Rasa a kriminalita

Z Metapedia
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Polícia zatýka podozrivého černocha.

Z mnohých kriminálnych štatistík vyplýva, že príslušníci rôznych rás páchajú kriminalitu v rôznej miere a sú pre nich obvyklé rôzne typy kriminality. Na základe celosvetových údajov, ktoré sú však veľmi nekompletné, možno zhrnúť, že proporčne najviac kriminality páchajú príslušníci čiernej rasy a najmenej príslušníci žltej rasy. Príslušníci bielej rasy sú niekde medzi, ale bližšie k žltej rase.

O interpretácii výsledkov týchto štatistík sa vedú diskusie. Podľa hereditaristov to potvrdzuje štatistické vrodené rozdiely medzi rasami v predpokladoch na kriminalitu (afektivita, agresivita, odlišná hladina hormónov...), zatiaľ čo podľa environmentalistov skôr len odrážajú fakt, že rasy žijú v rozličných prostrediach.

Rasa a kriminalita v jednotlivých štátoch

Slovensko

Jedinou výraznou rasovou menšinou na Slovensku je rómska menšina, a podľa dostupných štatistík sa táto disproporčne podieľa na páchaní najmä násilnej trestnej činnosti.

Historický vývoj

Heretik uvádza:[1]

    „Ešte v 50-tych rokoch nebola rómska kriminalita osobitným problémom – páchali najmä krádeže drobného domáceho zvieratstva, nedovolené obchody a drobné podvody. Podiel Rómov na inej majektovej a najmä násilnej trestnej činnosti (lúpeže, vlámania, ublíženia na zdraví, znásilnenia, vraždy) sa zvýšil predovšetkým urbanizáciou so všetkými kriminogénnymi faktormi. Spoločenské zmeny po novembri spôsobili u Rómov, ako nedostatočne asimilovanej skupiny, zvlášť nápadny relatívny nárast delikvencie. Podľa Bukovčáka a Bežiho (1987) bol podiel Rómov na všeobecnej kriminalite v r. 1976 14,5 %, v r. 1980 16,8 % a v r. 1985 19,4 % (v okrese Rimavská Sobota 41,2 %, v Košiciach 35 %). Podiel Rómov na lúpežiach (v sledovanom období narástol o 100 %) bol 58,4 %, ublížení na zdraví 48,6 %, pohlavnom zneužití 42,5 %, znásilnení 32,2 %, vo výtržníctve 20,2 %, krádežiach 31,6 %, krádežiach vlámaním 31,2 %. Podľa novších ,porevolučných‘ údajov z východného Slovenska (Turok, 1991) bol podiel Rómov na všeobecnej kriminalite 45,5 %, na násilnej trestnej činnosti 37,6 %, na lúpežiach 79,5 %, znásilnení 44,4 %, ublížení na zdraví 33,3 %, na vraždách 50 %.“

Násilná trestná činnosť

Posledná presnejšia informácia o rasovom pomere páchateľov jednotlivých trestných činov pochádza ešte z čias ČSFR, v „Správe o stave a vývoji evidovanej kriminality v ČSFR v roku 1990 a v I. štvrťroku 1991“. Federálnemu zhromaženiu ČSFR ju v júli 1991[2] predložil vtedajší najvyšší prokurátor ČSFR Ivan Gašparovič. I keď tento dokument sa špecificky nezaoberá kriminalitou národnostných menšín, spomína ju:[3]

    „Osobitnú kapitolu v stave evidovanej kriminality predstavuje v ČSFR v poslednom čase stále viac diskutovaná problematika kriminality rómskej populácie. Z celkového počtu 85 880 známych páchateľov stíhaných v roku 1990 za trestné činy, bolo 11 594 obvinených príslušníkmi rómskeho etnika, čo predstavuje 13,5 %. Nárast v porovnaní s rokom 1989 nie je výrazný (2,1 %). Negatívny je nárast podielu mladistvých Rómov na kriminalite a vplyv alkoholu na kriminalitu Rómov, najmä v Slovenskej republike.
    Doslova alarmujúce sú však údaje o podiele Rómov na páchaní niektorých závažných trestných činov. Najzávažnejší je tento údaj pokiaľ ide o trestný čin lúpeže podľa § 234 Trestného zákona, na ktorom sa Rómovia podieľajú z 50,8 %. V Českej republike činí tento podiel 43,1 % (v Prahe zvýšenie o 130 %), v Slovenskej republike sa Rómovia podieľajú na trestnom čine lúpeže zo 61,3 %. Vysoký je aj ich podiel na trestných činoch znásilnenia (24,7 %), krádeží (19,1 %), vrážd (13,5 %) a ďalších. Tieto údaje sú alarmujúce najmä preto, že doterajší podiel rómskeho etnika na celkovej populácii nie je zďaleka tak výrazný ako očakávané zvyšovanie tohto podielu v budúcnosti.“

