Korelácie IQ

Z Metapedia
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Podľa údajov zo štatistík ukázali IQ koreluje s viacerými psychologickými, sociálnymi a ekonomickými faktormi, napríklad sociálne postavenie, vzdelanie, príjem, pracovné uplatnenie, kriminalita, nezamestnanosť a výchova detí. IQ mierne koreluje so zmyslom pre humor a krátkozrakosťou. Početné korelácie IQ bývajú často jeho zástancami používané ako argument, že nejde o konštrukt, ale reálny faktor opisujúci prebiehajúce mentálne procesy. Tieto korelácia platia však len štatisticky a neimplikujú kauzálny vzťah.

Príjem

Priemerný príjem rôznych etnických skupín v USA tesne sleduje ich IQ: [1]

Rasa/etnikum Ročný príjem v $ IQ
Aziati 40 000 105
Bieli 36 915 100
Hispánci 29 431 92
Indiáni 23 125 90
Černosi 21 431 85

Kriminalita

Hlavný článok: Inteligencia a kriminalita
Pozrite tiež: Rasa a kriminalita

Ľudia s nižším IQ sa typicky dopúšťajú väčšieho množstva kriminality ako ľudia s vyšším IQ. Ide najmä o násilnú kriminalitu, ale aj o ekonomickú trestnú činnosť ako podvod či sprenevera; výnimkou sú len trestné činy, na spáchanie ktorých je výslovne potrebný prístup k veľkým sumám finančných prostriedkov, ktorými ľudia s nízkym IQ obvykle nedisponujú.

Socio-ekonomické postavenie

Chudoba

Hernstein a Murray vychádzajúc z údajov týkajúcich sa bielych z NLSY vypočítali značný súvis medzi IQ a životom pod hranicou chudoby. Súvis medzi IQ a životom pod hranicou chudoby bol vyšší ako súvis medzi socio-ekonomickou skupinou, do ktorej sa človek narodil a životom pod hranicou chudoby.

Ten, kto sa narodí rodičom z najnižšej socio-ekonomickej skupiny (spodných 5 %), má 7-krát vyššiu šancu, že v dospelosti sa dostane pod hranicu chudoby oproti vrchným 5 %. Ten, kto sa narodí rodičom z najnižšej intelektovej skupiny (spodných 5 %), má 15-krát vyššiu šancu, že v dospelosti sa dostane pod hranicu chudoby oproti vrchným 5 %. Človek s priemerným IQ (100), no narodený v najnižšej socio-ekonomickej skupine má takmer 90 % šancu, že kým dosiahne vek okolo 30 rokov, nebude viac žiť pod úrovňou chudoby. [2]

IQ je teda približne dvojnásobne lepším prediktorom toho, či niekto žije v chudobe ako socio-ekonomická skupina, v ktorej sa narodil. Herrnstein a Murray výsledky komentujú: „Ak by ste si mali vybrať, či je lepšie [z hľadiska rizika žitia v chudobe] narodiť sa bohatý alebo rozumný, jednoznačnou odpoveďou je: ,rozumný‘.“ [3]

Pozrite tiež

Poznámkový aparát

  1. Podľa: Bakalář, Petr: Tabu v sociálních vědách. Praha: Votobia, 2003. str. 49.
  2. Herrnstein, Richard – Murray, Charles: The Bell Curve: Intelligence and Class Structure in American Life. Free Press Paperbacks: New York, 1996. str. 127.
  3. Herrnstein, Richard – Murray, Charles: The Bell Curve: Intelligence and Class Structure in American Life. Free Press Paperbacks: New York, 1996. str. 127.