovateľ.

Študoval najprv v Ožďanoch, potom na evanjelickom lýceu v Levoči a v Bratislave, v rokoch 1845 – 1847 právo na kolégiu v Prešove. Počas štúdií v Bratislave bol žiakom a priateľom Ľudovíta Štúra. V rokoch 1844 – 1845 bol námestníkom prof. M. Hlaváčka na evanjelickom lýceu v Levoči. Zúčastnil sa Slovenského povstania ako dobrovoľnícky kapitán. Bol zatknutý a väznený v Plešivci a v Pešti a odsúdený na trest smrti, rozsudok však nikdy nebol vykonaný.

V roku 1850 sa stal expedítorom Zvolenskej stolice, potom (1853 – 1859) pôsobil ako župný komisár v Debrecíne. V rokoch 1860 – 1861 bol radcom miestodržiteľskej rady v Budíne. V rokoch 1861 – 1863 redigoval noviny Pešťbudínske vedomosti, ktoré vychádzali dvakrát týždenne. Bol predsedom národného zhromaždenia v Martine, kde bolo v roku 1861 prijaté Memorandum národa slovenského. V toku 1863 spoluzakladal Maticu slovenskú a bol zvolený za jej doživotného čestného podpredsedu. V rokoch 1864 – 1865 pôsobil vo funkcii župana Liptovskej stolice. Bol hlavným dozorcom gymnázia v Revúcej (1868) a správcom Kníhtlačiarskeho účastinárskeho spolku (1872) v Martine.

Zomrel v roku 1905 v Martine.

Pozri tiež