Dokument taktiež uvádza, že podiel páchateľov rómskeho etnika sa zvyšuje špecificky na páchaní trestného činu lúpeže podľa § 234 Trestného zákona.[4] Správa ďalej konštatuje, že trestná činnosť „nedospelcov“ (osôb do 15 rokov veku) je častá najmä u východoslovenských Rómov. Tu je tiež najčastejšie využívanie nedospelcov dospelými a mladistvými k páchaniu trestnej činnosti, predovšetkým majetkového charakteru.[5]

Z roku 1995 je správa TASR, ktorá uvádza: „Podiel Rómov na celkovom počte obyvateľstva v SR vlani predstavoval 1,54 percenta. Podľa neoficiálnych policajných zdrojov na celkovom počte trestných činov sa rómski páchatelia podieľali 25,4 percenta. Za evidované prvé štyri mesiace tohto roka to bolo 24,3 percenta. Z jednotlivých okresov v kriminalite Rómov vedie Rimavská Sobota so 60,7-percentným podielom. Nasleduje Trebišov - s 58, Rožňava - 50, Lučenec a Spišská Nová Ves po 46 a Michalovce - so 43 percentami.“[6]

4. augusta 1995 uviedla Tlačová agentúra Slovenskej republiky nasledujúcu správu:

    „Podľa neoficiálnych policajných štatistík na Slovensku žije v súčasnosti okolo 83 000 Rómov, čo predstavuje 1,5 percenta všetkých obyvateľov. (...)
    Policajné zdroje sledujúce trestnú činnosť uvádzajú, že rómski občania páchajú asi 25 percent všetkej kriminality, pričom v polovici okresov je tento podiel vyšší než priemer. Najviac, až 60 percent zo všetkých deliktov spáchaných Rómami v minulom roku evidovali v Rimavskosobotskom okrese. V Trebišovskom to bolo 58 percent, Rožňavskom 50 percent, Lučeneckom a Spišskonovoveskom 46 percent a v Michalovskom 43 percent. Medzi okresy s najmenšou protispoločenskou činnosťou rómskeho obyvateľstva sa radia okresy Trenčín (9,3 %), Čadca (8,7 %), Žilina (7 %) Považská Bystrica (6,1 %) a Dolný Kubín (3,3 %).
    Z jednotlivých okruhov trestnej činnosti najnelichotivejšie pre rómske etnikum vychádza pohlavné zneužívanie. Z vlaňajších 444 zaznamenaných prípadov, v 232 boli za páchateľov označení Rómovia, čo predstavuje 54,6 percenta. Na ďalších priečkach v poradí sú lúpeže – 49 percent, krádeže vlámaním 41 percent a znásilnenia 26 percent. Z útokov na verejných činiteľov boli Rómovia obvinení v 20 percentách všetkých prípadov, 22 percentami sa podieľali na výtržníctve a 18 percentami na krádežiach motorových vozidiel.“

Kriminalita mladistvých

Rómovia sú disproporčne vysoko zastúpení aj v kriminalite mladistvých. Heretik uvádza: „Vzhľadom na opísaný populačný trend je zvlášť závažným problémom rómske juvenilná delikvencia. Podiel mladistvých Rómov na juvelinej delikvencii je okolo 40 %. Z toho na vlámaniach sa podieľali 62,2 %, lúpežiach 55 %, krádežiach 52,8 % a pohlavnom zneužití 40 % (ide najmä o tradičné ignorovanie zákonnej vekovej hranice beztrestnosti pohlavného styku 15 rokov).“[7]

Väzenstvo

Podľa Správy o plnení aktualizovanej kocepcie väzenstva v Slovenskej republike (z roku 2002) mali Rómovia disproporčné zastúpenie medzi odsúdenými vo výkone trestu odňatia slobody: „Naďalej zostáva pomerne vysoký podiel Rómov z počtu osôb v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody pre II. a III. nápravnovýchovnú skupinu. Napríklad v ústave Košice – Šaca a Ružomberok ich počet dlhodobo presahuje 60 %. V roku 2001 vykonávalo trest odňatia slobody 2142 odsúdených Rómov, čo tvorí 39,1 % z priemerného stavu odsúdených (5479).“[8]

V roku 2002 tvorili Rómovia 95,4 % odsúdených zaradených do kurzov pre negramotných.[9]

Občianske združenie ĽPR (orientované skôr prorómsky) uvádza, bez odkazu na ďalší zdroj, že „štatistika z roku 2001 uvádza, že podiel odsúdených Rómov na celkovom počte odsúdených osôb na Slovensku predstavuje 22,34 percent“.[10] Vzhľadom na to, že podľa štatistík „Rómovia“ tvoria asi 1,69 % obyvateľstva,[11] znamenalo by to, že Rómovia sú proporčne vo väzení viac ako 11-násobne častejšie ako ostatní obyvatelia Slovenska. Nie je však isté, či metóda posudzovania príslušnosti k etniku bola pri tejto štatistike totožná s tou používanou pri sčítaní obyvateľstva, a tak môže ísť o skreslené údaje.

Faktory skreslenia

Medzi faktory podieľajúce sa na možnom skreslení štatistických údajov o rómskej kriminalite, môžu patriť:[12]

  • nejasná definícia „Róma“;
  • väčšia obozretnosť spoločnosti voči Rómov, väčšia ochota svedčiť proti nim;
  • väčšia naivita a neprezieravosť pri páchaní trestných činov (častá je tzv. „fascinácia momentom“), následkom čoho sú rómski páchatelia častejšie dolapení;
  • mnohé trestné činy sú Rómom odpúšťané (napr. nedodržanie vekovej hranice pri pohlavnom styku);
  • krytie poskytované rómskou komunitou a z toho plynúce sťaženie vyšetrovania.

Spojené štáty americké

Násilná kriminalita

Americká vnútorná spravodajská služba FBI ako jedna z mála na svete stále vedie štatistiky kriminality podľa rasy páchateľov a obetí. Tieto štatistiky konzistentne ukazujú väčšiu tendenciu černochov páchať kriminalitu, najmä násilnú kriminalitu, špecificky vraždy a lúpežné prepadnutia. Po černochoch nasledujú Hispánci, Indiáni a bieli Američania a najmenej kriminality (v proporčnej aj absolútnej miere) aziati.

Rozličné demografické skupiny USA a údaj aká časť ich príslušníkov je alebo bola vo väzení (úplne vľavo biele ženy, úplne vpravo čierni muži). Údaje z roku 2001.

Hoci černosi v USA tvoria len 12 – 13 % obyvateľstva, majú na svedomí viac ako polovicu všetkých vrážd.[13] Napríklad za rok 2006 spomedzi 12 447 páchateľov vrážd, ktorých rasa bola známa, 6 843 páchateľov bolo čiernych (54,8 %).[14]

Černoch zavraždí bieleho 20-krát častejšie než naopak [15]. V roku 2005 v USA čierni znásilnili a sexuálne obťažovali 37 460 bielych žien a bieli 0 – 10 čiernych žien[16]; to je viac ako 100 belošiek znásilnených či sexuálne obťažovaných černochmi denne.

Viac ako 30 % čiernych mužov vo veku 23 až 29 rokov je uväznených za spáchanie zločinu,[17][18] zatiaľ čo pre bielych v tomto veku sú to 3 %.[19] Miera uväznenia černochov narastá s hustotou čierneho osídlenia: 42 % čiermych mužov vo Washingtone, D.C. je vo väzení, podmienečne odsúdených, podmienečne prepustených z výkonu trestu alebo hľadaných políciou; v Baltimore je to 56 %; 45 % až 55 % čiernych mužov v Detroite, Los Angeles, Philadelphii a Chicagu sú aspoň raz za život vo väzení, väzbe alebo sú hľadaní políciou[20]. V Little Rock, Arkansas, kde čierni tvoria 33 % obyvateľsta, páchajú 83 % vrážd a 93 % lúpeží, teda černosi sa tu dopúšťajú lúpeže 25-krát častejšie než belosi. Keďže čierneho obyvateľstva je asi 58 000 a 7 500 čiernych (takmer všetci mladí čierni) bolo medzi májom 1991 a aprílom 1992 zatknutých za násilné zločiny[21], znamená to, že len v priebehu jedného roka bolo zatknutých 25 % čiernych mužov. Odhaduje sa, že vo Washingtone, D.C. bude 70 % čiernych mužov zatknutých predtým ako dosiahnu vek 35 rokov a 85 % čiernych mužov bude zatknutých aspoň raz za život.[22]

Väzenské obyvateľstvo

Približne dve tretiny väzňov v Amerike tvoria nebieli.[23]

V roku 2002 bolo vo väzení 10,4 % čiernych mužov vo veku od 25 do 29 rokov, v porovnaní s 2,4 % hispánskych mužov a 1,2 % bielych mužov.[24]

V roku 2002 čierni väzni predstavovali odhadom 45 % všetkých väzňov odsúdených na viac ako 1 rok odňatia slobody, bieli väzni tvorili 34 % a hispánski väzni 18 %.[25] V prepočte na pomer obyvateľstva boli černosi takto odsúdení 11 krát a Hispánci asi 3,5 krát častejšie než bieli.

Podľa štatistík ministerstva spravodlivosti 28 % čiernych mužov bude niekedy počas svojho života poslaných do väzenia a odhadom 12 % čiernych mužov vo veku 20 – 30 rokov je vo väzení, taktiež 3,7 % hispánskych mužov a menej ako 1,6 % bielych mužov.

The Color of Crime

Hlavný článok: The Color of Crime

Predná strana správy The Color of Crime.

Americká organizácia New Century Foundation vydáva publikáciu The Color of Crime („Farba zločinu“), ktorá vychádza z oficiálnych štatistík kriminality v USA a sumarizuje ich z rasového pohľadu.[26] Medzi hlavnými zisteniami najnovšieho vydania sa okrem iného uvádzajú, že polícia a justičný systém nie sú zaujatí proti nebielym, že černosi pri páchaní násilnej kriminality častejšie ako iné rasy používajú strelné zbrane a nože, že aziati páchajú asi štvrtinovú kriminalitu oproti bielym a že najlepším jediným ukazovateľom úrovne násilnej kriminality v nejakej oblasti je percento čierneho a hispánskeho obyvateľstva.

Kriminalita Ázijcov

Východní aziati sa v USA vyznačujú celkovo nižšou kriminalitou než príslušníci bielej rasy. Podľa publikácie The Color of Crime (vychádzajúcej z oficiálnych štatistík) páchajú aziati asi štvrtinovú kriminalitu oproti bielym. Sú však disproporčne zastúpení pri kriminalite mládežníckych gangov: ich členmi sú približne 9-krát častejšie ako bieli.

Kanada

V Kanade Inuiti a Indiáni tvoria asi 3 % obyvateľstva, no v roku 2000 tvorili 18 % väzenského obyvateľstva.[27]

Veľká Británia

Neeurópske obyvateľstvo sa vo väčšej miere prisťahovalo po druhej svetovej vojne v súvislosti s pádom kolonializmu. A to najmä do veľkých miest ako je Londýn, kde najmä černosi majú na svedomí vysoké percento kriminálnych činov. Podľa združenia na podporu reformy väzníc [28] v období rokov 1999 až 2002 sa zväčšila populácia väzníc o 12%, pričom počet čiernych väzňov stúpol až o 51%. Počty čiernych väzňov v pomere k populácii boli v roku 2003 až 8-násobne vyššie ako u bieleho obyvateľstva.

Podľa údajov londýnskej Metropolitnej polície v Londýne v roku 2006 tvorili 75 % obetí a 79 % podozrivých zo zločinov zahŕňajúcich strelné zbrane z osoby z africkej/karibskej komunity.[29]

Holandsko

V roku 2009 boli zverejnené výsledky štúdie o kriminalite v Rotterdame, ktorú vypracovali bádatelia z Rotterdamskej univerzity a Kráľovskej univerzity v Utrechte. Rotterdam je s približne 584 000 obyvateľmi druhé najväčšie mesto v Holandsku, asi tretina z nich sú nebieli (najmä Turci, Maročania a prisťahovalci z oblasti Karibiku).

Výsledky štúdie masmédiá uviedli nadpismi ako „Väčšina etnických Maročanov žijúcich v Rotterdame má trestný záznam“.[30] Podľa zistení výskumu má trestný záznam, spomedzi obyvateľov vo veku 18 – 24 rokov, takmer 55 % obyvateľov Rotterdamu marockého pôvodu, 40 % z Holandských Antíl a Surinamu či 36 % holandských Turkov.

U týchto skupín je taktiež väčšie riziko recidívy kriminálnej činnosti: až 90 % Maročanov so záznamom v trestnom registri sa znovu dopustilo spáchania trestnej činnosti, v prípade etnických Holanďanov je to 60 %.[31]

Oproti štatistikám Holandského štatistického úradu (Centraal Buread voor de Statistiek, CBS) tento výskum poukázal na väčšie rozdiely medzi etnikami. Autori štúdie poukázali na to, že táto skutočnosť je zapríčinená odlišnou metodológiou oproti tej, ktorú požíva CBS. CBS posudzuje už druhú generáciu – potomkov prisťahovalcov – ako Holanďanov, zatiaľ čo výskumíci univerzity vychádzali etnického z pôvodu rodičov páchateľov.[32]

Austrália

Podľa oficiálnych austrálskych štatistík z júna 2006, zatiaľ čo pôvodní obyvatelia (Aborigénci alebo obyvatelia ostrovov Torresovej úžiny) tvoria len 2,2 % obyvateľstva (rozlišovanie sa zakladá na sebaidentifikácii osôb), tvoria až 24 % väzenskej populácie. V Západnej Austrálii (najväčší federatívny štát Austrálie) boli Aborigénci vo väzení 18-krát častejšie než ostatné skupiny obyvateľstva.[33]

Najväčšie percento väzňov tvoria v provincii Northern Territory (82 %), kde tvoria zhruba 31 % obyvateľstva, a najmenej vo Victorii (6 %), kde len menej ako 1 % sa považuje za pôvodných obyvateľov. Autori štatistík odporúčajú, aby sa pri porovnávaní počtu väzňov u pôvodných obyvateľov a ostatných skupín obyvateľstva používala štandardizácia pre vek (vzhľadom na odlišné vekové zloženie – celkovo značne mladší stav pôvodného obyvateľstva). Keď sa toto vezme do úvahy, uväznených bolo k 30. júnu 2006 1 668 zo 100 000 domorodých Austrálčanov, teda 13-násobne viac ako u ostatných skupín obyvateľstva.

Nový Zéland

V roku 2004 tvorili Maoriovia (nebiele etnikum) na Novom Zélande 15 % obyvateľstva, ale až 49,5 % väzenskej populácie.[34] V priebehu jedného roku (skúmané obdobie: jún 2000 – jún 2001) bolo 2 228 mužov odsúdených za násilie páchané na ženách, pričom 52 % z týchto odsúdených tvorili Mauri.[35]

Švédsko

Imigranti a osoby cudzineckého pôvodu sú nadmerne zastúpené pri páchaní kriminality vo Švédsku. V rokoch 1997 – 2001 bolo 25 % z takmer 1 520 000 zločinov spáchaných osobami narodenými mimo Švédska a takmer 20 % bolo spáchaných osobami nešvédskeho alebo zmiešaného pôvodu narodenými vo Švédsku. Najviac disproporčne vysoko zastúpení pri kriminalite boli páchatelia zo severnej Afriky a západnej Ázie.[36]

Srbsko

Trestné činy proti rodine (únos, predaj a kupovanie detí, sexuálne a telesné využívanie detí, sexuálne vzťahy s príbuznými) sú medzi Rómami o 44 % častejšie než u väčšinového obyvateľstva (ktoré ale zahŕňa nielen bielych Srbov, ale aj minority ako napr. Albánci, ktorí sú často zmiešanej rasy).[37]

Kriminalita čiernych a bielych celosvetovo

Vysoká miera zločinnosti čiernych nie je obmedzená len na USA či západné štáty. Americký psychológ J. P. Rushton skompiloval data z Interpolu pre 23 predominantne čiernych krajín a 74 väčšinovo bielych krajín. Po spriemerovaní došiel k číslu 243 zločinov na 100 000 ľudí pre väčšinovo čierne štáy a 74 na 100 000 pre väčšinovo biele štáty.[38] (Tieto údaje môžu skresľovať zločinnosť bielych pre krajiny s početným nebielym obyvateľstvom ako Spojené štáty, Kanada, Veľká Británia či Francúzsko, či pre ponímanie Arabov alebo Hispáncov ako „bielych“.) Zároveň však neberú do úvahy možný vplyv sociálnych a ekonomických faktorov, vzhľadom na značné rozdiely medzi západnými krajinami a tretím svetom.

Rasa a kriminalita vs. rasa a inteligencia

Mnohí bádatelia pripisujú násobný rozdiel v kriminalite bielych a čiernych nižšej priemernej inteligencii čiernych. Herrnstein a Murray však poukazujú na to, že po kontrolovaní štatistík pre IQ sa rozdiel v kriminalite čiernych a bielych síce zmenší, ale nezmizne a stále ostáva štatisticky relevantný.[39] Teda keď sa vezme reprezentatívna vzorka černochov a belochov s rovnakým IQ, černosi páchajú proporčne viac kriminality. Podľa Richarda Lynna je túto skutočnosť možné vysvetliť väčším sklonom k vykazovaniu znakov psychopatickej osobnosti u čiernych.[40] Svoju rolu zrejme zohráva aj mentalita černochov, typická väčšou výbušnosťou, agresivitou, spontánnosťou a afektívnosťou a taktiež prostredie, v ktorom černosi žijú.

Prístup masmédií

Masmédiá z najväčšej časti zamlčujú disproporciu kriminality nebielych. Pokrytie prípadov, kedy sa nebiely stane obeťou je omnoho menej extenzívne ako keď sa biely stane obeťou nebieleho, hoci takéto prípady sú častejšie. Zároveň sa zväčša nezmieňuje rasový pomer páchateľa a obete.[41] [42][43][44]

Pozrite tiež

Externé odkazy

Zdroje

  • Bukovčák, K. – Berži, L.: K niektorým základným aspektom práce verejnej bezpečnosti pri prevencii a riešení kriminality Cigánov v SSR.. In: Čs. kriminalistika, XX, 1987, 3, str. 224 – 241.
  • Heretik, Anton: Základy forenznej psychológie. Slovenské pedagogické nakladateľstvo: Bratislava, 1993.
  • Turok, P.: Podiel Rómov na páchaní násilnej trestnej činnosti vo Východoslovenskom kraji za rok 1990. In: Zborník kriminalita – aktuálny problém súčasnej spoločnosti. Inštitút FMV: Bratislava, 1991, str. 70 – 74.

Poznámkový aparát

  1. ↑ Heretik, Anton: Základy forenznej psychológie. Slovenské pedagogické nakladateľstvo: Bratislava, 1993, str. 168.
  2. ↑ ZPRÁVA o 16. společné schůzi Sněmovny lidu a Sněmovny národů, stenoprotokol ze schůze č. 16, 2. 7. 1991 (odkaz k 9.11.2008)
  3. ↑ SPRÁVA o stave a vývoji evidovanej kriminality v ČSFR v r. 1990 a v I. štvrťroku 1991 (odkaz k 9.11.2008)
  4. ↑ Tamtiež.
  5. ↑ Tamtiež.
  6. ↑ Trestná činnosť Rómov a skínov. mesto.sk, 31. júla 1995.
  7. ↑ Heretik, Anton: Základy forenznej psychológie. Slovenské pedagogické nakladateľstvo: Bratislava, 1993, str. 168.
  8. ↑ Správa o plnení aktualizovanej Koncepcie väzenstva v Slovenskej republike (za rok 2001 do 30. apríla 2002) (odkaz k 22.11.2008)
  9. ↑ Tamtiež.
  10. ↑ RÓMOVIA www.rasizmus.sk, 23.8.2007. Odkaz k 3.3.2008.
  11. ↑ Sčítanie obyvateľov domov a bytov 2001, tab. 115: „Bývajúce obyvateľstvo podľa pohlavia a národností“ odkaz k 14.5.2008
  12. ↑ Bakalář, Petr: Psychologie Romů. Praha: Votobia, 2004. str. 94 – 95.
  13. ↑ FBI: Crime in the United States, 2006. Expanded Homicide Data Table 3
  14. ↑ Tamtiež.
  15. ↑ FBI: Crime in the United States, 2006. Expanded Homicide Data Table 5
  16. ↑ US Department of Justice: Criminal Victimization in the United States, 2005 Statistical Tables, tabuľka 42
  17. ↑ Gest, T.: A Shocking Look at Blacks and Crime. US News & World Report, Oct. 16, 1995: 53-54.
  18. ↑ Mauer, M. – Huling, T.: Young Black Americans and the Criminal Justice System: Five Years Later. Washington, D.C.: The Sentencing Project, 1995.
  19. ↑ Moore, T.: The Black-on-Black Crime Plague. US News & World Report. Aug. 22, 1988: 49-55.
  20. ↑ Raspberry, William: The Making of Certified Criminals. (odkaz k 5.10.2008)
  21. ↑ Uytterbrouck, O.: Police Study Links Blacks to 80 % of Violent Crime. Arkansas Democrat-Gazette, June 13, 1993: 16.
  22. ↑ Walinsky, Adam:: The Crisis of Public Order. The Atlantic. June 1995: 39-54. (odkaz k 5.10.2008)
  23. ↑ US Department of Justice: Prisoners in 2005, str. 8 (odkaz k 29.4.2008)
  24. ↑ US Department of Justice: Prisoners in 2002, str. 1 (odkaz k 29.4.2008)
  25. ↑ US Department of Justice: Prisoners in 2002, str. 9 (odkaz k 29.4.2008)
  26. ↑ The Color of Crime (odkaz k 5.10.2008)
  27. ↑ Trevethan, Shelley – Rastin, Christopher J.: A Profile of Visible Minority Offenders in the Federal Canadian Correctional System. Research Branch, Correctional Service of Canada, June 2004. odkaz k 23.9.2008
  28. ↑ pozri Prison Reform Trust[1]
  29. ↑ MPS Response to Guns, Gangs and Knives in London. 3. máj 2007 (odkaz k 24.4.2008)
  30. ↑ Väčšina etnických Maročanov žijúcich v Rotterdame má trestný záznam. SME, 4. júna 2009.
  31. ↑ Väčšina etnických Maročanov žijúcich v Rotterdame má trestný záznam. SME, 4. júna 2009.
  32. ↑ Väčšina etnických Maročanov žijúcich v Rotterdame má trestný záznam. SME, 4. júna 2009.
  33. ↑ Australian Bureau of Statistics: 4517.0 – Prisoners in Australia, 2006; údaje k 30. júnu 2006. (odkaz k 24.4.2008)
  34. ↑ Country Reports on Human Rights Practices: New Zealand. Bureau of Democracy, Human Rights, and Labor. 28. február 2005. (Správa amerického ministerstva zahraničných vecí o stave ľudských práv v Novom Zélande) (odkaz k 24.4.2008)
  35. ↑ Tamtiež.
  36. ↑ Immigrants behind 25% of Swedish crime. The Local, 14. december 2005. (odkaz k 24.4.2005)
  37. ↑ Čvorovič, J.: Sexual and Reproductive Strategies Among Serbian Gypsies. Population and Environment, č. 2, 2003. s. 11 – 37.
  38. ↑ Rushton, J.P.: Race nad Crime: An International Dilemma. Society, Jan-Feb 1995: 37-41. (odkaz k 5.10.2008)
  39. ↑ Herrnstein, Richard – Murray, Charles: The Bell Curve: Intelligence and Class Structure in American Life. Free Press Paperbacks: New York, 1996. str. 338 – 340.
  40. ↑ Lynn, Richard: Race and Psychopathic Personality. American Renaissance, July 2002.
  41. ↑ Černák, Viliam: Portál dnes.sk zavádza v pôvode vraha. Beo.sk, 17.1.2008.
  42. ↑ Sivák, Ladislav: Mladé biele dievča brutálne zavraždené čiernym recidivistom. Beo.sk, 29.1.2008.
  43. ↑ Sivák, Ladislav: Cigán prepadol, zbil a znásilnil 81-ročnú starenku, pre masmédiá je to jednoducho „mladík“. Beo.sk, 8.2.2008.
  44. ↑ Bieleho mladíka odsúdili na 169 rokov väzenia, SME, 21.11.2008 (odkaz k 23.11.2008)
Ľudské rasy
Základné pojmy
Rasa, Biela rasa, Žltá rasa, Čierna rasa, Rasové miešanie
Rasa a spoločnosť
Rasa a inteligencia
Rasa a kriminalita
Rasa a civilizácia
Biely útek
Zoznam multikultúrnych nepokojov
Politika a filozofia
Multikulturalizmus, Židia a multikulturalizmus, Biely nacionalizmus, Národný socializmus, One-drop rule
Zoznam všetkých článkov
Zdroj: „http://sk.metapedia.org/m/index.php?title=Rasa_a_kriminalita&oldid=13125“